1. ABSTRAKT
Národná rada SR schválila dňa 27. mája 2025 úplne nový zákon o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“).
Cieľom nového zákona je, ako uvádza zákonodarca, zabezpečenie plnenia opatrení na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, ktorými sú vytváranie, udržiavanie a navyšovanie kapacít ozbrojených síl Slovenskej republiky, plnenie úloh Vojenskej polície a úloh Žandárskeho zboru s cieľom podporovať Policajný zbor, realizácia opatrení na prípravu obyvateľstva na obranu štátu. Nový zákon upravuje nový proces zaraďovania registrovaných občanov, aktívne slúžiacich príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, záchranných zložiek, verejných funkcionárov a vojakov ostatných záloh do jednotlivých zložiek Národných obranných síl. V druhej časti zákona sa podrobne upravuje vytváranie Národných obranných síl a príprava a použitie vojakov v zálohe, ktorí sa v stave bezpečnosti budú pripravovať na plnenie úloh ozbrojených síl a výkon mimoriadnej služby. V tretej časti zákona sa upravujú úlohy a činnosť žandárskeho zboru, ktorý budú tvoriť profesionálni vojaci, bývalí príslušníci Policajného zboru zaradení do operačných záloh a aktívni príslušníci Policajného zboru zaradení do pohotovostných záloh. Vo štvrtej časti zákona sa upravuje vznik a zánik brannej povinnosti, odvod a prieskum zdravotnej spôsobilosti, osobitné konania na úseku brannej povinnosti a výkon mimoriadnej služby.
Nový zákon upravuje niektoré opatrenia na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, vytváranie Národných obranných síl, prípravu a použitie vojakov v zálohe, činnosť Žandárskeho zboru a brannú povinnosť. Bolo by nad rámec účelu nášho bulletinu uviesť v článku každý detail nového zákona, preto sa v článku dočítate o inštitútoch a nových oblastiach právnej úpravy, ktoré sa do praxe javia ako najpodstatnejšie.
Zameriame sa najmä na nový pojem, resp. inštitút, a to Žandársky zbor.
2. NÁRODNÉ OBRANNÉ SILY
Druhá časť nového zákona upravuje vytváranie národných obranných síl a prípravu a použitie vojakov v zálohe.
Podľa ust. § 3 nového zákona sú národné obranné sily prvkom systému obrany štátu, prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje plnenie niektorých opatrení na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti.
Národné obranné sily tvoria (i) operačné zálohy, (ii) pohotovostné zálohy, (iii) branné zálohy, (iv) ostatné zálohy.
Ustanovenie § 4 definuje zloženie operačných záloh a rozsah činností, ktoré vojaci operačných záloh vykonávajú v stave bezpečnosti a v období krízovej situácie.
Operačné zálohy sú tvorené vojakmi operačných záloh, ktorí sa v stave bezpečnosti pripravujú na plnenie úloh ozbrojených síl a výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách.
V období krízovej situácie operačné zálohy plnia úlohy ozbrojených síl v rozsahu (a) zabezpečovania ochrany a obrany objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov, (b) zabezpečovania ochrany objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov v pôsobnosti ministerstva, vojenských obvodov, vojenských letísk, vojenských heliportov, vojenských objektov a priestorov potrebných na plnenie úloh ozbrojených síl alebo zahraničných ozbrojených síl plniacich úlohy na území Slovenskej republiky v rámci organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom, vojenských konvojov a vojenských transportov pred zakázanou činnosťou bezpilotného lietadla, (c) odstraňovania následkov výnimočného stavu alebo núdzového stavu a riešenia mimoriadnych udalostí, (d) zabezpečovania verejného poriadku; ak bol porušený, vykonávania opatrení na jeho obnovenie, (e) zabezpečovania kontroly hraníc Slovenskej republiky, (f) zabezpečovania ochrany majetku štátu v správe alebo užívaní ministerstva, (g) plnenia opatrení Národného systému reakcie na krízové situácie, (h) plnenia úloh ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.
