1. ABSTRAKT
Právna úprava medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach bola dlhodobo nie úplne prehľadná a transpozícia nástrojov EÚ sa neuskutočnila v jednotnej legislatívnej línii. Preto sa novým zákonom č. 167/2026 Z. z. o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach (ďalej len „zákon“) definujú pojmy a postupy, zohľadňuje sa súčasný vývoj a trendy, judikatúra Súdneho dvora EÚ, Európskeho súdu pre ľudské práva. Cieľom nového zákona schváleného v parlamente 4. júna 2026 je konsolidácia právnej úpravy medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach, ktorej účelom je, aby sa sprehľadnilo a zjednodušilo využívanie nástrojov a inštitútov využívaných v právnom styku s cudzinou a aby sa odstránili nedostatky aplikačnej praxe. Nový zákon má 417 ustanovení. Je zrejmé, že účelom nášho príspevku nie je obsiahnuť celú právnu úpravu, ale prinášame Vám rámcový pohľad na nový zákon a podstatné inštitúty.
2. ZÁKLADNÉ ZHRNUTIE
Nový zákon zjednodušuje, sprehľadňuje a zrýchľuje právny styk s cudzinou, keďže predtým bola táto oblasť roztrieštená vo viacerých predpisoch a najmú v Trestnom poriadku.
Kľúčové piliere a zmeny, ktoré zákon prináša sú nasledovné:
- Konsolidácia práva: nový zákon ruší piatu časť Trestného poriadku a komplexne ju nahrádza. Slúži ako lex specialis (osobitný predpis) predovšetkým pre aplikáciu Trestného zákona a Trestného poriadku.
- Európska dimenzia: boli prepracované a zjednotené pravidlá pre cezhraničné inštitúty v rámci Európskej únie, ako sú Európsky zatýkací rozkaz (EZR), európsky vyšetrovací príkaz, zabezpečenie dôkazov, zaistenie majetku a uznávanie trestných rozsudkov medzi členskými štátmi.
- Tretie štáty: nový zákon nanovo definuje postupy pri vydávaní osôb na trestné stíhanie do/z krajín mimo EÚ (tradičná extradícia), preberanie trestného konania a výkon trestov.
- Zohľadnenie judikatúry: nová legislatíva reaguje na vývoj judikatúry Súdneho dvora EÚ, Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR.
- Praktická aplikácia: nový zákon upravuje komunikačné kanály a lehoty pre justičné orgány, políciu a ministerstvo spravodlivosti, aby sa predišlo prieťahom pri medzinárodnom pátraní alebo výmene dôkazov.
3. SPOLUPRÁCA S ČLENSKÝMI ŠTÁTMI EÚ
Táto spolupráca zohľadňuje zásadu vzájomného uznávania, dôvery a priameho styku medzi justičnými orgánmi. Uvedieme si podstatné inštitúty v rámci spolupráce s členskými štátmi EÚ.
3.1 Európsky zatýkací rozkaz
Nový zákon zjednodušujú proces vydávania a zadržiavania osôb na trestné stíhanie alebo výkon trestu.
Európsky zatýkací rozkaz (ďalej len „EZR“) je upravený v piatej hlave nového zákona v ust. § 195 a nasl.
Podľa ust. § 196 písm. b) je „európskym zatýkacím rozkazom rozhodnutie vydané justičným orgánom členského štátu na to, aby bola vyžiadaná osoba zadržaná a odovzdaná tomuto štátu z iného členského štátu na účely trestného stíhania alebo výkonu trestu odňatia slobody.“
Pre účely EZR uveďme dva dôležité pojmy, a to štát pôvodu a vykonávajúci štát. Štát pôvodu členský štát, ktorého justičný orgán vydal európsky zatýkací rozkaz a vykonávajúcim štátom je členský štát, ktorého justičný orgán má rozhodnúť o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.
Ustanovenie § 197 upravuje rozsah použitia EZR a podmienky, za ktorých je možné ho vydať a vykonať. EZR má na území SR rovnaké právne účinky ako príkaz na zatknutie podľa Trestného poriadku.
Podľa ust. § 197 ods. 1 zákona: „Európsky zatýkací rozkaz je možné vydať
a) pre skutok, za ktorý je možné podľa Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť mesiacov, alebo
b) ak sa žiada o odovzdanie na výkon už uloženého trestu odňatia slobody, ak uložený trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok, ktorý sa má vykonať, je najmenej štyri mesiace; viaceré tresty alebo nevykonané zvyšky viacerých trestov sa spočítavajú.“
Podľa odseku 2: „Európsky zatýkací rozkaz je možné vykonať, ak bol vydaný na účely
a) trestného stíhania pre skutok, ktorý je podľa Trestného zákona a právneho poriadku štátu pôvodu trestným činom, a ak je možné podľa právneho poriadku štátu pôvodu za takýto skutok uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť mesiacov a nie je dôvod na odmietnutie jeho vykonania, alebo
b) vykonania už uloženého trestu odňatia slobody pre skutok, ktorý je podľa Trestného zákona a právneho poriadku štátu pôvodu trestným činom, ak uložený trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok, ktorý sa má vykonať, je najmenej štyri mesiace a nie je dôvod na odmietnutie jeho vykonania; viaceré tresty alebo nevykonané zvyšky viacerých trestov sa spočítavajú.“
Podľa ust. § 198, ak bol vydaný príkaz na zatknutie alebo príkaz na dodanie odsúdeného do výkonu trestu, alebo ak boli súdom vykonané úkony smerujúce na dodanie osoby do výkonu ochranného opatrenia spojeného s obmedzením osobnej slobody a nepodarilo sa v lehote šiestich mesiacov obvineného zatknúť alebo dodať odsúdeného do výkonu trestu alebo do výkonu ochranného opatrenia, vydá vo vzťahu k tejto osobe predseda senátu príslušného súdu európsky zatýkací rozkaz. V prípravnom konaní vydá európsky zatýkací rozkaz na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie.
Ak existuje predpoklad, že by sa obvinený mohol zdržiavať alebo sa zdržiava v inom členskom štáte a je potrebné ho vyžiadať, vydá vo vzťahu k nemu predseda senátu príslušného súdu alebo sudca pre prípravné konanie európsky zatýkací rozkaz bez splnenia podmienky uplynutia lehoty podľa prvého odseku.
