Iné

Závet a jeho účinky

  • Vydanie: ULC PRO BONO 7/2015

Nakladanie s majetkom pre prípad smrti je možné spísaním závetu. Závet ako jednostranný právny akt musí spĺňať zákonom ustanovené náležitosti. Aké náležitosti musí závet spĺňať, kedy je závet neplatný a ako ho možno napadnúť, sa dozviete v našom článku.

Závet je jedinou právnou formou, ktorou môže fyzická osoba nakladať so svojim majetkom pre prípad svojej smrti. Ide o jednostranný právny akt v predpísanej forme. Skôr ako si popíšeme náležitosti závetu, si objasnime, kedy dochádza k dedeniu. Dedenie je spôsob prechodu majetkových práv a povinností na iné osoby. Dedenie je upravené siedmou časťou zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Dediť možno zo zákona, alebo zo závetu. V slovenskom právnom poriadku je zakotvená zásada prechodu práv a povinností poručiteľa už okamihom jeho smrti. Ide o takzvaný delačný systém. Už samotným okamihom smrti prichádza k prechodu majetkových práv a povinností poručiteľa.

Ak dediči využijú právo odmietnuť dedičstvo, ktoré je upravené ustanovením § 463 Občianskeho zákonníka, právne následky odmietnutia dedičstva nastávajú ex tunc, teda spätne od okamihu poručiteľovej smrti. Napriek skutočnosti, že dedičstvo sa nadobúda už okamihom smrti poručiteľa, v slovenskom právnom poriadku sa uplatňuje systém úradnej ingerencie pri nadobúdaní dedičstva. Znamená to, že prechod práv a povinností poručiteľa nastáva už okamihom smrti poručiteľa, avšak nadobudnutie dedičstva je obligatórne spojené s rozhodnutím súdu.

Závet je, ako sme už uviedli, forma nakladania s vlastným majetkom pre prípad smrti. Závet musí spĺňať určité náležitosti. Nakoľko ide o jednostranný právny úkon, musí spĺňať podmienky jednostranných právnych úkonov upravených Občianskym zákonníkom, najmä ustanovenia § 8 a nasl. a § 34 a nasl. Okrem uvedených všeobecných podmienok musí spĺňať tiež osobitné náležitosti upravené ustanovením § 476 až 480 Občianskeho zákonníka.

Náležitosti závetu možno rozdeliť na obsahové a formálne náležitosti. Medzi obsahové náležitosti patrí predovšetkým určenie dediča alebo dedičov a majetku, ktorý je predmetom dedenia. Nie je pritom podmienkou, že poručiteľ musí určiť v závete celý majetok. Poručiteľ môže v podstate v závete slobodne nakladať so svojim majetkom. Avšak nakladanie poručiteľa s majetkom nie je úplne neobmedzené. Poručiteľ musí pri spisovaní závetu vziať do úvahy tzv. neopomenuteľných dedičov. Kto je neopomenuteľným dedičom upravuje ustanovenie § 479 Občianskeho zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia sa maloletým potomkom musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ by tomu závet odporoval, bol by v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Podmienky vydedenia potomkov upravuje ustanovenie § 469a Občianskeho zákonníka.

Ďalšou obsahovou náležitosťou závetu je určenie majetku. Poručiteľ môže v závete určiť celý majetok, alebo len jeho časť. Ak v závete určí len jeho časť, zvyšná časť sa stáva predmetom dedenia zo zákona.

Okrem obsahových náležitostí musí závet obsahovať aj formálne náležitosti. Formálne náležitosti závetu sú všeobecné a osobitné. Všeobecné náležitosti sú (1) výslovnosť závetu, (2) písomná forma, (3) forma notárskej zápisnice, ak poručiteľom je maloletý, ktorý dovŕšil 15. rok a (4) deň, mesiac a rok podpisu.

Medzi osobitné náležitosti závetu počítame (1) holografný závet (závet napísaný vlastnou rukou a podpísaný), (2) alografný závet (závet nenapísaný vlastnou rukou, avšak podpísaný), (3) závet formou notárskej zápisnice. K alografnému závetu je potrebné uviesť, že musí byť podpísaný pred dvoma súčasne prítomnými svedkami. Ak poručiteľ nemôže čítať alebo písať, je nevidiaci alebo nepočujúci, musí byť závet vyhotovený pred najmenej troma svedkami, pričom zákon v takom prípade upravuje aj ďalšie podmienky, napríklad prečítanie závetu.

Pri dedení je potrebné okrem hmotnoprávnej roviny vziať do úvahy aj procesnoprávnu rovinu. Postup v konaní o dedičstve upravuje ustanovenie § 175a až 175zd zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. V prvom rade príslušný matričný orgán oznámi príslušnému súdu úmrtie osoby. Súd začne aj bez návrhu konanie, len čo sa dozvie, že niekto zomrel, alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Následne súd vykoná šetrenie v evidencii závetov a zistí údaje potrebné na zistenie dedičov. Konanie o dedičstve na základe poverenia súdu vykonáva notár ako súdny komisár, pričom v konaní môže vydávať len ustanovené rozhodnutia. Notár konanie ukončí vydaním osvedčenia o dedičstve alebo vec predloží súdu na vydanie uznesenia podľa ustanovenia § 175zd Občianskeho súdneho poriadku.

