Iné

Zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov

  • Vydanie: ULC PRO BONO 10/2015

Z dôvodu potreby transponovať smernicu a implementovať nariadenie Európskej únie, ktoré zavádzajú nové pravidlá v rámci alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov došlo k prijatiu nového zákona, ktorého zámerom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a zároveň prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. V našom článku sa novému zákonu venujeme bližšie.

Dňa 12. novembra 2015 poslanci Národnej rady SR schválili nový zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov (ďalej len „zákon“ alebo „nový zákon“). Cieľom nového zákona je prispieť k vysokej právnej istote tak spotrebiteľov, ako aj podnikateľov a to ustanovením základných pravidiel postupu pri alternatívnom riešení sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiacim so spotrebiteľskou zmluvou pred subjektom alternatívneho riešenia sporov.

Novým zákonom sa tiež ustanovujú požiadavky na zápis právnickej osoby do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov, práva a povinnosti subjektov alternatívneho riešenia sporov, fyzickej osoby poverenej alternatívnym riešením sporov a účastníkov alternatívneho riešenia sporu.

V zmysle ust. § 1 nový zákon upravuje (1) pravidlá alternatívneho riešenia sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaceho so spotrebiteľskou zmluvou (ďalej len „spor“) subjektom alternatívneho riešenia sporov, (2) podmienky zápisu do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov vedeného Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „zoznam“), (3) práva a povinnosti subjektov alternatívneho riešenia sporov a nimi poverených fyzických osôb, (4) práva a povinnosti strán alternatívneho riešenia sporu (ďalej len „strany sporu“), (5) pôsobnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a iných orgánov štátnej správy a (6) zodpovednosť a sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona.

Nový zákon sa vzťahuje na spory medzi predávajúcim, ktorý mal ku dňu uzavretia zmluvy alebo ak ide o zmluvu uzavretú na diaľku, ku dňu odoslania objednávky spotrebiteľa, miesto podnikania alebo sídlo v Slovenskej republike, a spotrebiteľom, ktorý mal ku dňu uzavretia zmluvy alebo ak ide o zmluvu uzavretú na diaľku, ku dňu odoslania objednávky, bydlisko alebo miesto obvyklého pobytu na Slovensku alebo inom členskom štáte Európskej únie než je členský štát predávajúceho.

Podľa odseku 3 sa tento nový zákon sa vzťahuje na riešenie sporov online podľa osobitného predpisu.

Predmetné ustanovenie uvádza taktiež negatívne vymedzenie pôsobnosti nového zákona, ktorý sa nevzťahuje na (1) spory, v ktorých si uplatňuje právo predávajúci voči spotrebiteľovi, (2) komunikáciu medzi spotrebiteľom a predávajúcim za účelom uplatnenia práv spotrebiteľa a vyriešenia spotrebiteľského sporu uskutočnenú pred žiadosťou spotrebiteľa o nápravu, (3) spory riešené predávajúcim alebo treťou osobou, ktorá je s predávajúcim v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom právnom vzťahu, (4) spory súvisiace so službami všeobecného záujmu poskytovanými bezodplatne, (5) spory súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo so službami súvisiacimi s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, a (6) spory súvisiace s poskytovaním vysokoškolského vzdelávania alebo ďalšieho vzdelávania verejnou vysokou školou alebo štátnou vysokou školou.

Z uvedeného vyplýva, a ako uvádza aj dôvodová správa, nový zákon sa nevzťahuje najmä na spory vyplývajúce zo vzájomných obchodných zmlúv medzi podnikateľmi a spory, v ktorých si predávajúci uplatňuje svoje právo voči spotrebiteľovi. Nakoľko cieľom tohto zákona je v súlade s cieľom smernice poskytnúť priestor spotrebiteľom na ochranu a vymáhanie ich spotrebiteľských práv, jeho súčasťou nie je úprava postupu, kedy si predávajúci uplatňuje svoje právo voči spotrebiteľovi a ďalej bezodplatné služby poskytované verejnými inštitúciami a verejnými organizáciami alebo organizáciami samosprávy, ktoré poskytujú svoje služby verejnosti, akými sú napríklad poskytovanie verejného osvetlenia, odstraňovanie snehu, výrub a úprava drevín alebo opravy ciest a iné.

