Iné

Zamestnávanie cudzincov z tretích krajín

  • Vydanie: ULC PRO BONO 10/2013

Migrácia za prácou je v súčasnej dobe bežnou súčasťou života mnohých zamestnancov. Čoraz viac sa stretávame so zamestnávaním cudzincov aj v pracovnom prostredí na Slovensku. Radi by sme Vás v našom článku oboznámili so základnými podmienkami zamestnávania cudzincov na Slovensku a s povinnosťami zamestnávateľa, ako aj s povinnosťami cudzincov – zamestnancov.

Súčasťou právnej úpravy zamestnávania cudzincov je viacero skutočností, ktoré je nevyhnutné vysvetliť. Na úvod je potrebné definovať, kto je štátny príslušník tretej krajiny. Podľa ust. § 2 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) je štátnym príslušníkom tretej krajiny každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, občanom členského štátu Európskej únie a štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ani občanom Švajčiarskej konfederácie. Štátnym príslušníkom tretej krajiny je aj osoba bez štátnej príslušnosti. Ak sa v tomto článku uvádza pojem cudzinec, rozumie sa ním štátny príslušník tretej krajiny.

Prvým krokom pri zamestnávaní cudzincov je výber práva, podľa ktorého sa bude spravovať pracovnoprávny pomer. Podľa ust. § 16 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov sa pomery z pracovnej zmluvy spravujú – pokiaľ sa účastníci nedohodnú na niečom inom – právom miesta, kde pracovník vykonáva prácu. Ak však pracovník vykonáva prácu v jednom štáte na základe pracovného pomeru s organizáciou, ktorá má sídlo v inom štáte, je rozhodujúce právo sídla organizácie, okrem prípadu ak by išlo o osobu, ktorá má bydlisko v štáte, kde sa práca vykonávala. Pracovné pomery pracovníkov dopravných podnikov sa v železničnej a cestnej doprave spravujú právom sídla podniku, v riečnej a leteckej doprave právom miesta registrácie a v námornej doprave právom štátu, pod vlajkou ktorého sa doprava vykonáva.

Právna úprava pracovnoprávnych vzťahov v právnom poriadku Slovenskej republiky je zakotvená v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľ, ale aj zamestnanec sa v zásade musia riadiť ustanoveniami Zákonníka práce. Práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca upravené Zákonníkom práce sa rovnako vzťahujú na zamestnávanie občanov Slovenskej republiky, ako aj na zamestnávanie cudzincov. Pri zamestnávaní cudzincov sú upravené tiež osobitné podmienky zamestnávania, ktoré upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. zákon o službách zamestnanosti (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“).

Zamestnávateľ, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky môže podľa ust. § 21 zákona o službách zamestnanosti prijať do zamestnania cudzinca, ak (1) cudzincovi bolo udelené povolenie na zamestnanie a povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania, (2) je držiteľom modrej karty Európskej únie (ďalej len „modrá karta“), (3) ide o žiadateľa o azyl, ktorému vstup na trh práce umožňuje osobitný predpis, alebo (4) ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Prvou skupinou sú cudzinci, ktorí musia mať pre výkon práce na území Slovenskej republiky udelené povolenie na zamestnanie a povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania. O povolenie na zamestnanie môže cudzinec požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode bude cudzinec vykonávať zamestnanie. Cudzinec o povolenie na zamestnanie môže požiadať pred príchodom na územie Slovenskej republiky sám alebo prostredníctvom budúceho zamestnávateľa, alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ku ktorej bude vyslaný vykonávať prácu. Žiadosť o udelenie povolenia na zamestnanie musí obsahovať najmä (1) meno, priezvisko a dátum narodenia cudzinca, (2) adresu v štáte trvalého pobytu a adresu na doručovanie písomností, (3) číslo cestovného dokladu a názov orgánu, ktorý ho vydal, (4) názov a sídlo, identifikačné číslo zamestnávateľa a druh ekonomickej činnosti zamestnávateľa a (5) druh práce, miesto výkonu práce a obdobie, počas ktorého by sa malo zamestnávanie vykonávať. Súčasťou žiadosti o udelenie povolenia na zamestnanie je aj prísľub zamestnávateľa na prijatie cudzinca do zamestnania.

