Predmetný zákon je novou právnou normou, ktorá rieši inštitucionálne zabezpečenie verejnej ochrany práv detí a verejnej ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím. Ďalším motívom prijatia nového zákona sú záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z medzinárodných dohovorov Organizácie spojených národov, a to Dohovoru OSN o právach dieťaťa a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a ich opčných protokolov. V našom článku Vám rámcovo predmetný nový zákon predstavíme.
Poslanci Národnej rady SR schválili dňa 25. júna 2015 nový zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím (ďalej len „nový zákon“). Predmetom nového zákona je (1) pôsobnosť, postavenie, voľbu, podmienky výkonu funkcie a zánik výkonu funkcie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a (2) zriadenie a úlohy Úradu komisára pre deti a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.
Ustanovenie § 2 prináša do právneho poriadku SR nový inštitút – komisára pre deti. Komisár pre deti sa podieľa na ochrane práv detí podporou a presadzovaním práv priznaných dieťaťu Dohovorom o právach dieťaťa a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Komisár pre deti je nezávislý orgán, ktorý svoju pôsobnosť vykonáva oddelene od iných orgánov, ktorým osobitný predpis ustanovuje kompetencie v oblasti ochrany ľudských práv, pričom každý má právo obrátiť sa na komisára pre deti vo veci porušovania práv dieťaťa alebo ohrozovania práv dieťaťa.
V zmysle znenia ust. § 2 má dieťa právo obrátiť sa na komisára pre deti priamo alebo prostredníctvom inej osoby aj bez vedomia rodičov, poručníka, opatrovníka alebo inej osoby, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.
Komisár pre deti je preto orgánom zriadeným priamo zákonom. Ako uvádza dôvodová správa, znenie predmetného ustanovenia je formulované spôsobom, aby dieťa malo možnosť obrátiť sa na komisára čo možno najširším spôsobom.
V zmysle ust. § 3 sa pôsobnosť komisára pre deti vzťahuje na (1) orgány verejnej správy, ktorými na účely nového zákona sú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, právnické osoby a fyzické osoby, ktoré podľa osobitného predpisu zasahujú do práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a na (2) právnické osoby a fyzické osoby – podnikateľov neuvedené v predošlom bode.
Ide teda o všetky subjekty, ktoré pôsobia v oblasti práv detí, alebo ktorých činnosť sa môže práv detí dotýkať okrem súkromných fyzických osôb.
Pôsobnosť komisára pre deti sa nevzťahuje na výkon právomocí Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, prokuratúry, súdu, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, spravodajských služieb a na výkon rozhodovacích právomocí policajta, ktorý je orgánom činným v trestnom konaní.
Ustanovenie § 4 nového zákona podrobne vymedzuje pôsobnosť komisára pre deti a vymenúva činnosti, ktoré komisár v rámci svojich aktivít bude vykonávať a na aké činnosti je oprávnený. Ako uvádza dôvodová správa, ide o pomerne silné oprávnenia.
Niektoré uvedieme príkladom, v zmysle odseku 2 predmetného ustanovenia je komisár pre deti oprávnený napríklad požadovať (1) informácie a údaje na účely posúdenia dodržiavania práv dieťaťa a na účely monitorovania dodržiavania práv dieťaťa, (2) kópie spisovej dokumentácie na účely posúdenia dodržiavania práv dieťaťa vrátane kópií dokladov, obrazových záznamov, zvukových záznamov alebo obrazovo-zvukových záznamov, (3) od orgánov verejnej správy výkon ich oprávnení, (4) stanovisko k výsledku posúdenia podľa odseku 1 písm. a) a stanovisko k výsledku monitorovacej činnosti podľa odseku 1 písm. b) a prijatie opatrení, ak výsledkom posúdenia alebo monitorovacej činnosti je zistenie, že bolo porušené právo dieťaťa alebo ohrozené právo dieťaťa.
Komisár pre deti je tiež oprávnený hovoriť aj bez prítomnosti tretích osôb s dieťaťom, ktoré je umiestnené v mieste, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie alebo ochranná výchova alebo v mieste, kde sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie alebo predbežné opatrenie podľa osobitného predpisu, vydávať stanoviská vo veciach dodržiavania práv dieťaťa alebo aj zúčastniť sa konania podľa všeobecných predpisov o konaní pred súdmi.
