Iné

Zákon o zahraničnej službe

  • Vydanie: ULC PRO BONO 4/2010

Dňa 1. júla 2010 nadobudne účinnosť zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe s výnimkou tých častí, ktoré nadobudnú účinnosť dňa 1. januára 2011, resp. účinnosť nadobudli už dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov SR. Cieľom zákona je riešiť otázky spojené s dlhodobým pôsobením zamestnancov v cudzine a osobitné požiadavky zahraničnej služby, ktoré v platnej právnej úprave dosiaľ absentovali. Bulletin ULC Čarnogurský PRO BONO Vás so znením nového zákona podrobne oboznámi.

Dňa 1. júla 2010 nadobudne účinnosť zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „zákon o zahraničnej službe“ alebo len „zákon“) s výnimkou tých častí, ktoré nadobudnú účinnosť dňa 1. januára 2011, resp. účinnosť nadobudli už dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov SR, teda dňa 10. apríla 2010. Zákon o zahraničnej službe je v postavení lex specialis k zákonu č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon o štátnej službe“) a zákonu č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone práce vo verejnom záujme“).

Cieľom zákona je riešiť otázky spojené s dlhodobým pôsobením zamestnancov v cudzine a osobitné požiadavky zahraničnej služby, ktoré v platnej právnej úprave dosiaľ absentovali. Zamestnanci v zahraničnej službe majú na základe tohto zákona v štátnozamestnaneckých a pracovnoprávnych vzťahoch ustanovené určité odchýlky od všeobecného režimu štátnej služby, resp. výkonu práce vo verejnom záujme. Tento zákon má položiť solídne a efektívne základy pre výkon zahraničnej služby.

Predmetom úpravy zákona o zahraničnej službe sú viaceré okruhy vzťahov, predovšetkým sa jedná o princípy vykonávania zahraničnej služby, postavenie a činnosť zastupiteľských úradov, diplomatické hodnosti zamestnancov v zahraničnej službe, práva a povinnosti zamestnancov v zahraničnej službe, či niektoré osobitosti vykonávania štátnej služby v služobnom úrade alebo práce vo verejnom záujme u zamestnávateľa, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

Zahraničnú službu v prvej časti čl. I v ustanovení § 4 ods. 1 zákon definuje ako štátnu službu vykonávanú podľa zákona o štátnej službe alebo výkon práce vo verejnom záujme podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme, ak sú vykonávané na zastupiteľskom úrade, t.j. zahraničnú službu definuje prostredníctvom miesta, kde sa vykonáva. Zahraničná služba je budovaná na princípoch jednotnosti, profesijnej cti, kariérneho rastu a mobility spoločne s princípmi podľa zákona o štátnej službe, napr. princípe etiky. Tieto princípy sú premietnuté do jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona, resp. sú aj základom pre jeho výklad.

Obsahom druhej časti je definovanie postavenia, zriaďovania a zrušovania zastupiteľského úradu, ktorým rozumieme diplomatickú misiu, stálu misiu pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení, konzulárny úrad a osobitnú misiu. Formy zastupiteľských úradov ako aj vymedzenie diplomatických a konzulárnych funkcií vychádzajú z Viedenského dohovoru.

V tretej časti čl. I zákona je upravené vykonávanie zahraničnej služby, konkrétne špecifikovanie takých okruhov zahraničnej služby akými sú (1) povinnosť štátneho zamestnanca alebo zamestnanca vykonávajúceho práce vo verejnom záujme pred začatím výkonu zahraničnej služby absolvovať prípravu podľa zákona o štátnej službe a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, (2) základnú prípravu v oblasti diplomatického protokolu a etikety ministerstvo zabezpečí aj manželovi vedúceho zastupiteľského úradu, ktorý má vedúceho zastupiteľského úradu nasledovať do miesta výkonu zahraničnej služby, takéto nasledovanie sprevádzajúcou osobou zabezpečí na základe žiadosti zamestnanca v zahraničnej službe služobný úrad, (3) možnosť čerpania služobného alebo pracovného voľna v rozsahu troch služobných alebo pracovných dní na vybavenie rodinných, osobných alebo majetkových záležitostí v súvislosti s dočasným vyslaním alebo výkonom práce vo verejnom záujme v zahraničí, za ktoré patrí funkčný plat, z rovnakých dôvodov a v rovnakom rozsahu umožňuje čerpať služobné alebo pracovné voľno zamestnancovi v zahraničnej službe pred ukončením jej vykonávania. V ustanovení § 17 zákona sú definované diplomatické hodnosti a konzulárne triedy. V § 18 a nasl. sú nad rámec povinností a obmedzení upravených v osobitných predpisoch doplnené ďalšie, vyplývajúce zo špecifík zahraničnej služby. Špecifickou oblasťou pre výkon zahraničnej služby je aj oblasť náhrady škody. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu, rozdielna úprava rozsahu náhrady škody vychádza z potrieb aplikačnej praxe a snahy dosiahnuť určitú mieru proporcionality pri rozsahu zodpovednosti za škodu, ako ich ministerstvo identifikovalo zo skúseností z tejto oblasti v minulosti.

Novoprijatí zamestnanci Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky sa podľa § 21 zákona po absolvovaní adaptačného vzdelávania podrobia odbornej skúške, ktorá sa vykonáva pred skúšobnou komisiou. V prípade, že štátny zamestnanec nevyhovie požiadavkám odbornej skúšky, má nárok jedenkrát skúšku opakovať, o toto opakovanie však musí do piatich dní od doručenia oznámenia o neúspešnom vykonaní odbornej skúšky písomne požiadať, v opačnom prípade sa márnym uplynutím uvedenej lehoty končí štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca v služobnom úrade. Štátnozamestnanecký pomer sa končí taktiež neúspešným opakovaním odbornej skúšky dňom doručenia oznámenia o neúspešnom vykonaní opakovanej skúšky. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu k 30. júnu 2010 v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo.

Ministerstvo bude podľa ustanovenia § 27 zákona o zahraničnej službe vykonávať aj hodnotenie kvality vykonávania štátnej služby a práce vo verejnom záujme a plnenia jednotlivých úloh v rámci tohto vykonávania, a to vo vzťahu k štátnym zamestnancom v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, ktorých zamestnávateľom je ministerstvo. Vzhľadom na túto skutočnosť ministerstvo zabezpečí aj vzdelávanie zamestnancov v štátnej službe.

Z prechodných ustanovení zákona o zahraničnej službe vyplýva, že konania, ktorých predmetom sú právne vzťahy zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v zahraničnej službe začaté pred účinnosťou tohto zákona a ktoré neboli právoplatne skončené, sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov.

Sprievodné novelizácie boli prostredníctvom zákona č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe vykonané v 13-tich predpisoch. Do pozornosti si Vám dovoľujeme dať predovšetkým novelu zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, podľa ktorej doplnením § 26a, 26b a 26c zákon rieši problematickú oblasť náhrady výdavkov na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a starobné dôchodkové poistenie manžela, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania a tiež náhradu cestovných výdavkov na účel dovolenky. Ďalej zákon o výkone práce vo verejnom záujme zavádza jednorazové mimoriadne odškodnenie pre zamestnanca, ktorého miesto výkonu práce bolo dohodnuté na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v zahraničí a ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku teroristických útokov, vojnových udalostí a živelných udalostí v súvislosti s výkonom práce vo verejnom záujme v zahraničí. Novelou zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov bola zavedená náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí. Náhrada za sťažené životné podmienky bola novelou upravená aj v ustanovení § 101a zákona o štátnej službe.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....