Súd európsky zatýkací rozkaz nevydá, ak je pred jeho vydaním zrejmé, že by vyžiadaním z cudziny bola osobe, o ktorej odovzdanie ide, spôsobená ujma neprimeraná významu trestného konania alebo následkom trestného činu. Súd európsky zatýkací rozkaz nevydá ani vtedy, ak by odovzdaním osoby vznikli náklady neprimerané záujmu na trestnom stíhaní alebo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s obmedzením osobnej slobody.
Ustanovením § 199 sa upravuje možnosť príslušného súdu požiadať vykonávajúci justičný orgán o výsluch vyžiadanej osoby po jej zadržaní v inom členskom štáte ešte pred rozhodnutím o výkone EZR vo vykonávajúcom štáte. Tiež sa upravuje možnosť príslušného súdu požiadať o dočasné prevzatie vyžiadanej osoby, ak vo vykonávajúcom štáte bolo popri rozhodnutí o vykonaní EZR súčasne rozhodnuté o odklade vydania.
Podľa ust. § 200 útvar Policajného zboru odovzdanú osobu prevezme a bezodkladne odovzdá súdu, ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz. Ak došlo k zmene vecnej príslušnosti alebo miestnej príslušnosti súdu vo veci, pre ktorú bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, súd osobu bezodkladne odovzdá vecne a miestne príslušnému súdu na rozhodnutie o väzbe podľa Trestného poriadku. Ak sa osoba odovzdáva na základe európskych zatýkacích rozkazov viacerých súdov, odovzdá sa súdu podľa pokynu ministerstva spravodlivosti, ktoré zohľadní všetky okolnosti, najmä závažnosť a miesto spáchania činu, dátum vydania a účel vydania európskeho zatýkacieho rozkazu.
Európsky zatýkací rozkaz stráca podľa ust. § 203 platnosť a) odovzdaním osoby súdu podľa § 200 alebo do výkonu trestu odňatia slobody alebo zariadeniu na výkon ochranného opatrenia, b) odvolaním; súd, ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz, ho odvolá, ak zanikli dôvody, pre ktoré bol vydaný, alebo ak súd následne zistil, že také dôvody neexistovali, alebo ak tak ustanovuje tento zákon, a ak európsky zatýkací rozkaz vydaný na návrh prokurátora súd odvolá na návrh prokurátora, alebo c) vydaním nového európskeho zatýkacieho rozkazu v tej istej veci.
Spomeňme ešte pojem odvolanie európskeho zatýkacieho rozkaz. Podľa ust. § 204 súd opatrením odvolá európsky zatýkací rozkaz, ak
a) bol odvolaný príkaz na zadržanie, príkaz na zatknutie alebo príkaz na dodanie do výkonu trestu alebo bolo upustené od úkonov smerujúcich k dodaniu osoby do výkonu ochranného opatrenia spojeného so zbavením osobnej slobody, b) boli dodatočne zistené dôvody, pre ktoré nie je možné európsky zatýkací rozkaz vydať, c) bol vydaný nový európsky zatýkací rozkaz, alebo d) ďalšie pátranie nie je v inom členskom štáte z iného dôvodu potrebné.
O odvolaní európskeho zatýkacieho rozkazu súd bezodkladne informuje príslušný útvar Prezídia Policajného zboru na účel vykonania nevyhnutných opatrení a v prípravnom konaní aj prokurátora.
Piata hlava týkajúca sa európskeho zatýkacieho rozkazu obsahuje podrobné ustanovenia o (i) postupoch zadržania vyžiadanej osoby, (ii) o právach obvineného, (iii) o predbežnej väzbe, (iv) vydávacej väzbe, (v) predbežnom vyšetrovaní, (vi) výsluchoch, (vii) lehotách, a pod.
V rámci európskeho zatýkacieho rozkazu spomeňme možnosť odmietnutia jeho vykonania podľa § 218 a nasl.
Odsek 1 upravuje obligatórne dôvody odmietnutia. Vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu sa odmietne, ak a) sa na trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, vzťahuje amnestia, ktorá bola udelená v Slovenskej republike, a slovenský právny poriadok upravuje právomoc slovenských orgánov na trestné stíhanie tohto trestného činu, b) vykonávajúci justičný orgán má informáciu, že konanie vedené v niektorom členskom štáte proti vyžiadanej osobe pre ten istý skutok právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom bol vynesený, c) vyžiadaná osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, d) súd na základe postupu podľa § 216 rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, na základe ktorého bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, do Slovenskej republiky podľa deviatej hlavy tretej časti.
Odsek 2 predmetného ustanovenia upravuje fakultatívne dôvody odmietnutia vykonania EZR.
Odsek 3 upravuje situáciu, kedy je vo výnimočných prípadoch možné odmietnuť vykonanie EZR z humanitárnych dôvodov alebo porušenia základného práva na spravodlivý proces z dôvodu systémových alebo všeobecných nedostatkov súdnej moci. Ide o dôvody, ktoré sú výlučne prepojené na judikatúru SDEÚ a výnimočnosť uplatnenia súvisí s konkrétnymi podmienkami uvedenými v rozhodnutiach SDEÚ.
Odsek 4 dáva možnosť súdu odmietnuť vykonanie EZR vydaného na účely výkonu trestu odňatia slobody, ak bolo rozhodnutie vydané v neprítomnosti.
Pre ďalšie podrobnosti o európskom zatýkacom rozkaze sme v prípade záujmu pre Vás k dispozícii.
3.2 Európsky vyšetrovací príkaz
Ide o rýchly nástroj na získanie dôkazov (napr. výsluch, domová prehliadka) v inom členskom štáte Európskej únie.
Je upravený v ust. § 117 a nasl. v druhej hlave nového zákona.
Európskym vyšetrovacím príkazom (ďalej len „EVP“) je (i) rozhodnutie vydané justičným orgánom Slovenskej republiky na formulári na účely vykonania vyšetrovacieho úkonu s cieľom získať dôkaz na území iného členského štátu, (ii) rozhodnutie vydané orgánom iného členského štátu, ktorý má v tomto členskom štáte právomoc obstarávať dôkazy, ak ním vydané rozhodnutie potvrdil justičný orgán tohto členského štátu, na účely vykonania vyšetrovacieho úkonu s cieľom získať dôkaz na území Slovenskej republiky.