Ako uvádza dôvodová správa, oprávnenia komisára pre deti upravené ust. § 4 nového zákona sú koncipované tak, aby zodpovedali požiadavkám kladeným na vnútroštátne inštitúcie na ochranu a podporu ľudských práv, ako ich ustanovujú Parížske princípy (rezolúcia 48/134 Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 1993 o Vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudských práv tzv. Parížske princípy) ako aj Všeobecný komentár č. 2 (2002) – Úloha nezávislých národných inštitúcií pre ľudské práva v podpore a ochrane práv dieťaťa Výboru OSN pre práva dieťaťa.
Povinnosťou komisára pre deti bude podľa znenia ust. § 5 ods. 1 predkladať každoročne Národnej rade SR správu o činnosti, ktorá obsahuje najmä poznatky o dodržiavaní práv dieťaťa a výsledky jeho monitorovacej činnosti, pričom znenie predmetného ustanovenia ponecháva komisárovi pre deti možnosť na základe svojej úvahy v správe o činnosti uviesť aj iné skutočnosti ohľadom práv dieťaťa, ktoré považuje za dôležité a odporučiť nápravu zistených nedostatkov.
Z dôvodu, že komisár pre deti má plniť úlohy inštitúcie verejnej ochrany práv detí ako samostatná osoba a musí mať pre svoje efektívne fungovanie vytvorenú primeranú infraštruktúru, nový zákon prostredníctvom ust. § 6 a 7 zriaďuje na zabezpečenie činnosti komisára Úrad komisára pre deti so sídlom v Bratislave. Ide o právnickú osobu, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra a ktorej štatutárnym orgánom je komisár pre deti. Úloha štatutárneho orgánu bola zverená priamo komisárovi pre deti z dôvodu, aby mal komisár priamy dosah na odborné, organizačné a technické zabezpečenie jeho úradu, ako uvádza dôvodová správa.
Podrobnosti o organizácii, činnosti a úlohách Úradu komisára pre deti upravuje štatút, ktorý vydá komisár pre deti.
Úlohy úradu komisára pre deti spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti komisára pre deti budú plniť zamestnanci úradu v právnom vzťahu podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov s priamym dosahom komisára na ich výber ako aj odmeňovanie.
Na čele úradu bude stáť riaditeľ Úradu komisára pre deti, ktorého vymenúva a odvoláva komisár pre deti.
Podrobnosti o organizácii, činnosti a úlohách upraví štatút, ktorý vydá komisár pre deti. Jeho vydanie bude plne v právomoci komisára pre deti.
Tretia časť nového zákona upravuje inštitút komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. V zásade ide o veľmi obdobný orgán ako komisár pre deti s tým, že jeho právomoci a pôsobnosť sa vzťahujú na osoby so zdravotným postihnutím.
Pôjde taktiež o nezávislý orgán, ktorý sa bude podieľať na ochrane práv a podpore špecifických skupín osôb.
Jednotlivé aktivity a oprávnenia v rámci pôsobnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím sú upravené v ust. § 8 až 10 nového zákona a sú v zásade obdobné ako má v zmysle nového zákona komisár pre deti. Takisto povinnosť predkladať Národnej rade SR každoročne správu o činnosti ostáva zachovaná.
Ustanoveniami § 12 a 13 sa pre účely vykonávania úloh komisára pre osoby so zdravotným postihnutím zriaďuje Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím so sídlom v Bratislave. Ide o právnickú osobu nezapisovanú do obchodného registra, pričom výkon štatutárneho orgánu vykonáva sám komisár s priamym dosahom na odborné, organizačné a technické zabezpečenie Úradu.
Úlohy Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím plnia riaditeľ Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a zamestnanci Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Riaditeľa vymenúva a odvoláva komisár pre osoby so zdravotným postihnutím. Zároveň sa utvára možnosť, aby komisár ako štatutárny orgán Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím mohol preniesť časť kompetencií štatutárneho orgánu na riaditeľa úradu, toto rozhodnutie je ponechané výlučne na komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.