Vojakov operačných záloh bude možné povolať na plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky v rozsahu ustanovenom v § 4 jednak v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, a jednak v čase mimoriadnej situácie vyhlásenej podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a v čase bezprostredne hroziacej alebo pôsobiacej mimoriadnej udalosti.
Ustanovenie § 5 definuje zloženie pohotovostných záloh a rozsah činností, ktoré vojaci pohotovostných záloh vykonávajú v stave bezpečnosti a v období krízovej situácie. Rozsah úloh plnených vojakmi pohotovostných záloh pri povolaní na plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky v období krízovej situácie sa ustanovuje užšie, ako pri operačných zálohách.
Pohotovostné zálohy sú tvorené vojakmi pohotovostných záloh, ktorí sa v stave bezpečnosti pripravujú na plnenie úloh ozbrojených síl a v období krízovej situácie plnia úlohy ozbrojených síl v rozsahu (a) zabezpečovania ochrany a obrany objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov, (b) odstraňovania následkov výnimočného stavu alebo núdzového stavu a riešenia mimoriadnych udalostí, (c) zabezpečovania verejného poriadku; ak bol porušený, vykonávania opatrení na jeho obnovenie, (d) zabezpečovania kontroly hraníc Slovenskej republiky.
Paragrafom 6 sa ustanovuje zloženie branných záloh a rozsah činností, ktoré vojaci branných záloh vykonávajú v stave bezpečnosti. Branné zálohy tvoria vojaci branných záloh, ktorí sa v stave bezpečnosti pripravujú na plnenie úloh ozbrojených síl, výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách a plnenie úloh obrany štátu v čase vojny alebo vojnového stavu podľa osobitného predpisu.
Napokon sa prostredníctvom ust. 7 upravuje zloženie ostatných záloh. Vojaci ostatných záloh nemajú povinnosť absolvovať v stave bezpečnosti vojenský výcvik a ostatné zálohy preto de facto predstavujú evidenciu občanov predurčených na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie.
Ostatné zálohy sú tvorené vojakmi ostatných záloh, ktorí sa v stave bezpečnosti nepripravujú na plnenie úloh ozbrojených síl a výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách a neplnia úlohy ozbrojených síl, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. DOHODA O ZARADENÍ DO ZÁLOH A DOHODA O VÝCVIKU
Ustanovenie § 9 upravuje inštitút (i) dohody o zaradení ako právny titul na zaradenie registrovaného občana a vojaka v zálohe do operačných záloh a pohotovostných záloha a (ii) dohody o výcviku ako právny titul na zaradenie registrovaného občana a vojaka ostatných záloh na výcvik branných záloh. Dohodu o zaradení s registrovaným občanom a vojakom v zálohe a dohodu o výcviku s registrovaným občanom a vojakom ostatných záloh uzatvára veliteľ vojenského útvaru, konajúci v zastúpení Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
Zákon samozrejme podrobne ustanovuje obsahové náležitosti dohody o zaradení a dohody o výcviku, teda všeobecné náležitosti, identifikačné údaje, dobu, odmeňovanie.
Zákon tiež stanovuje dôvody a spôsob ukončenia dohody o zaradení, dohody o výcviku a ďalšie dôvody zániku dohody o zaradení a dohody o výcviku, teda ide o porušenia povinností, nedostavenie sa na cvičenia, narušenie vážnosti ozbrojených síl, nespĺňanie predpokladov, a podobne. V závislosti od dôvodov je možné dohody skončiť odstúpením alebo výpoveďou.
4. NÁLEŽITOSTI VOJAKA V ZÁLOHE
Ustanovením § 12 sa ustanovujú náležitosti vojakov v zálohe, ktorých katalóg a výška sa v porovnaní s platnou právnou úpravou navyšuje.