Vydanie európskeho vyšetrovacieho príkazu upravuje ust. § 120.
Podľa odseku 1: „Ak je potrebné vykonať vyšetrovací úkon v inom členskom štáte s cieľom získať dôkaz na účel trestného konania, vydá v prípravnom konaní prokurátor, v konaní pred súdom predseda senátu, sudca alebo sudca pre prípravné konanie európsky vyšetrovací príkaz. Ak sa európsky vyšetrovací príkaz vydáva v prípravnom konaní na účel vykonania úkonu, ktorý je v prípravnom konaní oprávnený povoliť alebo nariadiť iba súd, vydáva európsky vyšetrovací príkaz sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora. Európsky vyšetrovací príkaz môže justičný orgán vydať aj na základe žiadosti obvineného, jeho zákonného zástupcu alebo jeho obhajcu.“
Vydávajúci orgán SR je povinný pred vydaním EVP posúdiť nevyhnutnosť a primeranosť požadovaného vyšetrovacieho úkonu a tiež, či vyšetrovací úkon, ktorý sa prostredníctvom EVP žiada, by bolo možné vykonať na území SR za podobných podmienok.
Na konanie o EVP vydanom orgánom iného členského štátu je príslušná krajská prokuratúra, v ktorej obvode sa má požadovaný vyšetrovací úkon vykonať. Ak nemožno určiť príslušný orgán, zašle nepríslušný orgán EVP generálnej prokuratúre, ktorá EVP pridelí príslušnej prokuratúre podľa povahy veci.
Vykonávajúci justičný orgán, ktorému bol európsky vyšetrovací príkaz doručený, potvrdí jeho prijatie; potvrdenie o prijatí európskeho vyšetrovacieho príkazu do siedmich dní od jeho doručenia zašle vydávajúcemu orgánu na formulári.
Justičný orgán, ktorému bol európsky vyšetrovací príkaz doručený a nie je príslušný na zabezpečenie jeho vybavenia, bezodkladne postúpi európsky vyšetrovací príkaz príslušnému vykonávajúcemu justičnému orgánu, o čom bezodkladne informuje vydávajúci orgán zaslaním formulára.
Príslušný vykonávajúci justičný orgán preskúma, či európsky vyšetrovací príkaz obsahuje potrebné náležitosti a je možné ho vykonať, a vykoná záznam o preskúmaní európskeho vyšetrovacieho príkazu v lehote uvedenej v európskom vyšetrovacom príkaze; ak taká lehota v európskom vyšetrovacom príkaze uvedená nie je, rozhodne do 30 dní od jeho doručenia.
Zákon myslí aj na možnosť odmietnutia EVP. Ustanovenie § 126 ods. 1 obsahuje fakultatívne dôvody odmietnutia vykonať EVP. „Vykonávajúci justičný orgán môže odmietnuť vykonať európsky vyšetrovací príkaz, ak a) výkon európskeho vyšetrovacieho príkazu by bol v rozpore s prekážkou veci právoplatne rozhodnutej, b) európsky vyšetrovací príkaz bol vydaný v inom ako v trestnom konaní a v obdobnom prípade by v trestnom konaní vedenom v Slovenskej republike nebolo možné vyšetrovací úkon v ňom uvedený vykonať, c) skutok bol spáchaný mimo územia štátu pôvodu, bol aspoň sčasti spáchaný na území Slovenskej republiky a nie je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, d) je možné odôvodnene predpokladať, že vykonanie vyšetrovacieho úkonu uvedeného v európskom vyšetrovacom príkaze by nebolo v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodnej zmluvy, e) vyšetrovací úkon uvedený v európskom vyšetrovacom príkaze by nebolo možné za obdobných podmienok vykonať na území Slovenskej republiky, alebo f) skutok nie je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie podľa § 119 ods. 3.“
Fakultatívne dôvody odmietnutia sú ďalej aj v ust. § 126 ods. 3, teda „vykonávajúci justičný orgán môže odmietnuť vykonať európsky vyšetrovací príkaz, aj vtedy ak a) výkonu európskeho vyšetrovacieho príkazu bráni imunita alebo výsada podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva, pre ktorú je osoba vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, b) výkon európskeho vyšetrovacieho príkazu by mohol poškodiť bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky, ohroziť zdroj informácií alebo by mohol ohroziť alebo narušiť činnosť spravodajských služieb, alebo c) existuje iná prekážka, pre ktorú nie je možné európsky vyšetrovací príkaz vykonať.“
Ustanovením § 128 sa stanovujú podmienky (dodržanie formálnych náležitostí a postupov uvedených v EVP, dodržanie lehôt), ktoré je potrebné pri výkone EVP dodržať. Všeobecné ustanovenie v odseku 1 odkazuje na dodržiavanie formálnych náležitostí a postupov uvedených v EVP, pokiaľ tie nie sú v rozpore s právnym poriadkom SR z hľadiska zásad základnej povahy . V opačnom prípade vykonávajúci justičný orgán SR o tom informuje vydávajúci orgán členského štátu.
Odseky 4 a 5 upravujú lehotu na vybavenie EVP, ktorá sa primárne určuje individuálne pri každom EVP, a to vydávajúcim orgánom, ak však taká lehota uvedená nie je, zákonná úprava určuje všeobecnú lehotu na vybavenie EVP 90 dní odo dňa vykonania záznamu o preskúmaní EVP. Ak lehotu určenú vydávajúcim orgánom ani všeobecnú lehotu 90 dní slovenský orgán nemôže dodržať, informuje o tom vydávajúci orgán so zámerom spoločnej dohody o vhodnom čase na vybavenie EVP.
Vykonávajúci justičný orgán môže použiť iný vyšetrovací úkon, ako je vyšetrovací úkon uvedený v európskom vyšetrovacom príkaze, ak by sa takým úkonom dosiahol rovnaký výsledok, a tento úkon by v menšej miere zasahoval do práv dotknutej osoby ako vyšetrovací úkon uvedený v európskom vyšetrovacom príkaze.