Organizačnú štruktúru a úlohy jednotlivých organizačných útvarov Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím upraví štatút, ktorý vydá komisár pre osoby so zdravotným postihnutím.
Štvrtá časť nového zákona upravuje spoločné ustanovenia, v nasledovnom texte si priblížime niektoré z nich.
Podľa ust. § 15 možno za komisára zvoliť fyzickú osobu, ktorá (1) je občanom Slovenskej republiky, (2) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, (3) dosiahla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, (4) je bezúhonná, (5) je akceptovaná reprezentatívnymi organizáciami a (6) písomne súhlasila s kandidatúrou za komisára.
Splnenie podmienky akceptácie reprezentatívnymi organizáciami sa preukazuje podporným stanoviskom najmenej piatich reprezentatívnych organizácií.
Za reprezentatívnu organizáciu sa v zmysle nového zákona považuje občianske združenie alebo nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, ak má predmet činnosti v oblasti (1) presadzovania a ochrany práv detí a pôsobí najmenej päť rokov v tejto oblasti, ak sa preukazuje akceptácia fyzickej osoby, ktorá kandiduje za komisára pre deti a (2) presadzovania a ochrany práv osôb so zdravotným postihnutím a pôsobí najmenej päť rokov v tejto oblasti, ak sa preukazuje akceptácia fyzickej osoby, ktorá kandiduje za komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.
Komisára volí Národná rada SR z kandidátov navrhnutých príslušným výborom Národnej rady SR. Návrh na kandidáta na komisára môže príslušnému výboru Národnej rady SR predložiť len poslanec Národnej rady SR. V zmysle prechodných ustanovení predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľbu komisárov najneskôr do 30. novembra 2015.
Funkčné obdobie komisára je šesť rokov a začína plynúť dňom začatia výkonu funkcie komisára. Komisár musí počas celého funkčného obdobia spĺňať podmienky voliteľnosti uvedené v texte vyššie. Počet funkčných období komisára pre jednu fyzickú osobu nie je novým zákonom obmedzený, podľa dôvodovej správy je motívom takejto úpravy skutočnosť, že na rozdiel od iných funkcií s limitovanou možnosťou funkčných období, povaha funkcie komisára umožňuje nelimitovať funkčné obdobia vzhľadom na fakt, že sa očakáva, že komisár bude hlas a hovorca cieľovej skupiny a že podstatou jeho funkcie má byť, že to bude osoba nielen tej – ktorej cieľovej skupine známa, ale že ňou bude aj akceptovaná. Podľa dôvodovej správy je preto vhodné, v prípade splnenia podmienok vrátane akceptácie reprezentatívnymi organizáciami, aby takáto osoba zotrvala vo svojej funkcii aj niekoľko funkčných období.
Podľa ust. § 18 komisár nesmie popri výkone funkcie vykonávať funkciu v inom orgáne verejnej moci alebo inú platenú funkciu, byť členom politickej strany alebo politického hnutia, podnikať ani vykonávať inú zárobkovú činnosť okrem správy vlastného majetku, správy majetku maloletého dieťaťa, správy majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo správy majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, a vedeckej, pedagogickej, literárnej a umeleckej činnosti.
Ide o prejav apolitickosti a nezlučiteľnosti funkcie komisára s inými funkciami verejnej moci.
Nový zákon upravuje tiež platobné pomery a podmienky výkonu funkcie komisára. V zmysle ust. § 20 je funkcia komisára verejnou funkciou, ktorá sa nevykonáva v pracovnoprávnom vzťahu a komisárovi patrí plat v rovnakej sume ako poslancovi Národnej rady SR.
Dôležitým ustanovením je ust. § 21, ktoré upravuje postup pri vybavovaní podnetu. Každý, kto má právo obrátiť sa na komisára má právo pri styku s komisárom používať svoj materinský jazyk a komunikovať s komisárom vo forme komunikácie pre neho prístupnej, pričom podnet možno podať písomne, ústne do zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami.
Z ústneho podnetu sa za účelom jeho objektivizácie vyhotovuje, po vysvetlení dôvodov jeho vyhotovenia a ďalšieho využitia, zvukový záznam alebo obrazovo-zvukový záznam. Na takto vyhotovený záznam sa nevzťahuje zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a takýto záznam bude možné sprístupniť iba súdu a orgánom činným v trestnom konaní a to na ich žiadosť.