Náležitosťami vojakov v zálohe sú (i) motivačný príspevok, (ii) doplatok k motivačnému príspevku, (iii) hodnostný plat, (iv) príspevok za zvýšenie odbornosti a kvalifikácie, (v) príspevok za predĺženie záväzku, (vi) príspevok za plnenie úloh ozbrojených síl v období krízovej situácie mimo času vojny a vojnového stavu, (vii) príspevok za plnenie úloh ozbrojených síl v čase vyslania ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, (viii) príspevok na štúdium na strednej škole alebo vysokej škole, (ix) príspevok na zvyšovanie fyzickej zdatnosti a pripravenosti, (x) odmena, (xi) naturálne náležitosti, (xii) náhrada cestovného, (xiii) náhrada výdavkov za služobnú cestu.
Motivačný príspevok patrí (A) vojakovi operačných záloh a vojakovi pohotovostných záloh v sume 3000 eur, ak sa zúčastnil na pravidelnom cvičení alebo plnil úlohy ozbrojených síl najmenej v rozsahu 20 dní v kalendárnom roku, pričom za 14 dní vykonávania pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl v kalendárnom roku sa mu vyplatí motivačný príspevok v sume 1 500 eur a za ďalších 6 dní vykonávania pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl v kalendárnom roku sa mu vyplatí motivačný príspevok v sume 1 500 eur; ak vojakovi operačných záloh, ktorému skončil služobný pomer príslušníka Policajného zboru, alebo vojakovi pohotovostných záloh, ktorý je v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru, vznikol nárok na vyplatenie finančného príspevku podľa § 36 ods. 1, súčet vyplateného motivačného príspevku a finančného príspevku podľa § 36 ods. 1 nesmie presiahnuť sumu 3 000 eur, (B) vojakovi branných záloh v sume 1500 eur, ak sa zúčastnil na pravidelnom cvičení alebo plnil úlohy ozbrojených síl najmenej v rozsahu 14 dní v kalendárnom roku.
Vojakovi branných záloh, teda občanovi uvedenému v § 2 ods. 1 písm. e), patrí doplatok k motivačnému príspevku v sume 1500 eur, ak do konca kalendárneho roka, v ktorom absolvoval výcvik branných záloh, uzatvorí dohodu o zaradení do operačných záloh podľa § 9 ods. 1 alebo dohodu o zaradení do pohotovostných záloh podľa § 9 ods. 2 a zúčastní sa na pravidelnom cvičení v rozsahu najmenej 6 dní v kalendárnom roku.
Vyplatenie motivačného príspevku vojakovi operačných záloh a vojakovi pohotovostných záloh, je teda viazané na splnenie podmienky účasti na pravidelnom cvičení alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky v rozsahu 20 kalendárnych dní a zároveň splnenia ďalších podmienok zotrvania v pripravenosti na plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci pohotovosti, a to počas dní rozvrhnutých na základe dohody s veliteľom vojenského útvaru.
Vzhľadom na krátkosť a jednorazový charakter výcviku branných záloh sa motivačný príspevok vyplácaný vojakom branných záloh ustanovuje iba v polovičnej výške v porovnaní s motivačným príspevkom vyplácaným vojakovi operačných záloh a vojakovi pohotovostných záloh.
Zákonodarca má záujem motivovať mladých občanov k vstupu do operačných záloh a pohotovostných záloh, preto sa v ďalších odsekoch ust. 12 ustanovuje osobitný príspevok na štúdium na strednej škole alebo vysokej škole. Pre zvýšenie motivácie mladých občanov, ktorí síce majú záujem o vstup do operačných záloh alebo pohotovostných záloh, ale ich fyzická kondícia môže predstavovať potenciálnu prekážku pre absolvovanie vojenského výcviku, sa ustanovuje príspevok na zvyšovanie ich fyzickej zdatnosti a pripravenosti, ktorý pomôže aspoň čiastočne vykompenzovať náklady spojené so zvyšovaním ich fyzickej zdatnosti a pripravenosti.
