1. ASTRAKT
Národná rada Slovenskej republiky prináša nový zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý zjednocuje viacero doteraz platných právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa a nahrádza ich jediným zákonom. Zákon o ochrane spotrebiteľa má odstrániť doterajší trend, ktorý spočíval spravidla v prijímaní osobitných predpisov v reakcii na jednotlivé smernice a nariadenia Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa. Zákon o ochrane spotrebiteľa, úzko prepojený na Občiansky zákonník, by mal do budúcnosti predstavovať základný právny predpis v oblasti ochrany spotrebiteľa a subsumovať aj budúce legislatívne iniciatívy.
2. ZÁKON O OCHRANE SPOTREBITEĽA
Dňa 24. apríla 2024 Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“).
Zákon o ochrane spotrebiteľa nahrádza (1) zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, (2) zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a (3) zákon č. 299/2019 Z. z. o dohľade a pomoci pri riešení nedôvodnej geografickej diskriminácie zákazníka na vnútornom trhu.
Nový zákon o ochrane spotrebiteľa nemá predstavovať kodifikáciu celého spotrebiteľského práva. Podľa doterajšej právnej úpravy boli sú všeobecné inštitúty ochrany spotrebiteľa roztrieštené vo viacerých právnych predpisoch. Orientácia v nich v ich vzájomných súvislostiach a ich následná správna aplikácia bola sťažená, a to z pohľadu samotného spotrebiteľa, podnikateľov, ba dokonca aj subjektov pôsobiacich v oblasti ochrany spotrebiteľa, čím sa oslaboval princíp právnej istoty.
3. ZMENY, KTORÉ ZÁKON O OCHRANE SPOTREBITEĽA PRINÁŠA
Najvýraznejšími zmenami, ktoré prináša nová právna úprava, sú (1) zjednotenie používaných termínov v súlade s legislatívou Európskej únie, (2) aktualizácia informačných požiadaviek pri zmluvách uzatváraných na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov obchodníka v súvislosti s digitalizáciou a (3) nová úprava informačných povinností prevádzkovateľov online trhov, ktorí budú musieť napríklad vyslovene uviesť, či ponuka pochádza od obchodníka alebo nepodnikateľa, aby kupujúci mali transparentnú informáciu, či pri kúpe budú požívať ochranu priznanú im v právnom postavení spotrebiteľa.
Zároveň zákon o ochrane spotrebiteľa stanovuje požiadavky na kompatibilitu a interoperabilitu digitálneho obsahu a digitálnej služby. Prostredníctvom novelizácie zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) sa v reakcii na vývoj trhu a zmeny európskej spotrebiteľskej legislatívy zavádzajú do právneho poriadku Slovenskej republiky definície digitálneho obsahu, digitálnej služby či veci s digitálnymi prvkami.
A. NEKALÉ PRAKTIKY NA ONLINE TRHOCH
V súvislosti s nekalými obchodnými praktikami na online trhoch sa zavádzajú požiadavky na informovanie spotrebiteľa o tom, či a akým spôsobom obchodník zabezpečuje autenticitu spotrebiteľských hodnotení produktov, ako aj o hlavných parametroch, ktoré určujú poradie produktov vo výsledku vyhľadávania v online rozhraní a ich vzájomnom význame. Klamlivé obchodné praktiky sa rozširujú o marketing dvojitej kvality.
Zároveň sa zavádza, kedy sa takáto praktika nebude považovať za klamlivú. Zákon o ochrane spotrebiteľa v porovnaní s doterajšou právnou úpravou podstatným spôsobom nemení povinnosti v súvislosti s označovaním tovaru cenami, ale zavádza sa nová regulácia pri znižovaní cien, aby nedochádzalo k cenovej manipulácii v podobe zavádzania spotrebiteľov o výške skutočnej zľavy. Ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorá bola identifikovaná v praxi viacerých relevantných obchodníkov v Európskej únii, najmä počas špeciálnych výpredajových akcií.
Online trhom sa v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie „služba ktorá pomocou softvéru, vrátane webového sídla, časti webového sídla alebo aplikácie umožňuje spotrebiteľom uzatvárať zmluvy na diaľku s obchodníkmi odlišnými od prevádzkovateľa online trhu alebo s inými spotrebiteľmi“.
Prevádzkovateľom online trhu ďalej podľa ustanovenia § 2 písm. e) zákona o ochrane spotrebiteľa rozumieme „osobu, ktorá prevádzkuje a poskytuje spotrebiteľom online trh, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet.“
Všeobecná úprava nekalých obchodných praktík podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa ustanovuje:
„Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak (A) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, a (B) vo vzťahu k produktu podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa, ku ktorému sa obchodná praktika dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny spotrebiteľov, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
B. VYKONÁVANIE DOHĽADU
Zákonom o ochrane spotrebiteľa sa posilňuje preventívne a výchovné pôsobenie dohľadu smerom k dohliadaným osobám, keď sa zavádzajú nové inštitúty smerujúce k zníženiu alebo odpusteniu sankcie za porušenie zákonnej povinnosti, ak dohliadaná osoba (A) prijme zodpovednosť za svoje protiprávne konanie, (B) ukončí porušovanie právnych predpisov, (C) odstráni následky svojho konania a (D) odškodní spotrebiteľov, ktorých práva boli jeho konaním porušené. Súčasne sa v základných predpisoch z oblasti ochrany spotrebiteľa revidujú sankčné ustanovenia tak, aby ukladané sankcie mohli byť spravodlivejšie a proporcionálnejšie. Sankcie sa po novom budú ukladať v závislosti od obratu obchodníka.