Ak komisár zistí, že podnet je podľa svojho obsahu (1) podaním podľa predpisov upravujúcich správne konanie alebo súdne konanie alebo ústavnou sťažnosťou, bezodkladne podávateľa podnetu poučí o správnom postupe, (2) oznámením o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, alebo ak obsah podnetu nasvedčuje tomu, že mal byť spáchaný trestný čin, bezodkladne odstúpi podnet alebo jeho časť príslušnému orgánu a o tomto postupe informuje podávateľa podnetu.
Ak komisár zistí, že právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy je v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom, podá podnet na prokuratúru a o tomto postupe informuje podávateľa podnetu.
Ak komisár posudzuje dodržiavanie práv v individuálnych prípadoch (jednotlivec alebo skupina jednotlivcov) na základe podnetu (rovnako aj z vlastnej iniciatívy), výsledkom jeho posúdenia je písomné vyjadrenie, ktoré sa zo zákona doručuje podávateľovi podnetu, osobe, ktorej ohrozenie alebo porušenie práv bolo posudzované a subjektu, proti ktorému podnet alebo iniciatíva komisára smeruje.
Nový zákona cielene odlišuje vyjadrenie od stanoviska – vyjadrenie bude vydávať komisár vyslovene len ako výsledok posudzovania dodržiavania práv v konkrétnych prípadoch (dieťaťa/detí, osoby/osôb so zdravotným postihnutím). Takéto vyjadrenie je oznamované výlučne konkrétnym osobám (fyzickým aj právnickým), ktorých sa konanie komisára týkalo.
Stanovisko má mať všeobecnejší charakter a má byť vydávané ku konkrétnym problémom, návrhom, situáciám vzhľadom na svoju povahu stanovisko slúži ako prostriedok vyjadrenia sa komisára smerom k orgánom verejnej moci, právnickým aj fyzickým osobám a k verejnosti.
Ustanovenie § 26 určuje, že orgán verejnej správy, právnická osoba a fyzická osoba-podnikateľ, na ktorých sa vzťahuje pôsobnosť komisára, sú povinní na žiadosť komisára (1) umožniť vstup do objektu orgánu verejnej správy a na miesto, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, detencia, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo na miesto, kde sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, predbežné opatrenie podľa osobitného predpisu, (2) poskytnúť písomné stanovisko, informácie, údaje a kópie spisovej dokumentácie vrátane kópií dokladov, obrazových záznamov, zvukových záznamov alebo obrazovo-zvukových záznamov najneskôr do 20 dní odo dňa doručenia žiadosti, ak nie je dohodnuté s komisárom inak, (3) zabezpečiť vykonanie oprávnení požadovaných komisárom bez zbytočného odkladu, ak nie je dohodnuté s komisárom inak a (4) poskytnúť komisárovi súčinnosť pri výkone jeho pôsobnosti. Na žiadosť komisára budú uvedené subjekty povinné umožniť vstup aj na iné miesto, ak sa na tomto mieste nachádza dieťa alebo osoba so zdravotným postihnutím.
Ak povinný subjekt nevyhovie žiadosti komisára, komisár túto skutočnosť oznámi jeho nadriadenému orgánu a ak povinný subjekt, ktorý je orgánom verejnej správy nemá nadriadený orgán, predloží informáciu o tejto skutočnosti na rokovanie vlády Slovenskej republiky.
Výkon funkcie komisára a činnosť úradu komisára sú v zmysle ust. § 29 financované z dotácií zo štátneho rozpočtu podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, pričom uvedeným zákonom sa riadi aj hospodárenie s prostriedkami poskytnutými zo štátneho rozpočtu. Na kontrolu hospodárenia úradu komisára s finančnými prostriedkami sa vzťahuje zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.
V súvislosti s prijatím nového zákona došlo k novelizácii zákonov, ktorých niektoré ustanovenia súvisia s úpravou, ktorú nový zákon zakotvil, a to zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva, zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže, zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv, zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Nový zákon nadobudne účinnosť dňa 1. septembra 2015.