Ďalšie ustanovenia od § 13 až po § 21 sa týkajú rozsahu a obsahu prípravy vojaka operačných záloh a vojaka pohotovostných záloh na plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky a na výkon mimoriadnej služby vykonávanej formou pravidelného cvičenia, rozsahu a obsahu prípravy branných záloh, plnenia úloh ozbrojených síl a doplnkových spoločných ustanovení k povolávaniu vojakov v zálohe. Tiež sa stanovujú práva a povinnosti vojaka v zálohe a vojenskej disciplíny. Pre účely nášho bulletinu však v rámci predstavenia nového zákona pokračujeme novým inštitútom, a to Žandárskym zborom.
5. ŽANDÁRSKY ZBOR
Žandársky zbor ustanovuje tretia časť nového zákona, a to § 22 až § 43.
Žandársky zbor sa podľa ust. § 22 ods. 1 zákona spolupodieľa na plnení úloh Policajného zboru pri (a) ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku, (b) zabezpečovaní verejného poriadku a pri realizácii opatrení na jeho obnovenie, ak bol porušený, okrem zabezpečovania verejného poriadku a realizácie opatrení na jeho obnovenie pri zhromaždeniach zvolaných podľa osobitného predpisu, (c) dohliadaní na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a pri jej riadení, (d) zabezpečovaní kontroly hraníc Slovenskej republiky, (e) zaisťovaní ochrany určených objektov podľa osobitného predpisu.
Žandársky zbor sa podľa ust. § 22 ods. 2 spolupodieľa aj na plnení úloh Vojenskej polície pri (a) zabezpečovaní disciplíny a poriadku vo vojenských objektoch, priestoroch a na miestach, kde prebiehajú vojenské operácie alebo vojenské akcie, (b) zabezpečovaní disciplíny a poriadku vojakmi na verejnosti, (c) ochrane vojenských objektov, vojenských konvojov, vojenských transportov, zbraní, streliva, výbušnín a vojenského materiálu, ako aj ostatného majetku štátu v správe alebo užívaní ministerstva a materiálu dôležitého pre obranu štátu, (d) dohliadaní na bezpečnosť prevádzky a premávky motorových vozidiel a nemotorových vozidiel ministerstva a štátneho podniku, ktorého zakladateľom je ministerstvo, (e) dohliadaní na bezpečnosť premávky vozidiel Organizácie Severoatlantickej zmluvy, vozidiel ozbrojených síl vysielajúceho štátu na účely plnenia služobných povinností a motorových vozidiel a nemotorových vozidiel, (f) riadení premávky vojenských vozidiel, vozidiel Organizácie Severoatlantickej zmluvy, vozidiel ozbrojených síl vysielajúceho štátu na účely plnenia služobných povinností a motorových vozidiel a nemotorových vozidiel na pozemných komunikáciách.
Žandársky zbor tvoria žandári. Žandárom môže byť (i) profesionálny vojak, ktorý úspešne absolvoval odborné školenie alebo výcvik realizovaný alebo zabezpečovaný Vojenskou políciou, (ii) občan, ktorý skončil služobný pomer príslušníka Policajného zboru a ktorý je vojakom operačných záloh, (iii) občan v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru, ktorý je vojakom pohotovostných záloh.
Profesionálny vojak – žandár bude plniť úlohy žandárskeho zboru vo svojom voľnom čase alebo v čase poskytnutej preventívnej rehabilitácie formou aktívneho odpočinku, a ostatní žandári – aktívni príslušníci Policajného zboru zaradení do pohotovostných záloh a bývalí príslušníci Policajného zboru zaradení do operačných záloh budú plniť úlohy počas pravidelného cvičenia podľa § 13 ods. 1 a 2, teda v rámci prípravy operačných záloh a pohotovostných záloh.
Plnenie úloh v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín. Do času 12 hodín sa bude zarátavať aj prestávka na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Činnosť žandára bude riadiť a kontrolovať Policajný zbor alebo Vojenská polícia podľa miesta, kde žandár bude plniť úlohy. Úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti žandárov bude plniť Vojenská polícia. Žandár bude plniť úlohy najmä v prímestských oblastiach a vidieckych oblastiach na základe dohody o plnení úloh žandárskeho zboru, ktorú s ním uzatvorí riaditeľ Vojenskej polície. Žandár môže plniť úlohy samostatne alebo spoločne s príslušníkom Policajného zboru alebo s príslušníkom Vojenskej polície.
