Zákon č. 563/2008 Z. z. s účinnosťou odo dňa 1. januára 2009 zaviedol do zákona o dani z príjmov nový inštitút zamestnaneckej prémie. Nová právna úprava prináša so sebou okrem bonusu pre tých zamestnancov, ktorým vznikne nárok na zamestnaneckú prémiu, aj nové povinnosti pre zamestnávateľov, s ktorými Vás v bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO podrobne zoznámime.
Dňa 1. januára 2009 nadobudol účinnosť zákon č. 563/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „novela zákona o dani z príjmov“ alebo len „novela“).
Novela v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon o dani z príjmov“ alebo len „zákon“) zakotvila nový inštitút zamestnaneckej prémie, avšak súčasne zaviedla aj ďalšie zmeny, podrobnosti o ktorých Vám prinášame taktiež v tomto vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO v osobitnej časti venovanej zmenám týkajúcim sa dane z príjmov.
V úvode legislatívneho procesu sa pri novom inštitúte zamestnaneckej prémie uvažovalo, že bude zakotvený pod iným názvom a bude mať označenie zamestnanecký bonus, od tohto názvu sa však v priebehu legislatívneho procesu upustilo. Podstatou inštitútu zamestnaneckej prémie je zvýšiť čistý príjem zamestnancov aj bez zvýšenia minimálnej mzdy a jeho adresátmi sú zamestnanci, teda daňovníci s príjmom výhradne len zo závislej činnosti pohybujúcim sa na úrovni blízkej minimálnej mzde, ktorí prostredníctvom zamestnaneckej prémie získajú zo strany štátu príspevok vypočítaný na základe ich príjmu. Zamestnanecká prémia je teda formou dodatočnej sociálnej pomoci, jej výška závisí od celkového príjmu zamestnanca, pričom so zvyšujúcim sa príjmom zamestnanca pomerne klesá, a to až do dosiahnutia takého príjmu zníženého o príspevky na sociálne a zdravotné poistenie vo výške nezdaniteľnej časti, pri ktorom nárok na zamestnaneckú prémiu zanikne, teda odo dňa 1. januára 2009 dosiahnutím ročného príjmu vo výške približne 3 435 eur (103 482,81 Sk) pri mesačnej mzde vo výške približne 330 eur (9 941,58 Sk), z čoho vyplýva, že maximálna výška zamestnaneckej prémie môže byť 68,84 eur (2 074 Sk) ročne, teda 5,74 eura (173 Sk) mesačne.
Novela do zákona o dani z príjmov včlenila nové ustanovenie § 32a, pričom na základe jeho prvého odseku platí, že nárok na zamestnaneckú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie daňovníkovi vzniká len vo vymedzených prípadoch, a to v prípade, ak (1) dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) a f) zákona (týmito príjmami sú príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ďalej sú nimi príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania a taktiež príjmy z prostriedkov sociálneho fondu), vykonávanej len na území SR, takže nárok na zamestnaneckú prémiu nevznikne tomu zamestnancovi, ktorý dosahoval príjmy aj zo zdrojov mimo územia SR (ďalej v texte len „posudzované príjmy“), v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy (teda v súčasnosti aspoň vo výške 1 773 eur, čo zodpovedá sume 53 413,40 Sk, nakoľko výška minimálnej mzdy za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou je s účinnosťou odo dňa 1. januára 2009 ustanovená na sumu 295,50 eura, čo zodpovedá sume 8 902 Sk), (2) poberal posudzované príjmy aspoň 6 kalendárnych mesiacov, pričom platí, že ak zamestnanec dosiahol posudzované príjmy za kalendárny mesiac len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (podľa § 223 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov), tento mesiac sa do obdobia uvedeného v tomto bode nezapočíta, (3) neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona pri príjmoch, z ktorých sa daň z príjmu vyberá zrážkou, teda ak zamestnancovi má vzniknúť nárok na zamestnaneckú prémiu a poberal príjmy zdaňované daňou vyberanou zrážkou, nemôže použiť postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov (táto daň nemôže byť uvedená v daňovom priznaní ako preddavok na daň a započítaná na celkovú daňovú povinnosť), nakoľko uplatnenie postupu podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov sa vzájomne vylučuje s uplatnením zamestnaneckej prémie, pričom výnimkou sú príjmy zo závislej činnosti zdaňované podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov, ktoré si zamestnanec započíta do príjmov, z ktorých sa vypočítava zamestnanecká prémia (v tomto prípade sa daň vybraná zrážkou považuje za preddavok), limitom však je, že úhrnná výška týchto príjmov (podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona) od jedného zamestnávateľa nepresiahne za kalendárny mesiac úhrnnú sumu 165,97 eura a u tohto zamestnávateľa si tento daňovník pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti neuplatňuje nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 zákona a daňový bonus podľa § 33 zákona, (4) nepoberal niektoré ďalšie vybrané príjmy uvedené v § 3 ods. 2 písm. c) a d) zákona, v § 5 ods. 1 písm. b) až e), g) a h) zákona, v § 5 ods. 3 zákona a v § 5 ods. 7 písm. i) zákona, teda nepoberal napríklad príjem z dividend či z podielu člena pozemkového spoločenstva, príjem za prácu likvidátora, prokuristu, núteného správcu, člena družstva, spoločníka a konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným alebo komanditistu komanditnej spoločnosti, príjem z odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, príjem z odmeny obvineného a odsúdeného, príjem zo sumy vo výške 1% zo vstupnej ceny motorového vozidla, príjem z hodnoty zamestnaneckej opcie poskytnutej zamestnávateľom, príjem z podielu na zisku vyplateného obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, (5) nepoberal iné zdaniteľné príjmy podľa § 6 až 8 zákona, teda nepoberal napríklad príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti či z prenájmu a ani príjmy z kapitálového majetku, okrem príjmov uvedených vyššie v bode (3), (6) nie je na začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku podľa § 11 ods. 7 zákona (napríklad starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, výsluhového dôchodku) alebo dôchodok nebol tomuto daňovníkovi priznaný spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia a (7) suma zamestnaneckej prémie vychádza pri jej výpočte (o ktorom sa zmienime v ďalšom texte) ako kladné číslo.
Na vznik nároku zamestnanca na zamestnaneckú prémiu je nevyhnutné súčasné splnenie všetkých vyššie uvedených zákonných podmienok ustanovených v § 32a ods. 1 zákona o dani z príjmov. Nárok na zamestnaneckú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie daňovníkovi nevzniká ani vtedy, ak síce sú splnené všetky podmienky ustanovené v § 32a ods. 1 zákona o dani z príjmov, uvedené vyššie v bodoch (1) až (7), ale ide o zamestnanca, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v príslušnom zdaňovacom období poskytol príspevok podľa § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa novely platí, že ak zamestnanec za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy v úhrnnej sume aspoň 6-násobku minimálnej mzdy, teda v súčasnosti aspoň vo výške 1 773 eur (53 413,40 Sk) a nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy, teda v súčasnosti nižšej ako 3 546 eur (106 826,80 Sk), zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná percentuálnou sadzbou dane (v súčasnosti 19%) z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane a základom dane zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy. Ak zamestnanec za zdaňovacie obdobie dosiahol posudzované príjmy najmenej vo výške 12-násobku minimálnej mzdy, zamestnaneckou prémiou je v tomto prípade suma vypočítaná percentuálnou percentuálnou sadzbou dane (v súčasnosti 19%) z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane a základom dane z posudzovaných príjmov tohto zamestnanca. Vypočítaná suma zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
Podrobnosti o výške minimálnej mzdy, ktorá bola ustanovená s účinnosťou odo dňa 1. januára 2009 nariadením vlády SR č. 422/2008 Z. z., sme Vám sprostredkovali už v septembrovom vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.
Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období počas 12 kalendárnych mesiacov pri splnení všetkých vyššie spomínaných zákonných podmienok, vzniká nárok na zamestnaneckú prémiu v plnej výške. Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období menej ako počas 12 kalendárnych mesiacov pri splnení všetkých vyššie spomínaných zákonných podmienok, vzniká nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesiace, za ktoré poberal tieto príjmy, pričom vypočítaná pomerná časť zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
Novela ustanovuje, že na kontrolu uplatňovania zamestnaneckej prémie sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Podľa novely ďalej platí, že zamestnancovi, ktorému za príslušné zdaňovacie obdobie vznikol nárok na zamestnaneckú prémiu a ktorému zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie, zamestnaneckú prémiu prizná a vyplatí na žiadosť zamestnanca tento zamestnávateľ. Novela určuje, že nárok na zamestnaneckú prémiu preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi čestným vyhlásením o tom, že spĺňa všetky zákonom ustanovené podmienky pre vznik tohto nároku, a to najneskôr do dňa 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za ktoré si zamestnaneckú prémiu uplatňuje. Zamestnávateľ po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva, zamestnancovi vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca a vyplatí zamestnaneckú prémiu a daňový bonus alebo jeho časť do výšky ustanovenej zákonom o dani z príjmov. Za vyplatenie zamestnaneckej prémie v správnej výške a v lehote podľa zákona o dani z príjmov zodpovedá zamestnávateľ. Ak zamestnávateľ, prizná a vyplatí nižšiu alebo vyššiu sumu zamestnaneckej prémie ako ustanovuje zákon o dani z príjmov, alebo ak zavinením zamestnanca prizná a vyplatí vyššiu sumu zamestnaneckej prémie ako ustanovuje zákon o dani z príjmov, novela určuje pravidlo, že v týchto prípadoch je zamestnávateľ povinný postupovať podľa § 40 ods. 1 až 8 zákona o dani z príjmov.
V súvislosti s povinnosťami zamestnávateľov si dovoľujeme dať Vám do pozornosti aj sprievodnú novelizáciu zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktorá bola vykonaná prostredníctvom článku II novely s účinnosťou odo dňa 1. januára 2009 a na základe ktorej z nového ustanovenia § 35 ods. 21 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že ak daňový úrad, zistí, že zamestnávateľ ako platiteľ dane nevykonal zamestnancovi ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, ak o jeho vykonanie zamestnanec v ustanovenej lehote a ustanoveným spôsobom požiadal a na jeho vykonanie boli splnené podmienky podľa § 38 zákona o dani z príjmov, uloží mu pokutu najmenej 16,60 eura za každého takéhoto zamestnanca, pričom výška celkovej sumy pokuty za všetkých zamestnancov za príslušné zdaňovacie obdobie nesmie presiahnuť sumu uvedenú v § 35 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
Ak zamestnanec, ktorému za príslušné zdaňovacie obdobie vznikol nárok na zamestnaneckú prémiu, podá daňové priznanie k dani z príjmov, zamestnaneckú prémiu vyplatí na žiadosť zamestnanca správca dane, ktorý pri vyplatení zamestnaneckej prémie postupuje ako pri vrátení daňového preplatku a rovnako postupuje aj v prípade, ak boli tomuto zamestnancovi zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa § 35 zákona.
Novela sa v súvislosti s inštitútom zamestnaneckej prémie dotkla svojimi úpravami aj ďalších ustanovení zákona o dani z príjmov, a to znenia § 9 ods. 2 zákona, § 11 ods. 1 a 5 zákona, § 32 ods. 6 zákona, upravila nadpis v § 36 a tiež v § 37 zákona, pričom § 36 zákona novela doplnila o nový odsek 9 a § 37 zákona o nový odsek 4, novela v spojení so zamestnaneckou prémiou upravila aj znenie § 38 zákona a § 39 zákona, novela doplnila aj § 40 a § 43 ods. 7 zákona a ďalej zákon doplnila o nové prechodné ustanovenia obsiahnuté v ustanovení § 52f zákona.
Z prechodného ustanovenia včleneného novelou do § 52f ods. 1 zákona o dani z príjmov vyplýva, že úprava týkajúca inštitútu zamestnaneckej prémie (teda ustanovenia § 32a, 38 a 43 zákona v znení účinnom odo dňa 1. januára 2009) sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie roku 2009 pri podávaní daňového priznania za rok 2009, resp. pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2009, takže zamestnanecká prémia sa bude prvýkrát vyplácať v roku 2010.
O sprievodných novelizáciách vykonaných novelou v 7 zákonoch Vás v tomto vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO informujeme osobitne v časti venovanej zmenám týkajúcim sa dane z príjmov.
Zmeny, ktoré by po definitívnom ukončení legislatívneho procesu mali byť zakotvené v zákone o dani z príjmov na základe novelizácie schválenej v NR SR dňa 17. februára 2009, nepriamo vyvolajú zvýšenie zamestnaneckej prémie. Bližšie podrobnosti Vám sprostredkuje nasledujúce vydanie bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.