Novým zákonom nie sú dotknuté osobitné predpisy upravujúce riešenie sporov v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, alebo mediáciou.

Zákon v ustanovení § 2 definuje základný pojem tohto zákona, ktorým je alternatívne riešenie sporov a súčasne vymedzuje, kto sú strany sporu. Cieľom nového inštitútu alternatívneho riešenia sporov je vytvorenie novej možnosti pre spotrebiteľov riešiť svoj spor s predávajúcim zmierlivo, rýchlo, efektívne, menej formálne a bezplatne alebo s minimálnymi nákladmi oproti dnes existujúcim formám riešenia sporov, ktorými sú napr. mediácia, rozhodcovské alebo súdne konanie. Jedinou osobou legitimovanou podať návrh na riešenie sporu prostredníctvom postupu upraveného týmto zákonom je spotrebiteľ, pričom postup nemôže začať na podnet predávajúceho.

Podľa ust. § 3 sú subjektmi alternatívneho riešenia sporov (1) orgán alternatívneho riešenia sporov uvedený a (2) oprávnená právnická osoba zapísaná v zozname.

Orgánmi alternatívneho riešenia sporov v zmysle ust. § 3 ods. 2 sú orgány verejnej moci, ktorým návrh zákona určuje povinnosť riešiť spory v závislosti od ich vecnej pôsobnosti. Orgány alternatívneho riešenia sporov sa stanú subjektmi alternatívneho riešenia sporov ex lege, pričom tieto budú zapísané do zoznamu subjektov vedeného ministerstvom k 1. januáru 2016. Orgánmi alternatívneho riešenia sporov sú Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Slovenská obchodná inšpekcia.

Okrem novým zákonom určených štátnych orgánov sa môžu stať subjektmi alternatívneho riešenia sporov aj vymedzené právnické osoby, ktoré budú na alternatívne riešenie sporov oprávnené ministerstvom hospodárstva. Právnická osoba bude oprávnená na alternatívne riešenie sporov podľa tohto nového zákona okamihom jej zápisu do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov vedeného ministerstvom hospodárstva. Podmienkou tohto zápisu je predloženie žiadosti o zápis do zoznamu a splnenie podmienok ustanovených týmto zákonom. Po zápise je právnická osoba oprávnená viesť alternatívne riešenie sporov v oblasti, ktorú má zapísanú v zozname.

Pokiaľ ide o zápis právnickej osoby do zoznamu, ustanovenie § 4 nového zákona komplexne upravuje náležitosti žiadosti o zápis právnickej osoby do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov vedeného ministerstvom, to znamená podmienky, ktoré musí splniť žiadateľ, čo musí preukázať žiadateľ, a podobne. Zákon výslovne ustanovuje, že žiadateľom o zápis môže byť výhradne právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa, komora zriadená zákonom alebo záujmové združenie najmenej desiatich právnických osôb. Ako uvádza dôvodová správa. vymedzenie žiadateľov podľa povahy ich právnej subjektivity je odôvodnené cieľom predchádzať vzniku ad hoc subjektov riešiacich spory, ktoré by mohli byť bezprostredne prepojené s predávajúcim, čo nie je žiaduce z hľadiska naplnenia požiadavky nestrannosti a nezávislosti, na ktorých je budovaný celý systém alternatívneho riešenia sporov.

Ministerstvo žiadosť preskúma, posúdi splnenie podmienok a v prípade, ak subjekt spĺňa podmienky, ministerstvo hospodárstva zapíše žiadateľa do zoznamu orgánov alternatívneho riešenia sporov. Zápis do zoznamu subjektov alternatívneho riešenia sporov je okamihom vzniku oprávnenia žiadateľa na alternatívne riešenie sporov pre tie druhy sporov, ktoré má v súlade s ust. § 24 ods. 2 nového zákona zapísané v zozname.

Ďalšie ustanovenia nového zákona, ust. § 7 až § 10 pomerne podrobne upravujú podmienky pre vedenie zoznamu orgánov alternatívneho riešenia sporov, upravuje samotné podmienky pre orgán alternatívneho vedenia sporov pre zotrvanie v zozname, práva a povinnosti pre vedenie alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov, predpoklady pre fyzické osoby vedúce alternatívne riešenie sporov, povinnosť viesť vlastné webové sídlo, viesť výročnú správu, poskytovať informácie, viesť evidenciu sporov, a podobne.