Vojenská polícia bude viesť zoznam žandárov, ktorí spĺňajú podmienky na plnenie úloh žandárskeho zboru.
6. PREUKAZOVANIE PRÍSLUŠNOSTI K ŽANDÁRSKEMU ZBORU
Žandár bude preukazovať príslušnosť k žandárskemu zboru vojenskou poľnou rovnošatou s identifikačným číslom a s rukávovým označením, na ktorom bude nápis „ŽANDÁRI“ a preukazom žandára alebo ústnym vyhlásením „ŽANDÁRI“.
Žandársky zbor bude používať vozidlá s označením „ŽANDÁRI“. Žandár pri preukazovaní príslušnosti k žandárskemu zboru preukazom žandára nesmie tento vydať z rúk, ale ak je požiadaný a ak to okolnosti dovolia predloží na nahliadnutie iba jeho prednú stranu.
Ak žandárovi nebola na plnenie úloh Žandárskeho zboru vydaná rovnošata žandára, úlohy Žandárskeho zboru plní v poľnej vojenskej rovnošate s identifikačným číslom a rukávovým označením s nápisom „ŽANDÁRI“.
Iné osoby než žandári v zmysle § 42 nesmú používať rovnošatu žandára, poľnú vojenskú rovnošatu s označením „ŽANDÁRI“, rovnako sa zakazuje inej osobe ako žandárovi pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 alebo ods. 2 používať preukaz žandára alebo preukaz, ktorý môže byť zameniteľný s preukazom žandára.
Takisto ust. § 42 zakazuje v ústnom vyhlásení, na odeve, v písomnom styku, v názve domény webovej stránky a na vozidle používať označenie „ŽANDÁRI“, „Žandársky zbor“ vo všetkých tvaroch vrátane zmien v ich diakritike alebo v použití malých a veľkých písmen.
7. POVINNOSTI ŽANDÁRA
Žandár je povinný (a) riadiť sa pri svojej činnosti Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, (b) dodržiavať služobné predpisy a ostatné interné predpisy upravujúce činnosť Žandárskeho zboru, (c) plniť príkazy a pokyny vydané nadriadeným útvaru Policajného zboru, nadriadeným odboru alebo oddelenia Vojenskej polície, alebo ním poverenou osobou, (d) preukázať sa na požiadanie preukazom žandára, ak to povaha a okolnosti plnenia úloh umožňujú, (e) spolupracovať s príslušníkmi Policajného zboru, Vojenskej polície a obecnej polície, (f) vykonať zákrok, ak je bezprostredne ohrozený život, zdravie alebo majetok, (g) oznamovať priestupky a prispievať k ich objasňovaniu a oznamovať trestné činy, ako aj podozrivé osoby príslušným orgánom, (h) poskytnúť zranenej osobe prvú pomoc a zabezpečiť jej lekárske ošetrenie, ak to okolnosti dovolia, ak v súvislosti s použitím donucovacích prostriedkov došlo k zraneniu osoby, (i) zachovávať pri plnení úloh dôstojnosť a vážnosť svoju vlastnú, ako aj osôb, proti ktorým zasahuje, (j) pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 a 2 spojenom so zásahom do práv alebo slobôd osoby túto osobu ihneď, ako je to možné, poučiť o jej právach, ktoré sú ustanovené týmto zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom, (k) konať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku, ani k bezdôvodnému obohateniu, (l) chrániť preukaz žandára pred poškodením, stratou, odcudzením alebo zneužitím; jeho stratu alebo odcudzenie bezodkladne oznámiť Vojenskej polícii, (m) zúčastňovať sa na odbornom školení alebo výcviku realizovanom alebo zabezpečovanom Vojenskou políciou, ak mu boli nariadené, (n) oznámiť Vojenskej polícii do 15 dní zmenu skutočností zapísaných v preukaze žandára alebo v zozname žandárov podľa § 23 ods. 1 a 2, (o) odovzdať najneskôr do 30 dní po doručení oznámenia o vyčiarknutí zo zoznamu žandárov Vojenskej polícii preukaz žandára, (p) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámil pri plnení úloh Žandárskeho zboru alebo v súvislosti s nimi a ktoré v záujme zabezpečenia úloh Žandárskeho zboru alebo v záujme inej osoby vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou.
