Dňa 1. januára 2011 nadobudne účinnosť zákon o podpore cestovného ruchu. Nový zákon upraví práva a povinnosti právnických a fyzických osôb v oblasti cestovného ruchu, ako aj zriaďovanie, činnosť a financovanie krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu. Nadobudnutím účinnosti zákona budú vytvorené zákonné podmienky na zainteresovaní právnických a fyzických osôb na rozvoji cestovného ruchu a vytvorí sa systém na podporu rozvoja cestovného ruchu. Ide o prvú systémovú úpravu pre oblasť podpory cestovného ruchu.
Dňa 24. marca 2010 bol v Zbierke zákonov vyhlásený zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu (ďalej len „zákon“), ktorý nadobudne účinnosť dňa 1. januára 2011. Predmetom tejto právnej úpravy je upraviť zriaďovanie, činnosť a financovanie krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu a upraviť práva a povinnosti právnických a fyzických osôb v oblasti cestovného ruchu. Prijatie tohto právneho predpisu si vyžiadala potreba zainteresovania právnických a fyzických osôb na rozvoji cestovného ruchu a potreba vytvorenia systému na podporu rozvoja cestovného ruchu. Ide o prelomový právny predpis, pretože do jeho prijatia nebola oblasť podpory cestovného ruchu systematicky upravená.
Zákon v § 2 vymedzuje najdôležitejšie pojmy, a to (1) podporu cestovného ruchu ako aktivity smerujúce k zvýšeniu počtu domácich a zahraničných návštevníkov, predĺženiu ich pobytu na území Slovenskej republiky a zvýšeniu ich prínosu pre hospodárstvo, (2) integrovaný informačný systém cestovného ruchu ako databázu informácií týkajúcich sa prírodných, kultúrnych a ostatných hodnôt a atraktivít územia, infraštruktúry a stredísk cestovného ruchu, zariadení a poskytovateľov služieb obvykle využívaných v cestovnom ruchu, podujatí týkajúcich sa cestovného ruchu a (3) produkt cestovného ruchu ako súbor služieb, ktoré produkuje a ponúka cieľové miesto, podniky a inštitúcie, ktoré majú schopnosť uspokojiť potreby návštevníkov a vytvoriť tak komplexný súbor zážitkov. Uvedené pojmy zároveň naznačujú dôvod prijatia zákona, t.j. podporu cestovného ruchu a jeho informatizáciu.
Ustanovenia § 4 až 8 a § 13 zákona upravujú práva a povinnosti právnických osôb, ktoré zabezpečujú plnenie úloh v cestovnom ruchu. Ide predovšetkým o Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ktoré má hlavné riadiace kompetencie v oblasti cestovného ruchu. Tieto sú vymenované v § 4 zákona, pričom za najdôležitejšie úlohy možno, okrem úloh spojených s riadiacou a kontrolnou funkciou, spomenúť najmä (1) zabezpečenie pomoci pri investíciách súkromných subjektov do cestovného ruchu a (2) spravovanie Registra krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu (ďalej len „register“). Okrem ministerstva plnia úlohy v oblasti cestovného ruchu aj vyššie územné celky a obce, a to prostredníctvom ich účasti v krajských a oblastných organizáciách cestovného ruchu. Vzťah vyšších územných celkov a obcí k týmto subjektom a práva a povinnosti týchto subjektov presne popíšeme v ďalšom texte.
Okrem uvedených subjektov bude mať na rozvoj, ale aj na smerovanie cestovného ruchu, vplyv tiež „Agentúra„. Pod uvedeným pojmom zákon chápe príspevkovú organizáciu, ktorej činnosť je zameraná na domácu a zahraničnú propagáciu a prezentáciu Slovenskej republiky. Agentúru zriaďuje ministerstvo a je financovaná z jeho rozpočtovej kapitoly. Ďalším orgánom pôsobiacim v oblasti cestovného ruchu by mala byť Rada vlády Slovenskej republiky pre cestovný ruch. Mala by sa skladať zo zástupcov ministerstiev, krajských organizácií cestovného ruchu, zástupcov samosprávnych celkov a obcí a iných subjektov pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu. Účelom jej zriadenia bola potreba orgánu, ktorý by prierezovo koordinoval rozvoj cestovného ruchu. Jej výkonným orgánom by malo byť ministerstvo.