Ustanovenie § 11 a nasledujúce upravujú samotný proces alternatívneho riešenia sporov. Spotrebiteľ má právo obrátiť sa na predávajúceho so žiadosťou o nápravu, ak nie je spokojný so spôsobom, ktorým predávajúci vybavil jeho reklamáciu alebo ak sa domnieva, že predávajúci porušil jeho práva. Spotrebiteľ má právo podať návrh na začatie alternatívneho riešenia sporu (ďalej len „návrh“) subjektu alternatívneho riešenia sporov, ak predávajúci na žiadosť podľa predošlej vety odpovedal zamietavo alebo na ňu neodpovedal do 30 dní odo dňa jej odoslania.

Pred samotným alternatívnym riešením sporu by teda mala predchádzať snaha spotrebiteľa vyriešiť svoj spor s predávajúcim priamou komunikáciou, až následne bude možné pristúpiť k procesu alternatívneho riešenia sporu. Ako uvádza dôvodová správa, spotrebiteľ sa na predávajúceho môže obrátiť so žiadosťou o nápravu aj elektronickými prostriedkami, telefonicky, prípadne osobne.

Návrh podáva spotrebiteľ príslušnému subjektu alternatívneho riešenia sporov; možnosť obrátiť sa na súd tým nie je dotknutá. Ak sú na alternatívne riešenie sporu príslušné viaceré subjekty alternatívneho riešenia sporov, právo voľby, ktorému z nich podá návrh, má spotrebiteľ. Na ustanovenia zmluvy, ktoré zaväzujú spotrebiteľa podať návrh na vopred určený subjekt alternatívneho riešenia sporov, sa neprihliada.

Návrh musí obsahovať (1) meno a priezvisko spotrebiteľa, adresu na doručovanie, elektronickú adresu a telefonický kontakt, ak ich má, (2) presné označenie predávajúceho, (3) úplný a zrozumiteľný opis rozhodujúcich skutočností, (4) označenie, čoho sa spotrebiteľ domáha, (5) dátum, kedy sa spotrebiteľ obrátil na predávajúceho so žiadosťou o nápravu a informáciu, že pokus o vyriešenie sporu priamo s predávajúcim bol bezvýsledný a (6) vyhlásenie o tom, že vo veci nebol zaslaný rovnaký návrh inému subjektu alternatívneho riešenia sporov, nerozhodol vo veci súd alebo rozhodcovský súd, vo veci nebola uzavretá dohoda o mediácii ani nebolo vo veci ukončené alternatívne riešenie sporu.

Subjekt alternatívneho riešenia sporov má právo tiež odmietnuť návrh na začatie takého konania. Okrem okolností, (1) kedy spotrebiteľ podá neúplnú žiadosť, (2) kedy subjekt nie je príslušný riešiť spor alebo ide o druh sporu, ktorý oprávnená právnická osoba nemá zapísaný v zozname, (3) vo veci, ktorej sa návrh týka, bolo skôr začaté alternatívne riešenie sporu pred iným subjektom alternatívneho riešenia sporov, (4) vo veci už rozhodol súd alebo rozhodcovský súd, (5) vo veci bola uzavretá dohoda o mediácii, (6) ide o návrh neopodstatnený, anonymný, môže subjekt alternatívneho riešenia sporov, ktoré sú napríklad nižšej hodnoty ako 20 eur a samostatným dôvodom na odmietnutie je aj nemožnosť riešenia sporu z dôvodu, že by subjekt alternatívneho riešenia sporu musel vyvinúť neprimerané úsilie, to znamená príliš náročné prípady na vyriešenie formou alternatívneho riešenia sporu, a to z dôvodu náročného dokazovania, právnej náročnosti, vysokých nákladov (alternatívne riešenia sporov je bezodplatné alebo dostupné len za symbolický poplatok). Takéto prípady zo svojej povahy patria skôr do rozhodovacej právomoci súdov.

V zmysle ust. § 14 alternatívne riešenie sporu sa začína dňom doručenia úplného návrhu subjektu alternatívneho riešenia sporov, ktorý oznámi stranám sporu začatie alternatívneho riešenia sporu a zároveň predávajúcemu doručí návrh spolu s priloženými dokladmi a výzvou, aby sa vyjadril ku skutočnostiam uvedeným v návrhu.