8. OPRÁVNENIA ŽANDÁRA
Ustanovenia § 26 až § 34 upravujú oprávnenia žandára.
Keďže žandársky zbor sa bude spolupodieľať na plnení úloh Policajného zboru a Vojenskej polície, oprávnenia žandára sú obdobné ako oprávnenia policajtov .
Ide o nasledovný rámcový rozsah oprávnení: (i) oprávnenie požadovať informácie, (ii) oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti, (iii) oprávnenie na zaistenie osoby, (iv) oprávnenie zaistiť vec, (v) oprávnenie odňať zbraň, (vi) oprávnenie na zastavenie a prehliadku dopravného prostriedku, (vii) oprávnenie pri zabezpečovaní kontroly hraníc SR, (viii) oprávnenie zakázať vstup na určené miesto alebo prikázať zotrvanie na určenom mieste.
Žandár je oprávnený zaistiť osobu, (i) ktorá svojím konaním bezprostredne ohrozuje svoj život alebo svoje zdravie alebo život a zdravie iných osôb alebo majetok, (ii) ktorá bola pristihnutá pri páchaní priestupku, ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať, alebo ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci, (iii) na ktorú bolo vyhlásené pátranie, (iv) ktorá sa nachádza na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní a je potrebné zistiť jej súvislosť s trestným činom.
Zaistenú osobu pri plnení úloh podľa § 22 ods. 1 (spolupodieľanie sa pri plnení úloh PZ) žandár odovzdá bezodkladne najbližšiemu útvaru Policajného zboru a pri plnení úloh podľa § 22 ods. 2 (spolupodieľanie sa pri plnení úloh Vojenskej polície) Vojenskej polícii spolu s úradným záznamom, v ktorom uvedie zákonný dôvod a presný čas zaistenia osoby. Žandár bezodkladne vydá zaistenej osobe potvrdenie o zaistení, v ktorom uvedie zákonný dôvod a presný čas zaistenia. Ak zaistená osoba odmietne potvrdenie prevziať, žandár túto skutočnosť uvedie v úradnom zázname. Policajný zbor a Vojenská polícia sú povinné od žandára prevziať zaistenú osobu odovzdanú spolu s úradným záznamom.
Zaistenie osoby z dôvodov uvedených vyššie nesmie trvať viac ako 24 hodín od obmedzenia osobnej slobody.
Osobe zaistenej sa umožní bez zbytočného odkladu na jej požiadanie vyrozumieť o zaistení niektorú z blízkych osôb a požiadať advokáta o poskytnutie právnej pomoci. Ak ide o vojaka, žandár vyrozumie najbližší vojenský útvar, ak ide o príslušníka Policajného zboru, najbližší útvar Policajného zboru, a ak ide o osobu, ktorá nie je plnoletá, zákonného zástupcu tejto osoby.
Pri plnení úloh je žandár oprávnený riadiť cestnú premávku, dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku, zakázať jazdu na nevyhnutne potrebný čas alebo prikázať smer dopravného prostriedku.
Žandár pri odhaľovaní neoprávneného prechodu štátnej hranice je oprávnený vykonať prehliadku dopravného prostriedku, vecí, batožiny a nákladu, ktoré sa v ňom prepravujú; to neplatí, ak osoba preukáže svoju príslušnosť k Slovenskej informačnej službe alebo k Vojenskému spravodajstvu podľa osobitných predpisov. Žandár prehliadku vykonáva šetrným spôsobom a spravidla za prítomnosti osoby, ktorej sa prehliadka týka.