Zákon umožňuje zakladať krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu. Ide o organizácie, v ktorých budú mať okrem samosprávnych krajov a obcí účasť tiež iné subjekty, pričom môže ísť o verejné ako aj o súkromné subjekty. Pôjde o subjekty, ktoré majú záujem na rozvoji cestovného ruchu, či už z podnikateľského alebo záujmového hľadiska. Predpokladá sa, že do roku 2014 vznikne 8 krajských organizácií cestovného ruchu a asi 50 oblastných organizácií cestovného ruchu.
Krajské organizácie cestovného ruchu (ďalej len „krajské organizácie“) budú právnickými osobami, ktoré podľa § 8 zákona podporujú a vytvárajú podmienky na rozvoj cestovného ruchu na území kraja a chránia záujmy svojich členov. Členmi krajskej organizácie budú vyšší územný celok a najmenej jedna oblastná organizácia cestovného ruchu, ktorá pôsobí na jeho území. Na území vyššieho územného celku môže pôsobiť len jedna krajská organizácia. Príjem krajskej organizácie sa nebude rozdeľovať medzi jej členov, ale bude príjmom krajskej organizácie. Oblastná organizácia cestovného ruchu bude krajskej organizácii platiť členský príspevok, ktorý musí byť najmenej 15% z vlastných členských príspevkov oblastnej organizácie cestovného ruchu. Prípadné zvýšenie členského príspevku však zákon necháva v kompetencii krajskej organizácie.
Založenie a vznik krajskej organizácie upravujú § 9 a 10 zákona. V zmysle uvedeného ustanovenia sa krajská organizácia zakladá zakladateľskou zmluvou a jej schválením na ustanovujúcom valnom zhromaždení, ktoré zvolá predseda vyššieho územného celku alebo ním poverený zástupca. Po založení krajskej organizácie zakladajúci členovia podajú návrh na registráciu ministerstvu. Ak má podanie nedostatky uvedené v § 10, ministerstvo do 5 pracovných dní vyzve zakladajúcich členov krajskej organizácie, aby v stanovenej lehote odstránili nedostatky, pričom preruší konanie. Ak v určenej lehote neboli nedostatky odstránené, ministerstvo do 10 pracovných dní žiadosť odmietne. Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie môžu zakladajúci členovia krajskej organizácie podať do 30 dní od jeho doručenia, opravný prostriedok sa podáva na krajský súd príslušný podľa sídla krajskej organizácie. Ak bolo podanie bez nedostatkov alebo boli v stanovenej lehote nedostatky odstránené, ministerstvo do 10 pracovných dní organizáciu zaregistruje, pričom zašle zakladajúcim členom krajskej organizácie jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie. Ak po registrácii príde k zmene stanov krajskej organizácie, táto je povinná uvedenú skutočnosť písomne nahlásiť ministerstvu do 15 pracovných dní. Práva a povinnosti krajskej organizácie sú upravené v § 11 zákona, z práv a povinností v ňom upravených patrí medzi najdôležitejšie najmä povinnosť (1) podporovať činnosť svojich členov pri tvorbe a realizácii koncepcie rozvoja cestovného ruchu na území vyššieho územného celku, (2) tvoriť a realizovať marketing a propagáciu cestovného ruchu pre svojich členov doma a v zahraničí, (3) presadzovať spoločné záujmy svojich členov, (4) iniciovať alebo zabezpečovať tvorbu, manažment a prezentáciu produktov cestovného ruchu. Krajská organizácia zaniká výmazom z registra, pričom návrh na výmaz podáva ministerstvu orgán určený štatútom krajskej organizácie. Ak imanie krajskej organizácie neprechádza na právneho nástupcu, pred zánikom sa vyžaduje likvidácia.
Zákon zavádza okrem uvedených krajských organizácií právo vzniku oblastných organizácií. Podľa § 13 zákona oblastná organizácia cestovného ruchu (ďalej len „oblastná organizácia“) je právnická osoba založená podľa zákona, ktorá podporuje a vytvára podmienky na rozvoj cestovného ruchu na svojom území a chráni záujmy svojich členov. Oblastná organizácia bude zväčša pôsobiť na území jedného kraja. Zákon však v § 13 umožňuje, aby v odôvodnených prípadoch bola oblastná organizácia členom viacerých krajských organizácií.