Subjekt alternatívneho riešenia sporov súčasne s oznámením, strany sporu informuje o tom, že (1) nemusia byť zastúpené právnym zástupcom, (2) majú možnosť využiť nezávislé poradenstvo, zastupovanie alebo pomoc tretej osoby, (3) začatím alternatívneho riešenia sporu nie je dotknuté ich právo domáhať sa ochrany svojich práv na súde, (4) spotrebiteľ má možnosť ukončiť účasť na alternatívnom riešení sporu v ktoromkoľvek jeho štádiu, (5) predávajúci, ktorý neposkytne subjektu alternatívneho riešenia sporov súčinnosť, sa dopustí správneho deliktu podľa § 27 ods. 2 nového zákona a jeho obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania môže byť zverejnené na webovom sídle subjektu alternatívneho riešenia sporov.

Bude povinnosťou strán sporu, aby so subjektom alternatívneho riešenia sporov spolupracovali a boli súčinné.

Ustanovenie § 16 upravuje základné ustanovenia o alternatívnom riešení sporu. Týmto ustanovením sa stanovujú základné postupy a zásady súvisiace s alternatívnym riešením spotrebiteľských sporov. Ako hovorí dôvodová správa, uloženie povinnosti postupovať pri riešení sporov nezávisle, nestranne, s náležitou odbornou starostlivosťou sú prejavom základných princípov súvisiacich s nezávislým, objektívnym a odborným riešením akýchkoľvek sporov.

Základným predpokladom na dosiahnutie týchto cieľov je aj nestrannosť a nezávislosť fyzickej osoby riešiacej spor. Preto zákon v tejto súvislosti ukladá povinnosť poverenej fyzickej osoby informovať strany sporu o akýchkoľvek okolnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na jej nestrannosť a nezávislosť alebo viesť ku konfliktu záujmov vo vzťahu ku ktorejkoľvek strane sporu. Nový zákon upravuje aj následky v prípade preukázania skutočností súvisiacich s porušením princípu nestrannosti a nezávislosti fyzickej osoby riešiacej spor. Ide najmä o prenesenie poverenia riešiť spor na inú fyzickú osobu poverenú riešením sporov v rámci daného subjektu alternatívneho riešenia sporov. V prípade nemožnosti takéhoto postupu sa spor postúpi inému príslušnému subjektu alternatívneho riešenia sporov.

Strany sporu sa môžu počas celého vedenia postupu vyjadrovať ku svojim stanoviskám a k predloženým dôkazom. Ako uvádza dôvodová správa vo väzbe k samotnému zneniu zákona, v záujme flexibility, zníženia administratívnej náročnosti a rýchlosti konania by sa mali využívať najmä telefonický kontakt a elektronické prostriedky komunikácie, predovšetkým e-mail. Subjekt alternatívneho riešenia sporov vyvíja všetko úsilie, aby došlo k zmierlivému ukončeniu sporu, a to hľadaním kompromisu medzi vôľou spotrebiteľa a predávajúceho s ohľadom na oprávnené záujmy oboch zúčastnených strán.

V odseku 9 predmetného ustanovenia sa stanovuje horná hranica doby, v ktorej musí byť alternatívne riešenie sporu ukončené. Táto lehota je stanovená na 90 dní.

Podľa ust. § 17, ak je po dôkladnom zhodnotení všetkých zistených skutočností a vyjadrení strán sporu zrejmé, že strany sporu majú záujem o zmierlivé vyriešenie sporu, subjekt alternatívneho riešenia sporov vypracuje návrh dohody o vyriešení sporu (ďalej len „návrh dohody“).

Subjekt alternatívneho riešenia sporov napomáha stranám sporu pri formulovaní obsahu a znenia dohody, a to vypracovaním návrhu dohody o vyriešení sporu, s ktorou strany sporu môžu súhlasiť. Zákon ustanovuje obligatórne náležitosti dohody – subjekt alternatívneho riešenia sporov musí v návrhu dohody vymedziť (1) predmet sporu, (2) popis skutkového stavu a (3) stručnú informáciu o tom, aké úkony a postupy vykonal počas alternatívneho riešenia sporu. Pri formulovaní návrhu riešenia sporu sa subjekt alternatívneho riešenia sporov nesmie odchýliť od ustanovení právnych predpisov, ktoré upravujú či už zákonné nároky alebo povinnosti strán sporu, preto je uvedenie právnych predpisov, ktoré vzal do úvahy pri formulovaní návrhu, taktiež jednou z obligatórnych náležitostí.