V úprave dohľadu a správneho konania o porušení povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa zákon o ochrane spotrebiteľa prináša zmeny, ktoré sledujú cieľ dosiahnuť čo najrýchlejšiu nápravu poškodených práv spotrebiteľov, a to najmä motiváciou obchodníkov k prijatiu dobrovoľných nápravných opatrení.
Základné ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa o výkone dohľadu ustanovujú nasledovné pravidlá:
„Orgán dohľadu môže začať dohľad z vlastnej iniciatívy alebo podľa osobitného predpisu“ (ustanovenie § 27 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa). „Dohľad sa vykonáva získavaním, spracúvaním a vyhodnocovaním informácií a podkladov o činnosti dohliadanej osoby“ (ustanovenie § 27 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa).
„Orgán dohľadu postupuje pri výkone dohľadu nezávisle a nestranne a využíva aj podnety a návrhy od spotrebiteľov a spotrebiteľských organizácií. Orgán dohľadu nie je podnetmi a návrhmi podľa predchádzajúcej vety viazaný“ (ustanovenie § 27 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa). „Predmetom výkonu dohľadu a konania o porušení povinnosti nie je rozhodovanie sporu z právneho vzťahu medzi dohliadanou osobou a spotrebiteľom“ (ustanovenie § 27 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa).
„Orgán dohľadu dbá pri výkone dohľadu a v konaní o porušení povinnosti na práva a oprávnené záujmy dohliadanej osoby a na ochranu všeobecného záujmu spotrebiteľov, ktorý nie je len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov (ďalej len „kolektívny záujem spotrebiteľov“)“ (ustanovenie § 27 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa). „Orgány dohľadu sú pri výkone dohľadu povinné si navzájom poskytovať súčinnosť“ (ustanovenie § 27 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa).
C. OBČIANSKY ZÁKONNÍK
Zákon o ochrane spotrebiteľa prináša aj významné doplnenie Občianskeho zákonníka.
Novinkou je napríklad doplnenie nového ustanovenia § 119a Občianskeho zákonníka.
„Vecou s digitálnymi prvkami je akákoľvek hnuteľná vec, ktorá obsahuje digitálny obsah alebo digitálnu službu alebo je s digitálnym obsahom alebo digitálnou službou prepojená takým spôsobom, že absencia digitálneho obsahu alebo digitálnej služby by bránila tomu, aby vec plnila svoje funkcie“ (ustanovenie § 119a ods. 1 Občianskeho zákonníka).
„Digitálnym obsahom sú údaje, ktoré sa vytvárajú a dodávajú v digitálnej forme“ (ustanovenie § 119a ods. 2 Občianskeho zákonníka).
„Digitálnou službou je služba, ktorá spotrebiteľovi umožňuje vytvárať, spracúvať alebo uchovávať údaje v digitálnej forme alebo mať k takýmto údajom prístup, alebo ktorá umožňuje výmenu alebo akúkoľvek interakciu údajov v digitálnej forme, ktoré nahrávajú alebo vytvárajú užívatelia služby“ (ustanovenie § 119a ods. 3 Občianskeho zákonníka). „Digitálnym plnením je digitálny obsah a digitálna služba“ (ustanovenie § 119a ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Zmeny, ktoré zákon o ochrane spotrebiteľa do Občianskeho zákonníka priniesol sa dotkli aj ďalších oblastí, napríklad oblasti (A) zodpovednosti za vady, (B) spotrebiteľskej kúpnej zmluvy, (C) spotrebiteľských zmlúv s digitálnym plnením a pod.
4. ĎALŠIE NOVELIZOVANÉ PRÁVNE PREDPISY
Zákonom o ochrane spotrebiteľa dochádza k zmene a doplneniu väčšieho množstva zákonov, napríklad (1) Devízového zákona, (2) zákona o reklame, (3) zákona o bankách, (4) zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, (5) Občianskeho zákonníka, (6) zákona o rozhodcovskom konaní, (7) zákona o elektronickom obchode, (8) zákona o starobnom dôchodkovom sporení a pod.
Vzhľadom na obsahovú rozsiahlosť vlastného textu zákona o ochrane spotrebiteľa odkazujeme na jeho plné znenie, upravujúce všetky zmeny, ktoré zákon o ochrane spotrebiteľa prináša.
- ÚČINNOSŤ ZÁKONA O OCHRANE SPOTREBITEĽA
Zákon o ochrane spotrebiteľa nadobúda účinnosť dňa 01. júla 2024.
Publikované dňa 22.06.2024.