Založenie oblastnej organizácie je upravené v § 14 zákona. Podľa tohto ustanovenia môže byť oblastná organizácia založená zakladateľskou zmluvou, pričom o založení oblastnej organizácie sa spíše zápisnica, ktorá musí byť podpísaná všetkými zakladajúcimi členmi. Ustanovujúce valné zhromaždenie zvoláva poverený starosta obcí iniciujúcich založenie oblastnej organizácie. Na valnom zhromaždení obce predložia návrh stanov a zloženia orgánov oblastnej organizácie. Zakladajúcimi členmi musí byť okrem podnikateľských subjektov najmenej päť územne susediacich obcí alebo mestské časti v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice, pričom súhrn počtu prenocovaných návštevníkov v ubytovacích zariadeniach na území zakladajúcich obcí v predchádzajúcom roku musí dosiahnuť najmenej 50 tisíc prenocovaní. Podľa § 14 ods. 2 zákona má právo byť členom oblastnej organizácie každý subjekt pôsobiaci na území obce. Ide o dôležité ustanovenie zákona, pretože ustanovuje právo na členstvo v oblastnej organizácii. V praxi však s týmto ustanovením môžu nastať problémy, nakoľko podľa § 18 ods. 4 písm. g zákona o vzniku a zániku členstva rozhoduje predstavenstvo. Ak by predstavenstvo rozhodlo o neprijatí za člena, žiadajúci subjekt by mal veľkú pravdepodobnosť vyhrať prípadný súdny spor o vznik členstva. Stal by sa teda členom oblastnej organizácie napriek nesúhlasu predstavenstva. Podľa ustanovenia § 24 zákona sa na vznik a zánik oblastnej organizácie vzťahujú primerane ustanovenia § 10 a 12 zákona. Práva a povinnosti oblastnej organizácie sú upravené v § 15 zákona, pričom ide o podobné práva a povinnosti ako práva a povinnosti krajskej organizácie.
Orgánmi oblastnej organizácie sú podľa § 16 zákona valné zhromaždenie, predstavenstvo a dozorná rada. Valné zhromaždenie je upravené v § 17 zákona. Zvoláva sa najmenej dvakrát do roka. Valné zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomný predseda alebo podpredseda alebo až do ich zvolenia, ak prítomní členovia oblastnej organizácie predstavujú najmenej polovicu všetkých členov. Po uplynutí jednej hodiny od začiatku schôdze sa považuje valné zhromaždenie za uznášaniaschopné bez ohľadu na počet prítomných členov, čo však platí len vtedy, ak to bolo výslovne uvedené v pozvánke. Na prijatie uznesenia je potrebná viac ako polovica hlasov prítomných členov. Ak ide o zásadné otázky podľa § 17 ods. 6 zákona (napr. schválenie stanov, volebného, rokovacieho poriadku a i.), je potrebné, aby za návrh hlasovalo viac ako 60% všetkých zástupcov obcí a súčasne viac ako 60% všetkých podnikateľských subjektov. Toto ustanovenie teda členom – nepodnikateľom nepriznáva právo hlasovať o zásadných otázkach.
Ustanovenie § 18 zákona upravuje otázky týkajúce sa predstavenstva, jeho členov, oprávnení a pod. Táto úprava je podobná úprave predstavenstva v obchodných spoločnostiach. Postavenie a zloženie dozornej rady zase upravuje § 19 zákona. Okrem uvedených orgánov si oblastná organizácia môže podľa § 16 zákona zriadiť aj ďalšie orgány, ak to určia stanovy a môže si tiež zriadiť pracovné komisie. Funkčné obdobie všetkých volených orgánov je štvorročné.
Členom oblastnej organizácie môže byť fyzická alebo právnická osoba, či už podnikateľ alebo nepodnikateľ, ak pôsobí alebo podniká na území oblastnej organizácie. O členstvo žiada zaslaním prihlášky, po následnom schválení predstavenstvom a zaplatení členského príspevku vzniká členstvo dňom zápisu do zoznamu členov oblastnej organizácie. Členstvo zaniká dňom vyškrtnutia zo zoznamu členov. Dôvodom na vyškrtnutie zo zoznamu členov je (1) oznámenie fyzickej osoby alebo právnickej osoby o vystúpení z oblastnej organizácie, (2) zánik právnickej osoby alebo smrť fyzickej osoby, (3) vylúčenie člena po rozhodnutí valného zhromaždenia z dôvodu porušovania stanov, neplatenia členského príspevku alebo z dôvodu poškodzovania dobrého mena oblastnej organizácie.