Ust. § 130 upravuje nemožnosť vykonať EVP. Podľa odseku 1 „Európsky vyšetrovací príkaz nie je možné vykonať, ak vyšetrovací úkon uvedený v európskom vyšetrovacom príkaze nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky upravený alebo by ho nebolo možné vykonať v obdobnom prípade v trestnom konaní vedenom v Slovenskej republike, a zároveň nie je možné použiť iný vyšetrovací úkon, ktorým by sa dosiahol rovnaký výsledok a ktorý by nezasahoval do práv dotknutej osoby vo väčšej miere ako vyšetrovací úkon uvedený v európskom vyšetrovacom príkaze.“
To však nebude platiť, ak bol európsky vyšetrovací príkaz vydaný na účel a) získania informácie alebo dôkazu, ktorý má vykonávajúci justičný orgán už k dispozícii, ak ho je možné podľa právneho poriadku Slovenskej republiky na účely iného konania poskytnúť, b) získania údajov z evidencií a informačných systémov policajných orgánov alebo justičných orgánov, do ktorých má vykonávajúci justičný orgán priamy prístup, c) vykonania výsluchu osoby, d) zistenia totožnosti používateľa určitého telefónneho čísla alebo IP adresy, alebo e) vykonania vyšetrovacieho úkonu podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorý nevyžaduje vydanie rozhodnutia justičného orgánu a nezasahuje do základných ľudských práv a slobôd.
Zákon upravuje aj možnosť zástupcov orgánu štátu pôvodu a iných osôb zúčastniť sa vyšetrovacieho úkonu vykonávaného na území SR za účelom zabezpečenia dôkazu. Takejto žiadosti by sa malo vyhovieť vždy, okrem prípadov, kedy by došlo k rozporu s právnym poriadkom SR.
Pre ďalšie podrobnosti o EVP, ktoré upravuje nový zákon, ako aj o možnostiach použitia informačno-technických prostriedkov v rámci EVP sme v prípade záujmu pre Vás k dispozícii.
3.3 Zaisťovacie a konfiškačné príkazy
Spomeňme tiež v krátkosti spoluprácu v rámci EÚ pri blokovaní majetku či jeho prepadnutí v prospech štátu.
Zaistenie a odovzdanie veci dôležitej pre trestné konanie upravuje ust. § 51 zákona.
Na žiadosť cudzieho orgánu je možné zaistiť vec a túto vec následne odovzdať do cudziny.
Dožiadaný orgán môže odložiť odovzdanie zaistenej veci, ak ju justičné orgány potrebujú v trestnom konaní alebo z iných dôležitých dôvodov.
Pri odovzdávaní zaistenej veci dožiadaný orgán požiada cudzí orgán o jej vrátenie. Dožiadaný orgán sa môže tohto práva výslovne vzdať alebo môže súhlasiť s tým, aby vec bola vrátená priamo jej vlastníkovi.
Postupy podľa vyššie uvedeného sa použijú rovnako aj na odovzdanie veci, ktorá bola zaistená u vydávanej osoby. Ak je to možné, takáto vec sa odovzdá cudzím orgánom súčasne s vydávanou osobou.
Zaistenie a vrátenie peňažných prostriedkov na účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky upravuje ust. § 52 zákona.
Ak cudzí orgán požiada o zaistenie peňažných prostriedkov na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky na účely ich vrátenia vlastníkovi a je nepochybné, že peňažné prostriedky nepatria majiteľovi účtu, na ktorom sa nachádzajú, a sú výnosom z trestnej činnosti, môže prokurátor rozhodnúť o ich zaistení.
Prokurátor rozhoduje o zaistení peňažných prostriedkov, zrušení alebo obmedzení zaistenia príkazom.
O vrátení zaistených peňažných prostriedkov ich vlastníkovi rozhoduje sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora.
Zaistenie majetku upravuje ust. § 53 zákona.
Na žiadosť cudzieho orgánu môže súd na návrh prokurátora rozhodnúť o zaistení majetku, veci alebo inej majetkovej hodnoty, ktoré sa nachádzajú na území Slovenskej republiky, sú určené na spáchanie trestného činu, na jeho spáchanie boli použité alebo sú výnosom z trestnej činnosti, predpokladá sa ich prepadnutie alebo zhabanie a ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.
O takom návrhu je príslušný rozhodnúť okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza majetok, ktorý sa má zaistiť.
Ak vec neznesie odklad, prokurátor môže vydať príkaz podľa odseku 1, ktorý musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť sudca príslušný, inak stráca platnosť.
Súd zruší zaistenie na základe podnetu cudzieho orgánu, ktorý o predbežné zaistenie požiadal, alebo na základe medzinárodnej zmluvy. Súd môže predbežné zaistenie zrušiť aj vtedy, ak cudzí štát v primeranom čase nepožiada o výkon cudzieho rozhodnutia týkajúceho sa zaisteného majetku.
Majetkové rozhodnutie je možné v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak a) povinná osoba má v Slovenskej republike obvyklý pobyt, sídlo, majetok alebo vec, ktorej sa rozhodnutie týka, b) skutok, pre ktorý bolo majetkové rozhodnutie vydané, je trestným činom aj podľa Trestného zákona, ak § 109 neustanovuje inak, c) ide o prepadnutie majetku a podľa Trestného zákona ide o skutok, za ktorý je možné uložiť trest prepadnutia majetku.
Ustanovenie § 302 upravuje dispozičné právo s prepadnutým a zhabaným majetkom. Ustanovenie rieši mechanizmus nakladania s majetkom, ktorý bol skonfiškovaný v rámci výkonu majetkového rozhodnutia. Odseky 1 a 2 určujú ďalší osud zhabaných peňažných prostriedkov.
Ak na základe výkonu uznaného majetkového rozhodnutia došlo k prepadnutiu alebo zhabaniu peňažných prostriedkov v celkovej výške do 10 000 eur, táto suma pripadne Slovenskej republike.