Žandár je oprávnený vykonať prehliadku osoby, vecí a dopravného prostriedku ak je osoba prekračujúca vonkajšiu hranicu podozrivá zo spáchania trestného činu. Také isté oprávnenia má žandár aj pri podozrení zo spáchania priestupku súvisiaceho s prekročením vonkajšej hranice.
Ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných, žandár je oprávnený každému prikázať, aby (a) v nevyhnutne potrebnom čase nevstupoval na určené miesto, ani sa na ňom nezdržiaval, (b) na nevyhnutne potrebný čas zotrval na určenom mieste.
Podľa § 35 ods. 1 sú donucovacími prostriedkami (i) hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, (ii) slzotvorné prostriedky, (iii) obušok, (iv) putá, (v) úder strelnou zbraňou, (vi) hrozba zbraňou alebo varovný výstrel do vzduchu, (vii) zbraň.
Pred použitím donucovacích prostriedkov je žandár povinný vyzvať osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitý niektorý z donucovacích prostriedkov. Od výzvy a výstrahy môže upustiť iba, ak je sám napadnutý alebo je ohrozený život alebo zdravie inej osoby, alebo vec neznesie odklad, alebo tomu bránia iné okolnosti.
O tom, ktorý z donucovacích prostriedkov použije, rozhoduje žandár podľa konkrétnej situácie tak, aby dosiahol účel sledovaný služobným zákrokom a aby použitý donucovací prostriedok a intenzita jeho použitia neboli zjavne neprimerané nebezpečnosti útoku.
Ďalšie odseky ust. § 35 podrobne stanovujú podmienky použitia donucovacích prostriedkov.
9. FINANČNÝ PRÍSPEVOK ŽANDÁRA
Ustanovenie § 36 upravuje finančný príspevok žandárovi.
Zákon priznáva žandárovi finančný príspevok vo výške 3000 eur za dvadsať 12 hodinových zmien plnenia úloh žandárov. V prípade, že žandár nevykoná 12 hodinovú zmenu v celom rozsahu, bude mu patriť pomerná časť finančného príspevku. Pomerná časť finančného príspevku sa bude poskytovať žandárovi aj v prípade, ak bude plniť úlohy žandára viac ako dvadsať 12 hodinových zmien. Ustanovuje sa, že žandárovi bude patriť finančný príspevok alebo jeho pomerná časť aj za absolvovanie jeho odborného školenia alebo výcviku.
Finančný príspevok bude žandárovi vyplácať Vojenská polícia v nasledujúci mesiac po kalendárnom mesiaci, v ktorom žandár plnil úlohy.
10. NÁHRADA ŠKODY
Vo veciach náhrady škody sa použijú ustanovenia § 37 až 40 nového zákona.
Ustanovuje sa povinnosť riaditeľa Vojenskej polície vymáhať od žandára náhradu škody. Požadovanú náhradu škody bude určovať riaditeľ Vojenskej polície s prihliadnutím na výšku spôsobenej škody, okolnosti jej vzniku a mieru zavinenia žandárom.
Ustanovuje sa zodpovednosť za škodu žandára, ktorú spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení úloh žandárskeho zboru alebo v priamej súvislosti s ich plnením.
Ustanovuje sa povinnosť uzavrieť so žandárom dohodu o náhrade škody, ak žandár písomne uzná svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu čo do výšky a dôvodov a taktiež uzná povinnosť túto škodu nahradiť v sume určenej riaditeľom Vojenskej polície.
Ak žandár písomne uzná svoju zodpovednosť za škodu čo do výšky a dôvodov a povinnosť túto škodu nahradiť v sume určenej riaditeľom, riaditeľ a žandár uzavrú dohodu o náhrade škody.
Dohoda musí byť písomná, inak je neplatná.
Ustanovuje sa, kedy riaditeľ Vojenskej polície môže upustiť od vymáhania náhrady škody celkom alebo čiastočne a kedy môže upustiť od vymáhania neuhradeného zostatku náhrady škody. Zároveň sa ustanovujú prípady, kedy nemožno upustiť od vymáhania náhrady škody alebo od vymáhania neuhradeného zostatku náhrady škody.