Práva a povinnosti člena sú upravené § 22 zákona. Člen oblastnej organizácie má právo (1) na informácie o činnosti a hospodárení oblastnej organizácie, (2) zúčastňovať sa na zasadnutiach valného zhromaždenia, (3) voliť orgány a byť volený do orgánov oblastnej organizácie, (4) vykonávať zverené funkcie v orgánoch oblastnej organizácie, (5) upozorňovať orgány oblastnej organizácie na nedostatky, dávať podnety na ich odstránenie a skvalitnenie činnosti, (6) na propagáciu prostredníctvom marketingových aktivít oblastnej organizácie, (7) zúčastňovať sa na činnosti, podujatiach a aktivitách oblastnej organizácie. V súlade so zákonom je člen povinný (1) dodržiavať stanovy, (2) riadne, včas a v stanovenej výške platiť členské príspevky, (3) dodržiavať všeobecné zásady podnikateľskej a profesionálnej etiky, (4) poskytovať oblastnej organizácii štatistické informácie a podklady týkajúce sa cestovného ruchu potrebné pre jej činnosť, (5) poskytovať súčinnosť pri príprave a realizácii koncepcie rozvoja cestovného ruchu v mieste pôsobnosti v súlade s podmienkami trvalo udržateľného rozvoja, (6) najneskôr do konca marca bežného roka zaslať oblastnej organizácii informáciu o počte prenocovaní, vybratej celkovej výške dane za ubytovanie a výške dane za ubytovanie za predchádzajúci rok, ak je členom oblastnej organizácie obec. Otázky rozpočtu a účtovníctva sú upravené v § 23 zákona. Podľa § 13 ods. 3 zákona sú výnosy oblastnej organizácie jej príjmami a nerozdeľujú sa medzi členov, čo je obdobné ako pri krajskej organizácii.
Rozvoj cestovného ruchu bude financovaný štátom, vyššími územnými celkami, obcami, fyzickými a právnickými osobami. Tieto subjekty budú zapojené do financovania v rámci svojich kompetencií a zapojenia do cestovného ruchu. Financovanie organizácií cestovného ruchu bude pozostávať z (1) grantových zdrojov, čiže dotácií, (2) negrantových zdrojov, ktoré budú tvoriť členské príspevky ostatných členov organizácií cestovného ruchu, napríklad občianskych združení, dobrovoľných príspevkov samosprávy a iných subjektov a pod., (3) členských príspevkov podnikateľských subjektov. Poskytnutie dotácií je upravené v § 29 zákona. Podmienkou poskytnutia dotácie je písomná žiadosť a návrh projektu, ktoré treba doručiť ministerstvu najneskôr do 15. februára príslušného rozpočtového roka, na ktorý sa dotácia poskytuje. Vzor žiadosti o poskytnutie dotácie je uvedený v prílohe zákona. K žiadosti žiadateľ doloží (1) projekt zameraný na realizáciu hlavných aktivít žiadateľa o dotáciu obsahujúci aj plán činnosti žiadateľa na príslušný rozpočtový rok a rozpočet žiadateľa na príslušný rozpočtový rok, (2) potvrdenie od príslušného správcu dane, že žiadateľ o dotáciu nemá evidované daňové nedoplatky, nie staršie ako tri mesiace, (3) potvrdenie Sociálnej poisťovne, že žiadateľ o dotáciu nemá evidované nedoplatky sociálneho poistenia a nedoplatky príspevkov na starobné dôchodkové sporenie svojich zamestnancov, nie staršie ako tri mesiace, (4) potvrdenie od zdravotných poisťovní, že žiadateľ o dotáciu nemá evidované nedoplatky na zdravotnom poistení svojich zamestnancov, nie staršie ako tri mesiace, (5) doklad preukazujúci sumu finančných prostriedkov získaných z členských príspevkov za predchádzajúci rozpočtový rok a (6) čestné vyhlásenie. Na aké účely nemožno poskytnúť dotáciu a kto nemôže byť žiadateľom, upravuje § 30 zákona.