Povolenie na zamestnanie udelí podľa ust. § 22 zákona o službách zamestnanosti príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na obdobie trvania pracovnoprávneho vzťahu, najviac však na obdobie 2 rokov. Pri sezónnom zamestnávaní najviac na obdobie 6 mesiacov v kalendárnom roku tak, aby medzi jednotlivými zamestnaniami na území Slovenskej republiky uplynulo obdobie najmenej 6 mesiacov.

Výnimky z povinnosti mať udelené povolenie na zamestnanie upravuje ust. § 22 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti. Z dôvodu veľkého počtu výnimiek uvedieme iba demonštratívny výpočet. Ide napríklad o cudzinca (1) ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo má povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania podľa osobitného predpisu, (2) ktorému bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny a vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu mu umožňuje osobitný zákon, alebo (3) ktorý je žiadateľom o azyl a vstup na trh práce mu umožňuje osobitný predpis, alebo ktorému bol udelený azyl. Uvedení cudzinci nemusia mať povolenie na zamestnanie, musia však spĺňať ďalšie podmienky, ktoré sú uvedené nižšie.

Zákonodarca vyžaduje od cudzinca okrem povolenia na zamestnanie aj udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel zamestnania. Podmienky udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania upravujú ust. § 23, § 31 až § 33 zákona o pobyte cudzincov. Cudzinec môže podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania osobne na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky alebo na príslušnom Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru. K žiadosti musí priložiť doklady, a to povolenie na zamestnanie, doklad o bezúhonnosti, doklad o finančnom zabezpečení, doklad o ubytovaní. Presné špecifikácie uvedených dokladov upravuje ust. § 32 zákona o pobyte cudzincov. Po doložení uvedených dokladov Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru rozhodne o žiadosti do 90 dní. Cudzinec môže začať pracovať až dňom udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania.

Okrem cudzincov s udeleným prechodným pobytom na účel zamestnania môže zamestnávateľ zamestnať aj cudzinca s udelenou modrou kartou. Modrú kartu udeľuje príslušné Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru, pričom modrá karta oprávňuje cudzinca vstúpiť, zdržiavať sa, pracovať na území Slovenskej republiky, vycestovať z územia Slovenskej republiky a opätovne vstúpiť na územie Slovenskej republiky. Modrá karta sa vydáva na účel vysokokvalifikovaného zamestnania. Podmienky vydania modrej karty upravujú ust. § 37 až 41 zákona o pobyte cudzincov.

Ďalšou skupinou cudzincov sú žiadatelia o azyl. Nie všeci žiadatelia o azyl môžu pracovať na území Slovenskej republiky. Podľa ust. § 23 ods. 6 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle môže žiadateľ o azyl vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu len ak nebude právoplatne rozhodnuté o jeho žiadosti o udelenie azylu do 1 roka od začatia konania, okrem prípadu, ak sa žiadosť o udelenie azylu zamietla ako zjavne neopodstatnená alebo neprípustná. Ostatní žiadatelia o azyl nemôžu na území Slovenskej republiky vykonávať závislú pracovnú činnosť.