Riaditeľ Vojenskej polície môže upustiť od vymáhania náhrady škody najmä ak v súvislosti so spôsobením škody utrpel žandár vážnu ujmu na zdraví.
Riaditeľ môže upustiť od vymáhania neuhradeného zostatku náhrady škody, ak žandár o to požiadal a riadne a včas uhradil aspoň dve tretiny sumy z určenej náhrady škody.
Taký postup sa však nepoužije, ak žandár spôsobil škodu úmyselne, pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
Ustanovuje sa zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú tretím osobám.
11. SPRACÚVANIE INFORMÁCIÍ A OSOBNÝCH ÚDAJOV
Prostredníctvom § 43 nového zákona sa ustanovuje oprávnenie pre žandára v prípade plnenia úloh žandára vyhotovovať zvukový, obrazový alebo iný záznam z miesta verejne prístupného alebo o priebehu jeho činnosti a zhromažďovať informácie a osobné údaje o osobách, ktoré žandár získal pri plnení svojich úloh. Získané informácie a osobné údaje bude Vojenská polícia spracúvať podľa ustanovení zákona o Vojenskej polícii. Informácie a osobné údaje zhromaždené žandárom pri spolupodieľaní sa na plnení úloh Policajného zboru bude Vojenská polícia poskytovať Policajnému zboru.
12. BRANNÁ POVINNOSŤ
Nový zákon vo svojej štvrtej časti, počnúc ust. § 44 a ustanovením § 76 končiac, sa nanovo upravuje legislatívny rámec brannej povinnosti. Vymedzuje sa rozsah brannej povinnosti, ktorý v sebe zahŕňa povinnosť podrobiť sa odvodu, ak zákon neustanovuje inak, a povinnosť vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.
Branná povinnosť vzniká občanovi – mužovi 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Branná povinnosť môže vzniknúť aj občanovi alebo cudzincovi, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť.
Branná povinnosť ďalej vzniká aj občanovi, ktorý podstúpil zmenu pohlavia na mužské, a to po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, odo dňa zmeny jeho úradnej identity, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Z doterajšej právnej úpravy sa preberajú (i) podmienky pre vznik a zánik brannej povinnosti, (ii) podmienky, po splnení ktorých môžu vymedzené kategórie občanov Slovenskej republiky a cudzinci dobrovoľne prevziať brannú povinnosť, (iii) preberajú sa tiež povinnosti štátnych orgánov, orgánov samosprávy, Sociálnej poisťovne, (iv) ďalej sa preberajú pojem odvod, ktorým sa rozumie posúdenie zdravotného stavu registrovaného občana s cieľom rozhodnúť o jeho spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu, (v) preberajú pojem prieskum zdravotnej spôsobilosti, ktorým sa rozumie posúdenie zdravotného stavu vojaka v zálohe alebo vojaka mimoriadnej služby s cieľom rozhodnúť o jeho spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.
V zásade teda platí, že legislatívny rámec brannej povinnosti sa preberá z doterajšej právnej úpravy.
Nadobudnutím účinnosti nového zákona sa zrušuje zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti v platnom znení.
13. ZHRNUTIE
Za najpodstatnejšiu legislatívnu úpravu, ktorú prináša nový zákon, si dovolíme považovať úpravu Žandárskeho zboru.
Záverom dodávame, že nový zákon je postavený na princípe zásady rovnakého zaobchádzania.
V zmysle ust. § 79 ods. 1 sa práva ustanovené novým zákonom zaručujú rovnako všetkým občanom, ktorým vzniká branná povinnosť podľa tohto zákona. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, povinností k rodine, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
V súvislosti s prijatím nového zákona došlo k súbežnej novelizácií mnohých ďalších zákonov, a to z dôvodu potreby prijať legislatívno-technické zmeny.
Nový zákon nadobudne účinnosť dňa 01. júla 2025.
Publikované dňa 17.06.2025.