Ak na základe výkonu uznaného majetkového rozhodnutia došlo k prepadnutiu alebo zhabaniu peňažných prostriedkov v celkovej výške nad 10 000 eur, polovica tejto sumy pripadne Slovenskej republike a polovica štátu pôvodu.
Ak na základe výkonu uznaného majetkového rozhodnutia došlo k prepadnutiu alebo zhabaniu inej veci ako podľa odseku 1 alebo odseku 2, vec sa predá postupom podľa osobitného predpisu. So sumou získanou predajom takej veci sa naloží podľa odseku 1 alebo odseku 2.
Ak majetok alebo vec nie je možné vzhľadom k jeho povahe predať, pripadne Slovenskej republike. S majetkom, ktorý je národným kultúrnym dedičstvom iného členského štátu, sa naloží podľa osobitného predpisu.
Uvedené postupy sa použijú, ak sa Slovenská republika so štátom pôvodu nedohodnú inak. Na uzavretie dohody je za Slovenskú republiku príslušné ministerstvo spravodlivosti. Návrh na uzavretie takejto dohody môže ministerstvu spravodlivosti podať aj súd, ktorý je príslušný pre uznanie a výkon majetkového rozhodnutia.
4. SPOLUPRÁCA S TRETÍMI ŠTÁTMI (MIMO EÚ) A MEDZINÁRODNÝMI SÚDMI
Spolupráca prebieha prostredníctvom oficiálnych diplomatických kanálov alebo dožiadaní (právna pomoc).
4.1 Extradícia
Extradíciou rozumieme buď (i) vyžiadanie z cudziny alebo (ii) vydanie do cudziny.
Vyžiadanie z cudziny je právny inštitút, ktorýmslovenský justičný orgán žiada iný štát o vydanie trestne stíhanej alebo odsúdenej osoby na územie SR. Cieľom je zabezpečiť prítomnosť tejto osoby na trestnom konaní alebo výkon trestu odňatia slobody.
Pokiaľ ide o vyžiadanie z cudziny, celý proces zabezpečuje Ministerstvo spravodlivosti SR na základe medzinárodného zatýkacieho rozkazu (MZR), ktorý vydáva príslušný slovenský súd.
Podmienky na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu upravuje prioritne ust. § 61 ods. 1, podľa ktorého „Ak bol vydaný príkaz na zatknutie alebo príkaz na dodanie odsúdeného do výkonu trestu, alebo boli súdom vykonané úkony smerujúce na dodanie osoby do výkonu ochranného opatrenia spojeného s obmedzením osobnej slobody a nepodarilo sa v lehote jedného roka obvineného zatknúť alebo dodať odsúdeného do výkonu trestu alebo do výkonu ochranného opatrenia, vydá proti takejto osobe predseda senátu príslušného súdu medzinárodný zatýkací rozkaz. V prípravnom konaní vydá sudca pre prípravné konanie medzinárodný zatýkací rozkaz na návrh prokurátora. Medzinárodný zatýkací rozkaz má na území Slovenskej republiky rovnaké účinky ako príkaz na zatknutie.“
Naopak, podľa § 62 ods. 1 „súd medzinárodný zatýkací rozkaz nevydá, ak a) sa predpokladá uloženie iného trestu než nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo nepodmienečného trestu odňatia slobody kratšieho ako štyri mesiace, b) trest odňatia slobody, ktorý má byť vykonaný, alebo jeho zvyšok je kratší ako štyri mesiace, s výnimkou, ak má osoba vykonať aj iný nepodmienečný trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok, pričom ich súčet je najmenej štyri mesiace a je dôvodné očakávať, že pre tento iný trest bude taktiež vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz, c) by vydaním osoby boli Slovenskej republike spôsobené náklady alebo dôsledky neprimerané verejnému záujmu na trestnom stíhaní alebo výkone trestu odňatia slobody osoby, o ktorej vydanie ide, alebo d) by vyžiadaním z cudziny bola osobe, o ktorej vydanie ide, spôsobená ujma neprimeraná významu trestného konania alebo následkom trestného činu, najmä s ohľadom na jej vek, sociálne postavenie alebo rodinné pomery.“
Pokiaľ ide o druhú formu extradície, ide o inštitút vydania do cudziny. Ním sa rozumie proces, pri ktorom Slovenská republika na žiadosť iného štátu odovzdá osobu podozrivú alebo odsúdenú za trestný čin. Vydanie do cudziny upravuje ust. § 70 a nasl. nového zákona.
Na prijatie žiadosti cudzích orgánov o vydanie osoby zo Slovenskej republiky do cudziny je príslušné ministerstvo spravodlivosti.
Prokuratúrou príslušnou je krajská prokuratúra, v ktorej obvode bola vyžiadaná osoba zadržaná alebo jej inak bola obmedzená osobná sloboda; ak nedošlo k jej zadržaniu alebo bola osoba zo zadržania prepustená, je na konanie príslušná prokuratúra, v obvode ktorej má trvalý pobyt, posledný trvalý pobyt alebo v obvode ktorého sa zdržiava osoba, o ktorej vydanie do cudziny by mohol iný štát žiadať. Ak sa osoba nachádza vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody, príslušnou je krajská prokuratúra, v obvode ktorej sa nachádza ústav, v ktorom je osoba vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody.
Súdom príslušným na konanie a rozhodovanie podľa tohto dielu je súd, v ktorého obvode má sídlo krajská prokuratúra, ktorá vo veci koná.
Ako sme spomínali, na prijatie žiadosti o vydanie do cudziny je príslušné ministerstvo spravodlivosti. Žiadosť musí obsahovať oficiálne dokumenty, ako napríklad zatýkací rozkaz alebo právoplatný odsudzujúci rozsudok, popis trestného činu a znenie príslušných zákonov dožadujúceho štátu.
Vydanie osoby do cudziny je podľa ust. § 72 prípustné, ak skutok, pre ktorý sa vydanie žiada, je podľa Trestného zákona trestným činom a horná hranica trestu odňatia slobody, ktorý sa môže uložiť pre tento trestný čin podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, je najmenej jeden rok.
Vydanie osoby do cudziny na výkon už uloženého trestu odňatia slobody pre trestný čin je prípustné, ak uložený trest, ktorý má byť vykonaný, alebo jeho zvyšok je najmenej štyri mesiace. Viaceré tresty alebo nevykonané zvyšky viacerých trestov sa spočítavajú.