Poslednú skupinu tvoria ostatní cudzinci, ktorým zákon o pobyte cudzincov umožňuje byť zamestnancami. Podľa ust. § 23 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov môže cudzinec pracovať na území Slovenskej republiky do 90 dní od vstupu na územie Slovenskej republiky, ak spĺňa podmienky na pobyt podľa čl. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) a splnil si povinnosť upravenú ustanovením § 111 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov a (1) pracuje pre významného zahraničného investora v Slovenskej republike, (2) je vyslaný zamestnávateľom so sídlom v členskom štáte na územie Slovenskej republiky v rámci poskytovania služieb zabezpečovaných týmto zamestnávateľom, (3) je zamestnaný v medzinárodnej hromadnej doprave, ak je na výkon práce na území Slovenskej republiky vyslaný svojím zahraničným zamestnávateľom, alebo (4) je v pracovnom pomere so zamestnávateľom, ktorý má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky s pracovnoprávnou subjektivitou mimo územia Slovenskej republiky a ktorý ho vyslal na základe zmluvy uzatvorenej s právnickou osobou alebo fyzickou osobou vykonávať prácu na území Slovenskej republiky. Ide o cudzincov, ktorí sa zdržujú na území Slovenskej republiky na základe víza alebo bezvízovej dohody, prihlásili sa do 3 dní od vstupu na príslušnom Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru a spĺňajú niektorú z vyššie uvedených podmienok vykonávania práce.

Zamestnaný na území Slovenskej republiky môže byť tiež cudzinec, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel (1) štúdia, (2) osobitnej činnosti, (3) výskumu a vývoja, (4) zlúčenia rodiny; (5) má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, (6) priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte Európskej únie, (7) udelený tolerovaný pobyt z dôvodu rešpektovania súkromného alebo rodinného života alebo z dôvodu, že je obeťou obchodovania s ľuďmi, alebo (8) udelený tolerovaný pobyt na základe žiadosti orgánu činného v trestnom konaní. Uvedení cudzinci už nemusia žiadať o vydanie povolenia na zamestnanie, sú oprávnení pracovať bez povolenia na zamestnanie.

Zákon o pobyte cudzincov upravuje predovšetkým prostredníctvom ust. § 111 niektoré ich povinnosti. Cudzinec v zmysle uvedeného ustanovenia je napríklad povinný uzatvoriť zdravotné poistenie najneskôr do troch pracovných dní od prevzatia dokladu o pobyte a preukázať pri kontrole pobytu, že je zdravotne poistený na území Slovenskej republiky, alebo vopred oznámiť príslušnému Oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru, že sa bude zdržiavať mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní. Ďalšie povinnosti cudzinca sú upravené v rôznych ustanoveniach zákona o pobyte cudzincov, ako aj v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

Zamestnávateľ má pri zamestnávaní cudzincov okrem povinností vyplývajúcich zo Zákonníka práce aj povinnosti upravené ust. § 23a zákona o službách zamestnanosti. Zamestnávateľ je v zmysle uvedeného ustanovenia povinný vyžiadať si od cudzinca pred jeho prijatím do zamestnania platný doklad o pobyte alebo iné oprávnenie na pobyt. Je tiež povinný uchovávať kópiu dokladu o pobyte alebo iného oprávnenia na pobyt najmenej po dobu trvania zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny. Zamestnávateľovi z uvedeného ustanovenia vyplývajú tiež informačné povinnosti voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode cudzinec vykonáva zamestnanie. Zamestnávateľ je tiež povinný písomne informovať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (1) o nástupe do zamestnania a skončení zamestnania cudzinca najneskôr do 7 pracovných dní od nástupu do zamestnania a alebo od skončenia zamestnania; (2) najneskôr do 7 pracovných dní informovať, že cudzinec, ktorému bolo udelené povolenie na zamestnanie nenastúpil do zamestnania alebo jeho zamestnanie sa skončilo pred uplynutím obdobia určeného v povolení na zamestnanie; (3) najneskôr do 7 pracovných dní, že cudzinec, ktorému bola udelená modrá karta nenastúpil do zamestnania alebo jeho zamestnanie sa skončilo pred uplynutím obdobia trvania pracovného pomeru dohodnutého v pracovnej zmluve.

Okrem uvedených povinností má zamestnávateľ aj ďalšie povinnosti, ktoré mu vyplývajú z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Ide napríklad o odvodové povinnosti podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení alebo zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....