Strany sporu svoj súhlas s návrhom dohody vyjadria vlastnoručnými podpismi, a to na listinnej podobe návrhu dohody. Podpísaný návrh dohody strany sporu doručia subjektu alternatívneho riešenia sporov, a to poštovou zásielkou v listinnej podobe alebo elektronickými prostriedkami.

Doručením súhlasu oboch strán sporu s návrhom dohody subjektu alternatívneho riešenia sporov dôjde k uzavretiu dohody o vyriešení sporu (ďalej len „dohoda“). Subjekt alternatívneho riešenia sporov stranám sporu bezodkladne oznámi, že alternatívne riešenie sporu bolo ukončené uzavretím dohody.

Dohoda, ktorá vznikne ako výsledok alternatívneho riešenia sporu, je pre strany sporu záväzná; možnosť strán sporu obrátiť sa v tej istej veci na súd tým nie je dotknutá.

Ak nie je možné dosiahnuť výsledok alternatívneho riešenia sporu vo forme uzavretia dohody o vyriešení sporu, je v určitých prípadoch možné ukončiť jeho vedenie vydaním odôvodneného stanoviska, čo je upravené v ustanovení § 18 nového zákona.

V zmysle odseku 1 predmetného ustanovenia je predpokladom pre vydanie odôvodneného stanoviska skutočnosť, že subjekt alternatívneho riešenia spotrebiteľského sporu z návrhu, priložených dôkazov, prípadne vyjadrení strán sporu alebo tretej osoby nadobudne dôvodné podozrenie, že konaním alebo opomenutím predávajúceho boli porušené práva spotrebiteľa. Odôvodnené stanovisko síce má nezáväznú povahu, avšak, ako uvádza dôvodová správa, môže sa stať významnou oporou pre spotrebiteľa, ktorý sa mieni svojich práv domáhať následne súdnou cestou.

Predmetné ustanovenie v odseku 2 určuje tiež obsahové náležitosti odôvodneného stanoviska.

V prípade, ak nedôjde, resp. nedošlo k ukončeniu sporu vo forme uzavretia dohody medzi spotrebiteľom a predávajúcim, odôvodnené stanovisko má do istej miery poskytnúť spotrebiteľovi spoľahlivý základ pre zhodnotenie jeho právnych nárokov. Z tohto dôvodu je predpokladaným obsahom stanoviska aj záver s označením ustanovenia tohto nového zákona alebo osobitného zákona, ktorého sa stanovisko týka, a odôvodnenie, v ktorom sa uvedie popis skutkového stavu, označenie dôkazov, na základe ktorých sa stanovisko vydáva a postup subjektu alternatívneho riešenia sporu pri hodnotení dôkazov. Nakoľko stanovisko má predovšetkým informatívny charakter, nemožno proti nemu podať opravný prostriedok a nie je preskúmateľné súdom.

Nový zákon predpokladá v ustanovení § 19 aj alternatívu odloženia návrhu v prípadoch ak po začatí alternatívneho riešenia sporu nastali okolnosti, ktoré predstavujú zásadnú prekážku ďalšieho postupu, teda (1) ak iný orgán začal vo veci konať skôr, (2) ak sa vo veci už právoplatne rozhodlo pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom, (3) ak strany sporu neposkytujú súčinnosť, (4) ak sa spotrebiteľ rozhodol ukončiť svoju účasť na alternatívnom riešení sporu. Spor sa odloží aj v prípade, (5) ak vec nie je možné postúpiť inému subjektu alternatívneho riešenia sporov z dôvodu porušenia zásady nezaujatosti všetkých osôb poverených vedením riešenia sporov v rámci daného subjektu a strany sporu súčasne nevyjadrili písomný súhlas s pokračovaním riešenia sporu na týmito osobami.

Alternatívne riešenie sporu sa ukončí dňom (1) uzavretia dohody, (2) vydania odôvodneného stanoviska, (3) odloženia návrhu, (4) úmrtia alebo vyhlásenia za mŕtveho v prípade strany sporu, ktorá je fyzickou osobou, (5) zániku bez právneho nástupcu v prípade strany sporu, ktorá je právnickou osobou, (6) uplynutia lehoty 90 dní odo dňa jeho začatia a (7) vyčiarknutia oprávnenej právnickej osoby zo zoznamu.