Ustanovenie § 74 je veľmi dôležité. Ide o podmienky neprípustnosti vydania, pričom prokurátor už vo fáze predbežného vyšetrovania skúma dôvody zamietnutia vydania osoby.
Prokurátor predvedie a vypočuje vyžiadanú osobu. Zabezpečí, aby bola osoba vzatá do vydávacej väzby, ak existuje obava z úteku alebo marenia konania (pokiaľ nie je vo väzbe či výkone trestu už z iného dôvodu) a preverí totožnosť osoby a existenciu právnych prekážok vydania.
Podľa § 74 „Vydanie osoby do cudziny je neprípustné, ak
a) ide o občana Slovenskej republiky, okrem prípadu, ak povinnosť vydať vlastného štátneho občana ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná alebo ak so svojím vydaním vyjadrí súhlas,
b) je dôvodná obava, že trestné konanie v dožadujúcom štáte nezodpovedalo alebo by nezodpovedalo zásadám podľa čl. 3 a 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo trest odňatia slobody uložený alebo predpokladaný v dožadujúcom štáte by nebol vykonaný v súlade s požiadavkami článku 3 tohto dohovoru,
c) je dôvodná obava, že vyžiadaná osoba by v dožadujúcom štáte bola vystavená prenasledovaniu z dôvodu jej pôvodu, rasy, náboženstva, príslušnosti k určitej národnostnej alebo inej skupine, jej štátneho občianstva alebo pre jej politické názory alebo že by sa z týchto dôvodov zhoršilo jej postavenie v trestnom konaní alebo pri výkone trestu odňatia slobody,
d) vyžiadaná osoba by vzhľadom na jej vek a osobné pomery pri zohľadnení závažnosti trestného činu, z ktorého je obvinená, bola vydaním do cudziny zrejme neprimerane tvrdo postihnutá,
e) za trestný čin, pre ktorý sa vydanie osoby žiada, je možné uložiť v dožadujúcom štáte trest smrti okrem prípadov, ak sa dožadujúci štát zaručí, že trest smrti nebude uložený,
f) dožadujúci štát žiada o vydanie osoby na vykonanie trestu smrti,
g) ide o osobu, ktorá požiadala v Slovenskej republike o udelenie azylu, alebo jej bol udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana, v rozsahu ochrany poskytnutej takej osobe osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou; to neplatí, ak ide o osobu, ktorá požiadala v Slovenskej republike o udelenie azylu opakovane a jej skoršia žiadosť o udelenie azylu už bola právoplatne zamietnutá,
h) trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody sú podľa právneho poriadku Slovenskej republiky premlčané,
i) čin, pre ktorý sa vydanie osoby žiada, je trestným činom len podľa právneho poriadku dožadujúceho štátu, nie však podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
j) trestný čin, pre ktorý sa vydanie osoby žiada, má výlučne politický alebo vojenský charakter,
k) trestný čin bol spáchaný na území Slovenskej republiky, okrem prípadov, keď s ohľadom na osobitné okolnosti spáchania trestného činu je potrebné dať prednosť vykonaniu trestného stíhania v dožadujúcom štáte z dôvodov náležitého zistenia skutkového stavu, výmery trestu alebo jeho výkonu,
l) osoba bola pre trestný čin, pre ktorý sa vydanie osoby žiada, už právoplatne odsúdená alebo oslobodená slovenským súdom, alebo
m) vyžiadaná osoba nebola za trestný čin podľa Trestného zákona v čase jeho spáchania trestne zodpovedná, alebo sú iné dôvody vylučujúce jej trestnú zodpovednosť.“
Po skončení predbežného vyšetrovania prokurátor predloží spis príslušnému Krajskému súdu. Súd rozhodne uznesením o tom, či je vydanie právne prípustné. V tejto fáze sa vyžiadaná osoba môže vydať tzv. zjednodušeným konaním, ak s vydaním do cudziny súhlasí. Ak súd vydanie zamietne (napr. pre neznámy pobyt na území SR alebo hrozbu porušenia základných ľudských práv), osoba sa prepustí na slobodu.
Ak súd rozhodne, že vydanie je prípustné, spis sa predloží Ministerstvu spravodlivosti SR. Minister vydá konečné rozhodnutie, ktorým vydanie do cudziny povolí alebo nepovolí.
Minister spravodlivosti môže podľa ust, § 83 rozhodnúť, že vydanie nepovolí, ak a) došlo k podstatnej zmene okolností, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia podľa § 82 alebo b) by povolenie vydania bolo v rozpore so základnými zásadami demokratického a ústavného zriadenia Slovenskej republiky alebo významným záujmom Slovenskej republiky.
Rozhodnutie ministra spravodlivosti je vykonateľné jeho podpísaním a nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok.
Pre ďalšie podrobnosti o extradícii sme v prípade záujmu pre Vás k dispozícii.
4.2 Uznávanie a výkon cudzích trestných rozhodnutí
Nový zákon upravuje situácie a zabezpečuje, aby bol rozsudok vynesený v treťom štáte vykonateľný na území Slovenska.
Vykonať cudzie rozhodnutie súdu iného štátu v trestnej veci alebo medzinárodného súdu, ktorým sa uložil trest, je možné na území Slovenskej republiky, len ak bolo uznané slovenským súdom.
Cudzie rozhodnutie je možné uznať vo výroku, ktorým a) bola vyslovená vina, ale uloženie trestu bolo podmienečne odložené, b) bol uložený trest odňatia slobody alebo podmienečný trest odňatia slobody, c) bol uložený peňažný trest alebo trest zákazu činnosti, d) bol premenený podmienečný trest alebo peňažný trest na trest odňatia slobody, e) bolo vyslovené prepadnutie majetku alebo jeho časti, alebo prepadnutie veci alebo zhabanie veci, ak sa nachádzajú na území Slovenskej republiky, f) bol uložený ochranný dohľad, ochranné liečenie alebo detencia, alebo g) bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní alebo trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku.