Súd môže podľa ustanovenia § 175q Občianskeho súdneho poriadku vydať uznesenie, ktorým (1) potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi, (2) potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu, (3) schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov, (4) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol, (5) neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol.

Jednou z najdôležitejších otázok vznikajúcich pri dedičskom konaní je platnosť závetu. Neplatnosť závetu môže byť relatívna, alebo absolútna. Relatívna neplatnosť závetu je upravená ustanovením § 479 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje tzv. neopomenuteľných dedičov. Podľa uvedeného ustanovenia, ak závet nepriznáva neopomenuteľným dedičom dedičstvo vo výške, na ktoré majú podľa predmetného ustanovenia nárok, je v tejto časti neplatný. Závet sa podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka môže stať relatívne neplatný len vtedy, ak sa neopomenuteľný dedič relatívnej neplatnosti dovolá.

Závet môže byť aj absolútne neplatný. Absolútna neplatnosť závetu je upravená ustanovením § 39 Občianskeho zákona. Uvedené ustanovenie všeobecne upravuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Podľa uvedeného ustanovenia je neplatný ten úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V prípade závetu môže ísť o absolútnu neplatnosť napríklad, ak závet bol spísaný pod nátlakom. Na absolútnu neplatnosť je súd povinný prihliadať ex offo.

Neplatnosť závetu je možné namietnuť počas konania o dedičstve až do potvrdenia nadobudnutia dedičstva.

V prípade sporu o dedičské právo nie je oprávnený konať notár, môže konať len súd. Podľa povahy namietaných skutočností môžu nastať dve situácie, a to sporné sú otázky právneho charakteru alebo skutkového charakteru. Ak ide o otázky právneho charakteru, súd vyšetrí podmienky dedičského práva oboch dedičov a vydá uznesenie o spornosti dediča a jeho dedičského práva. Po právoplatnosti uznesenia súd koná s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.

Ak ide o sporné otázky skutkového charakteru, súd sa pokúsi o uzavretie zmieru medzi dedičmi. Ak k zmieru nedôjde, súd uznesením odkáže toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou na určenie dedičského práva (určovacou žalobe). Súčasne súd určí lehotu na podanie žaloby. Súd môže konanie o dedičstve prerušiť, až kým sa nerozhodne o žalobe na určenie dedičského práva. Ak určovacia žaloba nebude podaná v lehote určenej súdom, súd pokračuje v konaní o dedičstve bez dediča, ktorého odkázal na podanie určovacej žaloby. Súčasne voči nemu súd zastaví konanie.

Uvedený postup je možné uplatniť len v prípadoch, ak ešte nebolo potvrdené nadobudnutie dedičstva. V praxi však môžu nastať prípady, že sa po ukončení dedičského konania objaví dedič, alebo závet. Okrem toho môže nastať aj situácia, že sa objaví nový majetok.

Prípady novoobjaveného majetku rieši ustanovenie § 175x Občianskeho súdneho poriadku. Podľa uvedeného ustanovenia, ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve nejaký poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, konanie o dedičstve sa nevykoná. V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy, môže súd o novoobjavenom majetku začať konanie aj bez návrhu.

V prípade, ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je možné uplatniť ustanovenie § 485 až § 487 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenia upravujú ochranu oprávneného dediča. Podľa uvedených ustanovení, ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča. Nepravý dedič má pritom právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré na majetok z dedičstva vynaložil, pričom mu patria úžitky z dedičstva. Ak však nepravý dedič vedel alebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a oprávnenému dedičovi je povinný vydať aj úžitky z dedičstva. V prípade, že niekto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča.

Uvedené právo je možné uplatniť na súde dedičskou žalobou v premlčacej dobe troch rokov, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo. Predmetnú žalobu môže uplatniť len dedič, ktorý nebol účastníkom dedičského konania.

Ak sa chce nápravy domáhať dedič, ktorý bol účastníkom konania o dedičstve, môže tak urobiť podaním návrhu na obnovu konania podľa ustanovenia § 228 Občianskeho súdneho poriadku. Pôjde napríklad o prípad, ak sa objaví nový závet. Pre úspešnosť návrhu na obnovu konania musí byť splnená podmienka obnovy konania upravená ustanovením § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Môže ísť napríklad o podmienku upravenú ustanovením § 228 ods. 1 písm. a), teda sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Návrh na obnovu konania je možné podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len v zákonom ustanovených prípadoch. Návrhom na obnovu konania možno podľa ustanovenia § 231 Občianskeho súdneho poriadku napadnúť rozhodnutie vydané v konaní o dedičstve s výnimkou tých rozhodnutí, ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť podľa tohto zákona inak.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....