Nový zákon v zmysle znenia ust. § 20 kladie pri doručovaní písomností dôraz predovšetkým na využívanie elektronických prostriedkov komunikácie, akým je napríklad e-mail. E-mailová adresa musí byť stranou sporu preukázateľne využívaná, čo sa zabezpečí jej spätným potvrdením. Za okamih doručenia písomnosti sa považuje tretí deň od jej odoslania. Ide o tzv. fikciu doručenia, prostredníctvom ktorej sa má dosiahnuť predovšetkým rýchlosť konania a zabránenie tomu, aby sa argumentácia strán sporu o neoboznámení sa s doručenými písomnosťami mohla stať prostriedkom na spôsobovanie prieťahov pri riešení sporu.

Náklady alternatívneho riešenia sporov predstavujú predovšetkým úhrady za materiálne prostriedky použité v súvislosti s riešením sporu a účelne vynaložené náklady na prejednanie veci. Ustanovenie § 22 určuje, že alternatívne riešenie sporu orgánmi alternatívneho riešenia sporov je bezodplatné.

Oprávnená právnická osoba však môže vo svojich pravidlách alternatívneho riešenia sporov stanoviť, že je oprávnená požadovať od spotrebiteľa poplatok za začatie alternatívneho riešenia sporu v sume, ktorú zverejní na svojom webovom sídle, ktorý nesmie presiahnuť sumu 5 Eur vrátane dane z pridanej hodnoty.

Akékoľvek iné úhrady, vrátane hradenia nákladov subjektu alternatívneho riešenia sporov, ktoré vynaložil v súvislosti s riešením sporu, sú zakázané. Náklady jednotlivých strán sporu, ktoré vynaložili z vlastnej iniciatívy, však znáša každá zo strán sporu samostatne.

Orgánom štátnej správy v oblasti alternatívneho riešenia sporov je ministerstvo hospodárstva, ktoré (1) vedie a na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam subjektov alternatívneho riešenia sporov, (2) oznamuje Európskej komisii subjekty alternatívneho riešenia sporov zapísané v zozname a všetky zmeny vykonané v zozname, (3) vydáva odporúčania v súvislosti s alternatívnym riešením sporov pre subjekty alternatívneho riešenia sporov a (4) podporuje spoluprácu subjektov alternatívneho riešenia sporov pri riešení cezhraničných sporov.

Ministerstvo hospodárstva tiež vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností oprávnených právnických osôb a kontrolu a overovanie plnenia podmienok.

Oprávnenej právnickej osoby bude možné uložiť aj pokuty za správne delikty definované v ust. § 27, v zmysle nového zákona ide o správne delikty neposkytnutia súčinnosti subjektu alternatívneho riešenia sporov zo strany predávajúceho alebo tretej osoby, ktorá bola subjektom alternatívneho riešenia sporov požiadaná o súčinnosť, a iné. Za správne delikty možno uložiť pokutu vo výške od 1.000 Eur, ktorej najvyššia sadzba sa pri opakovanom porušení povinnosti v priebehu 12 mesiacov zvyšuje.

V spoločných ustanoveniach v § 28 sa určuje primerané použitie občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu k inštitútom zastúpenia a počítania lehôt. Takisto sa alternatívne riešenia sporov ako osobitný postup podľa tohto zákona vyníma z režimu správneho konania. Správny poriadok sa vzhľadom na povahu konania bude vzťahovať len na konanie orgánov verejnej moci, akým je rozhodovanie o žiadosti o zápis do zoznamu subjektov, o jeho vyčiarknutí zo zoznamu alebo na konanie o uložení pokuty.

Sprievodne s prijatím nového zákona došlo k novelizácii (1) zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, (2) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, (3) zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách v platnom znení, (4) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v platnom znení, (5) zákona č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek v platnom znení, (6) zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v platnom znení a (7) zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.

Nový zákon nadobudne účinnosť dňa 1. júla 2016, pričom orgány alternatívneho riešenia sporov ministerstvo hospodárstva zapíše do zoznamu k 1. júlu 2016.

Prílohou nového zákona je vzor návrhu na začatie alternatívneho riešenia sporu.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....