Cudzie rozhodnutie sa podľa § 91 uzná na území Slovenskej republiky, ak
„a) medzinárodná zmluva obsahuje možnosť alebo povinnosť uznávania alebo výkonu cudzích rozhodnutí,
b) v dožadujúcom štáte je právoplatné toto rozhodnutie alebo ak v tomto štáte proti nemu už nie je možné podať riadny opravný prostriedok,
c) čin, pre ktorý bol trest uložený, je trestným činom podľa právneho poriadku dožadujúceho štátu aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky; nie je prekážkou uznania cudzieho rozhodnutia, ak právny poriadok Slovenskej republiky neukladá rovnaký druh dane alebo poplatku alebo neobsahuje daňový, poplatkový, colný alebo devízový inštitút rovnakého druhu ako právny poriadok dožadujúceho štátu,
d) cudzie rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré zodpovedá zásadám obsiahnutým v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
e) osoba, ktorá bola odsúdená rozsudkom dožadujúceho štátu na trest odňatia slobody, je občanom Slovenskej republiky,
f) osoba nebola odsúdená pre trestný čin, ktorý má výlučne politický alebo vojenský charakter,
g) výkon trestu nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky premlčaný,
h) osoba nebola pre tento skutok už odsúdená slovenským súdom,
i) nebolo na území Slovenskej republiky uznané cudzie rozhodnutie iného štátu voči tej istej osobe pre ten istý skutok,
j) uznanie neodporuje záujmom chráneným v § 5.“
Cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že trest v ňom uložený slovenský súd nahradí trestom, ktorý by mohol uložiť, ak by v konaní o spáchanom trestnom čine rozhodoval. Slovenský súd nesmie pritom uložiť trest prísnejší, ako bol trest uložený v cudzom rozhodnutí, ani ho premeniť na iný druh trestu alebo ochranné opatrenie.
Ak dĺžka trvania a druh trestu odňatia slobody uloženého uznávaným cudzím rozhodnutím sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd v rozhodnutí o uznaní súčasne rozhodne, že sa bude vo výkone trestu uloženého cudzím rozhodnutím pokračovať bez jeho premeny; to neplatí, ak súd uzná cudzie rozhodnutie len pre niektorý z viacerých trestných činov, ktorých sa cudzie rozhodnutie týka.
Ak je dĺžka trvania trestu v uznávanom cudzom rozhodnutí vyššia ako horná hranica trestnej sadzby za rovnaký trestný čin podľa Trestného zákona, súd ju zníži v uznanom rozhodnutí na túto hornú hranicu trestnej sadzby.
Návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia predkladá ministerstvo spravodlivosti súdu, ktorý rozhoduje po písomnom vyjadrení prokurátora krajskej prokuratúry na neverejnom zasadnutí. Na konanie podľa odseku 1 je príslušný súd, v ktorého obvode má odsúdený trvalý pobyt, posledný trvalý pobyt alebo v ktorého obvode sa zdržiava alebo má sídlo. Ak príslušnosť súdu nie je možné určiť, je na konanie príslušný Mestský súd Bratislava I.
4.2.1 Prevzatie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody z cudziny
Jednou z kľúčových zmien v oblasti vzťahov s tretími krajinami je na základe ust. § 97 možnosť uplatniť inštitút prevzatia výkonu trestu odňatia slobody z iných krajín bez existencie podmienky spočívajúcej v právnom základe založenom na existencii medzinárodnej zmluvy, v takom prípade ale musí byť splnená podmienka vyhlásenia vzájomnosti.
Oprevzatí odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody uloženého cudzím rozhodnutím na územie Slovenskej republiky na základe medzinárodnej zmluvy alebo na základe vyhlásenia vzájomnosti rozhoduje ministerstvo spravodlivosti na návrh dožadujúceho štátu alebo odsúdeného.
Ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak alebo je uplatnená záruka vzájomnosti, podmienkou na uznanie cudzieho rozhodnutia je súhlas osoby odsúdenej cudzím súdom. Ak je takáto osoba vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, môže požiadať ministerstvo spravodlivosti o zabezpečenie a posúdenie súhlasu podľa prvej vety príslušný zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v zahraničí. Pred vyjadrením súhlasu osoby odsúdenej cudzím štátom sa tejto osobe poskytne poučenie o následkoch tohto súhlasu. Súhlas s odovzdaním nie je možné po rozhodnutí ministerstva spravodlivosti o prevzatí osoby vziať späť.
Ministerstvo spravodlivosti môže dať súhlas s prevzatím odsúdeného alebo požiadať dožadujúci štát o jeho odovzdanie až po tom, čo bolo cudzie rozhodnutie uznané.
Proces prevzatia a výkonu trestu prebieha v nasledovných základných krokoch:
- Čiže najprv je iniciovanie procesu: Návrh na prevzatie podáva buď samotný odsúdený, alebo odsudzujúci štát (v ktorom bol trest pôvodne uložený).
- Následne pokračuje uznanie cudzieho rozhodnutia: Pred vydaním súhlasu ministerstvom musí slovenský krajský súd uznať cudzie rozhodnutie za platné a vykonať ho na území SR. Pre členské štáty EÚ platí zásada vzájomného uznávania rozsudkov.
- Nasleduje súhlas odsúdeného: Vo väčšine prípadov sa vyžaduje dobrovoľný súhlas odsúdeného, keďže ide o jeho právo (nie automatický nárok) vykonať trest v domovskej krajine.
- Ďalším krokom je rozhodnutie ministerstva: Po právoplatnosti uznávacieho rozsudku vydá Ministerstvo spravodlivosti SR konečný súhlas s prevzatím.
- Napokon je nástup do výkonu trestu: Odsúdený je po prevoze na Slovensko umiestnený do príslušného ústavu na výkon trestu. Slovenský súd rozhoduje o zaradení odsúdeného do diferencovaného stupňa stráženia (minimálny, stredný, maximálny) podľa slovenských právnych noriem.
