Potreba novej právnej úpravy štátnych hmotných rezerv vyplynula zo skutočnosti, že súčasný zákon o štátnych hmotných rezervách už nevyhovuje aktuálnym hospodárskym podmienkam a potrebám. Zmeny zavedené novým zákonom sa dotknú širokého okruhu vzťahov súvisiacich so štátnymi hmotnými rezervami.
Dňa 7. novembra 2012 bol v NR SR schválený zákon o štátnych hmotných rezervách, ktorý nahradí zákon č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách. Nový zákon o štátnych hmotných rezervách (ďalej len „zákon“ alebo „nový zákon“) bude účinný dňom 1. januára 2013.
Hlavným dôvodom prijatia nového zákona o štátnych hmotných rezervách bola neaktuálnosť v súčasnosti účinného zákona č. 82/1994 Z. z. Nový zákon precizuje pojmy spoločné pre všetky druhy štátnych hmotných rezerv, upravuje pôsobnosť Správy rezervv niektorých oblastiach a niektoré aspekty použitia a hospodárenia s hmotnými rezervami. Zavádza tiež niektoré povinnosti pre ochranárov a iné subjekty a s tým súvisiace pokuty za neplnenie týchto povinností. Pôvodne mala byť novelizácia vykonaná formou novely účinného zákona č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách, avšak pre rozsiahlosť zmien bol nakoniec do NR SR predložený návrh nového zákona o štátnych hmotných rezervách súčasnej právnej úpravy. Aj keď nový zákon zavádza niektoré nové pojmy a rozširuje tie súčasné, filozofia právnej úpravy hmotných štátnej rezerv sa v podstate nemení. Po novom zostane zachované napríklad delenie štátnych hmotných rezerv na kategórie hmotných rezerv, mobilizačných rezerv a pohotovostných zásob.
Zákon v § 2 upravuje pojmy spoločné pre celý zákon. Jedná sa zväčša o pojmy, ktoré sú upravené už v súčasnom zákone o štátnych hmotných rezervách, avšak niektoré z nich nový zákon rozširuje. Upresňuje pojem hospodárenie so štátnymi rezervami, do ktorého sa dopĺňajú pojmy uvoľňovanie, presun a preradenie. Pôvodný pojem skladovateľ a zásoby štátnych hmotných rezerv sa z nového zákona vypúšťajú. Naopak, zákon dopĺňa pojem mimoriadna obmena, ktorú definuje ako obmenu štátnych hmotných rezerv pred uplynutím ustanovenej lehoty obmeny zásob, najmä z dôvodu zabránenia hroziacim škodám na ochraňovaných zásobách .
Ustanovenie § 3 ods. 4 pripúšťa okrem štátneho vlastníctva štátnych hmotných rezerv aj ich vlastníctvo právnickými osobami alebo fyzickými osobami na základe zmluvy so Správou štátnych hmotných rezerv, alebo ak tak ustanovuje osobitný predpis. V poznámke pod čiarou je ako osobitný predpis uvedený zákon o núdzových zásobách ropy, ktorý bol schválený v NR SR dňa 7. novembra 2012. Predmetný zákon v ustanovení § 3 ods. 3 upravuje, že núdzové zásoby ropy môžu byť aj vo vlastníctve podnikateľov, ak existuje písomná zmluva medzi Správou štátnych hmotných rezerv a podnikateľom, pričom ochraňovanie núdzových zásob ropy nebude možné postúpiť na iného podnikateľa. Z uvedených ustanovení ako aj z ustanovenia § 3 ods. 4 nového zákona o štátnych hmotných rezervách vyplýva, že štátne hmotné rezervy bude môcť vlastniť aj fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, v ktorej nemá väčšinový vlastnícky podiel štát.
Ustanovenie § 4 ods. 2 upravuje pôsobnosť Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (ďalej len „Správa rezerv“) pri starostlivosti o štátne hmotné rezervy. Zo zákona sa oproti súčasnej právnej úprave vypúšťajú pojmy štátne intervenčné nákupy vlády Slovenskej republiky a pôsobnosť Správy rezerv pre koordináciu a metodické usmerňovanie tvorby krízových plánov v oblasti štátnych hmotných rezerv.
Správa rezerv už nebude po novom povinná každoročne vypracovávať návrhy na zmenu položiek hmotných rezerv, ich minimálnych limitov a orientačných cieľových stavov. Uvedené návrhy bude Správa rezerv vypracovávať a predkladať vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), len ak bude potrebné zmeniť štruktúru alebo objem hmotných rezerv. Povinnosť posúdiť v spolupráci s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy účelnosť požiadaviek na tvorbu hmotných rezerv do 31. mája kalendárneho roka zostáva zachovaná aj po novele.
Ustanovenie § 30 upravuje výšky pokút a postup ich ukladania. Oproti súčasnej právnej úprave sa sankcie rozširujú o ďalšie pokuty za porušenie povinností upravených novým zákonom. Súčasná právna úprava zakotvuje ukladanie pokút za neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv a za porušenie povinností právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov, ktoré hospodária so štátnymi hmotnými rezervami. Jedná sa o porušenie povinnosti (1) trvale zabezpečiť pohotovú použiteľnosť štátnych hmotných rezerv, (2) umožniť zástupcom Správy rezerv a Správou rezerv povereným osobám prístup, vykonanie kontroly štátnych hmotných rezerv a hospodárenie s nimi a (3) viesť analytickú a operatívnu evidenciu pohybu zásob a nehnuteľného majetku štátnych hmotných rezerv. Nový zákon umožňuje okrem porušenia uvedených povinností ukladať pokuty aj napríklad (1) za porušenie povinnosti vrátiť hmotné rezervy podľa § 9 ods. 4 vo výške trojnásobku účtovnej hodnoty zadržiavaných zásob, najmenej však 35.000 Eur, (2) za porušenie povinnosti pri obmene mobilizačných rezerv podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vo výške účtovnej hodnoty predmetných zásob, alebo (3) za nespracovanie škodového protokolu o návratných pohotovostných zásobách podľa ustanovenia § 19 ods. 17 vo výške účtovnej hodnoty predmetných zásob. Podľa ustanovenia § 30 ods. 2 bude po účinnosti nového zákona možné udeliť pokutu aj opakovane.
november 2012