Návrh novely Trestného poriadku a Trestného zákona vyplýva z konkrétnych bodov Programového vyhlásenia vlády. Obsahuje i viaceré opatrenia na zrýchlenie trestného konania, zúženie priestoru na obštrukcie zo strany obvinených, zlepšenie možností pri objasňovaní závažnej kriminality, otázku trestného postihu tzv. čiernych stavieb, poškodzovanie kultúrnych pamiatok, ako aj trestnoprávnu zodpovednosť verejných činiteľov.
V medzirezortnom pripomienkovom konaní je v súčasnosti návrh novely zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, ktorý Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo dňa 18. marca 2011 a jeho predpokladaná účinnosť je určená na september 2011.
Novelou Trestného poriadku by mali byť dotknuté najmä nasledovné inštitúty, a to (1) ustanovenie náhradného obhajcu v prípravnom konaní, (2) možnosť uzavrieť dohodu o vine a treste aj v konaní pred súdom, (3) možnosť čítania listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní len v rozsahu relevantnom pre účely dokazovania, (4) rozšírenie oprávnenia ministra spravodlivosti podávať dovolanie v trestných veciach aj o skutkové otázky v obmedzenom rozsahu, (5) zavedenie pravidla, že osoba, ktorá je sama oprávnená podať dovolanie, nemôže podať podnet, (6) umožnenie podať dovolanie generálnym prokurátorom v prípade, ak odvolanie podal len obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech, (7) spresnenie podmienky možnosti dočasného odloženia vznesenia obvinenia, podmienečného zastavenia trestného stíhania, prerušenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného aj pre akýkoľvek iný trestný čin, (8) upustenie od podmienky možnosti použitia záznamu z použitia niektorého informačno-technického prostriedku ako dôkazu v inom konaní, len ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie, (9) umožnenie vyhotovenia prepisu záznamu odpočúvania len v rozsahu, v ktorom obsahuje skutočnosti významné pre trestné konanie, (10) rozšírenie možnosti použitia agenta, ktorý nie je policajtom a pod.
Účelom návrhu novely Trestného zákona je účinne reagovať na opakujúce sa porušovania vymedzených spoločenských vzťahov (s dôrazom na posúdenie ich spoločenskej nebezpečnosti), u ktorých sa ich doterajšia ochrana inými odvetviami práva hodnotí ako neúčinná. Návrh novely Trestného zákona predstavuje nástroje trestnoprávnej ochrany (1) riadneho výkonu volebného práva občanov, ktoré je v posledných rokoch porušované najčastejšie prvkami tzv. volebnej korupcie prostredníctvom kupovania voličských hlasov, (2) zachovania kultúrneho fondu ochranou nehnuteľných kultúrnych pamiatok a archeologických vykopávok a nálezísk, (3) riadneho výkonu funkcií verejných činiteľov pri správe a riadení verejných záležitostí zavedením trestnoprávnej ochrany pred nedbanlivostnými konaniami, ktorými sú spôsobené vysoké škody, (4) riadneho výkonu stavebného konania zavedením trestnosti postavenia novej stavby alebo jej časti bez stavebného povolenia, pričom nejde o jednoduchú alebo drobnú stavbu podľa stavebného zákona, ak páchateľ týmto konaním spôsobí vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo viacerých osôb a (5) zvýšením ochrany nezávislosti súdu a marenia spravodlivosti v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní.
Navrhované zmeny majú za cieľ predovšetkým zabezpečiť zrýchlenie trestného konania, obmedzenie priestoru na obštrukcie obvinených a taktiež zlepšenie možnosti orgánov činných v trestnom konaní pri objasňovaní závažnej kriminality.
Návrh novely výslovne stanovuje zodpovednosť obvineného za včasnosť zvolenia obhajcu ako aj včasnosť podania žiadosti o jeho ustanovenie. V praxi by toto ustanovenie malo znamenať, že súd nebude musieť odročiť pojednávanie napríklad kvôli rýchlej zmene advokáta a odvolávaniu sa na potrebu naštudovania spisu. V záujme zrýchlenia konania by sa mala posunúť taktiež hranica trestnej sadzby trestných činov pre vykonanie hlavného pojednávania bez prítomnosti obvineného z 5 na 10 rokov. Okrem ďalších zmien by k zrýchleniu konania mala prispieť možnosť uzavretia dohody o vine a treste priamo v konaní pred súdom na začiatku hlavného pojednávania bez vrátenia veci prokurátorovi. Uvedené je navrhnuté v novom ust. § 243a ods. 3, v zmysle ktorého by súd pri predbežnom prejednaní obžaloby na verejnom zasadnutí mohol vypočuť obvineného aj poškodeného a zadovážiť aj ďalšie potrebné vysvetlenia. Zároveň by mal povinnosť zistiť, či prokurátor a obvinený nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste. Pokiaľ by mali záujem uzavrieť dohodu o vine a treste a navrhol by to prokurátor, súd by mu vec vrátil. Inak by prerušil verejné zasadnutie na čas potrebný za uzavretie dohody o vine a treste.
V záujme vyššej miery objasňovania závažnej kriminality sa stanovuje možnosť lokalizácie telekomunikačnej prevádzky. Podľa navrhovaného znenia nového ust. § 166a Trestného poriadku by v trestnom konaní o zločine, korupcii, trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, bolo možné vydať príkaz na lokalizáciu a zisťovanie údajov o (1) aktívne zapnutej mobilnej účastníckej stanici, alebo (2) identifikačných číslach, ktorými sú čísla účastníckych staníc, mobilných prístrojov alebo SIM kariet, ak by bolo možné dôvodne predpokladať, že tak budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie. Uvedeným spôsobom zaznamenané údaje tretích osôb by nesmeli byť použité na iný účel než porovnanie údajov potrebných k zisteniu hľadaných identifikačných čísiel a po ukončení opatrenia by museli byť bezodkladne zničené. Príkaz na lokalizáciu a zisťovanie údajov by mohol vydať predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora. Ak by sa jednalo o vec, ktorá neznesie odklad a príkaz sudcu pre prípravné konanie by nebolo možné získať vopred, príkaz pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní by mohol vydať aj prokurátor. Takto získaný príkaz by musel do 24 hodín potvrdiť sudca pre prípravné konanie a doručiť prokurátorovi, inak by stratil platnosť a na jeho základe získané informácie by nebolo možné v trestnom konaní použiť.
Nedostatočná účinnosť administratívnoprávneho postihu uskutočňovania tzv. čiernych stavieb bez stavebného povolenia vyvolala potrebu zaviesť novú skutkovú podstatu trestného činu podľa ust. § 299a Trestného zákona – neoprávnené uskutočňovanie stavby. Pre právne posúdenie bude pritom rozhodujúci stav a klasifikácia stavby po realizácii stavby, resp. jej časti. Sankciou by malo byť potrestanie trestom odňatia slobody až na dva roky. V kvalifikovanej skutkovej podstate predmetného trestného činu sa navrhuje trest odňatia slobody na 3 až 5 rokov, pokiaľ by bol páchateľ za tento alebo obdobný čin v predchádzajúcich 24-roch mesiacoch odsúdený alebo postihnutý.
Návrh novely taktiež uvádza zavedenie prísnejšieho postihu pre tých, ktorí spôsobia smrť z nedbanlivosti porušením predpisov o bezpečnosti práce alebo dopravy. Prísnejšia sadzba 3 až 10 rokov by sa mala vzťahovať na spôsobenie smrti už dvoch osôb. Navrhuje sa tiež nové ust. § 326 pre prípady trestnoprávneho postihovania verejného činiteľa, ktorý by vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.