5. PRIAMA CEZHRANIČNÁ SPOLUPRÁCA A ŠPECIFICKÉ OPATRENIA
V rámci zhrnutia podstatných zmien a inštitútov nového zákona spomeňme, že nový zákon okrem tradičných úkonov reflektuje aj moderné výzvy a európske štandardy prostredníctvom (i) spoločných vyšetrovacích tímov – zákon upravuje pôsobenie slovenských prokurátorov a vyšetrovateľov spoločne so zahraničnými kolegami pri riešení rozsiahlej cezhraničnej kriminality a prostredníctvom (ii) priamej komunikácie s poskytovateľmi služieb – spolupráca s technologickými a internetovými spoločnosťami pri získavaní digitálnych dôkazov.
5.1 Spoločný vyšetrovací tím
Tím je podľa ust. § 43 a nasl. možné vytvoriť na základe dohody na špecifický účel a obmedzený čas, najmä v týchto prípadoch (i) zložité dokazovanie v zahraničí – trestné konanie vedené na Slovensku vyžaduje vykonanie rozsiahlych úkonov v cudzine, (ii) koordinovaný postup viacerých štátov – vyšetrovanie trestného činu prebieha vo viacerých štátoch súčasne a vyžaduje si spojené úsilie, (iii) zložité dokazovanie na Slovensku – vyšetrovanie vedené v zahraničí vyžaduje vykonanie procesných úkonov na slovenskom území.
Žiadosť o uzavretie dohody predkladá príslušný prokurátor prostredníctvom generálnej prokuratúry príslušnému cudziemu orgánu. Orgánom oprávneným uzavrieť dohodu o vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu je generálna prokuratúra. Tím spravidla vedie osoba z tej krajiny EÚ, v ktorej sa vyšetrovanie reálne vykonáva.
Dohoda o vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu obsahuje a) určenie strán dohody, b) ustanovenia o zriadení spoločného vyšetrovacieho tímu, predmete jeho činnosti, účele a dobe, na ktorú bol zriadený, pričom doba zriadenia môže byť dohodou strán predĺžená, c) zloženie spoločného vyšetrovacieho tímu, d) charakteristiku právomocí orgánov, ktoré sa zúčastňujú na spoločnom vyšetrovacom tíme, e) pracovný jazyk spoločného vyšetrovacieho tímu, f) miesto pôsobenia spoločného vyšetrovacieho tímu a spôsob jeho fungovania vrátane určenia vedúceho spoločného vyšetrovacieho tímu, g) ostatné podmienky činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu.
5.2 Získavanie digitálnych dôkazov
Ustanovenie § 158 vymedzuje orgány príslušné na vydanie európskeho príkazu na predloženie elektronických dôkazov, ako aj orgány príslušné na vydanie európskeho príkazu na uchovanie elektronických dôkazov.
Orgánom príslušným na vydanie európskeho príkazu na predloženie elektronických dôkazov, ktorými sú údaje o účastníkovi alebo údaje požadované výlučne na identifikáciu používateľa je a) v konaní pred súdom predseda senátu, b) v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt; európsky príkaz vydaný policajtom musí potvrdiť prokurátor.
Orgánom príslušným na vydanie európskeho príkazu na predloženie elektronických dôkazov, ktorými sú prevádzkové údaje okrem údajov požadovaných výlučne na identifikáciu používateľa, alebo ktorými sú obsahové údaje je a) v konaní pred súdom predseda senátu, b) v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora.
Orgánom príslušným na vydanie európskeho príkazu na uchovanie elektronických dôkazov je a) v konaní pred súdom predseda senátu, b) v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt; európsky príkaz na uchovanie elektronických dôkazov vydaný policajtom musí potvrdiť prokurátor.
Policajt môže výnimočne v naliehavých prípadoch vydať európsky príkaz aj bez potvrdenia prokurátora. Takýto európsky príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť prokurátor príslušný pre konanie, inak stráca platnosť.
Príkaz na predloženie elektronických dôkazov umožňuje slovenskej justícii nariadiť poskytovateľovi služieb v inom štáte EÚ vydanie digitálnych dát bez súčinnosti tamojších štátnych orgánov.
Podľa nových pravidiel sa priama komunikácia a získavanie digitálnych dôkazov prostredníctvom európskych príkazov na predloženie elektronických dôkazov a uchovanie elektronických dôkazov vzťahuje najmä na (i) poskytovateľov elektronických komunikačných služieb (napr. poskytovatelia internetu, telefonickí operátori), (ii) informačné spoločnosti (napr. prevádzkovatelia sociálnych sietí, cloudových úložísk, webhostingy, online trhoviská), (iii) poskytovateľov služieb súvisiacich s virtuálnymi menami (zmenárne, poskytovatelia peňaženiek), (iv) justičné orgány SR – využívajú primárne zabezpečené komunikačné kanály a informačné systémy Európskej únie pre výmenu dát.
Priama výzva na vydanie dát je v novom zákone o medzinárodnej justičnej spolupráci realizovaná prostredníctvom inštitútu európskeho príkazu na predloženie elektronických dôkazov. Tento nástroj nahrádza doterajšie zdĺhavé postupy právnej pomoci.
Príkaz na predloženie slúži na priame získanie už existujúcich údajov od poskytovateľa služieb. Rozsah oprávnení závisí od citlivosti dát. Dáta sú rozdelené do štyroch kategórií, pričom pri každej platia iné podmienky na vydanie príkazu (i) údaje o účastníkovi (Subscriber data) slúžiace na identifikáciu používateľa (meno, adresa, telefón, platobné údaje) a je možné ich žiadať pri akomkoľvek trestnom čine, (ii) údaje o prístupe (Access data) sú údaje o dátume, čase a IP adrese prihlásenia alebo registrácie a možno ich žiadať pri akomkoľvek trestnom čine, (iii) prevádzkové údaje (Traffic data) sú údaje o prenose, trase, čase a dĺžke komunikácie (nie však samotný obsah) a možno ich vyžiadať len pri trestných činoch s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 3 roky, alebo pri vybraných kybernetických a teroristických deliktoch a (iv) obsahové údaje (Content data), ktorými sú samotný text správ, e-maily, videá, audiozáznamy alebo dokumenty, na tie sa vzťahuje rovnaké obmedzenie – trestná sadzba najmenej 3 roky alebo špecifický kybernetický/teroristický čin.
Podstatná časť nového zákona nadobúda účinnosť dňa 1. januára 2028.
Publikované dňa 31.07.2026.