Dňa 1. apríla 2011 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, ktorej zámerom je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES. Zmeny sa dotkli najmä oblasti základných zásad, nástupu do práce po skončení rodičovskej a materskej dovolenky a zriaďovania Európskej zamestnaneckej rady.
Zákonník práce upravuje základné zásady uplatňované v pracovnoprávnych vzťahoch v čl. 1 až čl. 11. Z uvedených zásad vyplýva fyzickým osobám právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie. Pracovnoprávne vzťahy podľa Zákonníka práce môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa, zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnanci alebo zástupcovia zamestnancov majú právo na poskytovanie informácií o hospodárskej a finančnej situácii zamestnávateľa a o predpokladanom vývoji jeho činnosti a pod.
V čl. 6 Zákonníka práce je vyjadrená zásada, že ženy a muži majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ak sa jedná o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky. Podľa pôvodnej úpravy sa ženám mali zabezpečiť pracovné podmienky umožňujúce im účasť na práci s ohľadom na ich fyziologické predpoklady a s ohľadom na ich spoločenskú funkciu v materstve a ženám a mužom s ohľadom na ich rodinné povinnosti pri výchove detí a starostlivosti o ne. Na základe požiadavky Európskej komisie novela Zákonníka práce zákonom č. 48/2011 Z. z. upravila druhú vetu tejto zásady, a to z dôvodu, že podľa názoru Súdneho dvora Európskej únie je oprávnené, ak vnútroštátne predpisy chránia biologický stav ženy v čase tehotenstva a po pôrode a ak chránia osobitný vzťah medzi ženou a jej dieťaťom počas obdobia, ktoré nasleduje po narodení dieťaťa. Na základe uvedeného bolo znenie druhej časti čl. 6 zmenené. V súčasnosti teda platí, že tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení. Ženám a mužom sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré im umožňujú vykonávať spoločenskú funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o ne.
Podľa predchádzajúcej právnej úpravy mal zamestnávateľ povinnosť zaradiť zamestnankyňu (resp. zamestnanca), ktorá sa vrátila po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky do zamestnania, buď na pôvodnú prácu a pracovisko alebo v prípade, ak sa pôvodná práca nevykonáva alebo bolo pracovisko zrušené, na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Transpozíciou smernice sa zmeny premietli aj do ust. § 157 Zákonníka práce. V zmysle novely, ak sa zamestnankyňa vráti do práce po skončení materskej dovolenky alebo ak sa zamestnanec vráti do práce po skončení rodičovskej dovolenky, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na pôvodnú prácu a pracovisko. Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je povinný zaradiť zamestnankyňu a zamestnanca za podmienok, ktoré pre nich nebudú menej priaznivé ako podmienky, ktoré mali v čase, keď nastúpili na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, a zamestnankyňa a zamestnanec majú právo na prospech z každého zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mali právo, ak by nenastúpili na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku.
Zamestnankyňa a zamestnanec, ktorí sa vrátili do práce po skončení rodičovskej dovolenky, majú právo na zachovanie všetkých práv, ktoré mali alebo ktoré im vznikali v čase nástupu na túto rodičovskú dovolenku v pôvodnom rozsahu; tieto práva sa uplatnia vrátane zmien, ktoré vyplývajú z právnych predpisov, kolektívnej zmluvy alebo z obvyklých postupov u zamestnávateľa.
Uvedené zmeny boli premietnuté aj do zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, konkrétne do ust. § 72 ods. 1, podľa ktorého sa štátna zamestnankyňa po skončení materskej dovolenky alebo po skončení rodičovskej dovolenky zaradí na vykonávanie štátnej služby na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonávala štátnu službu pred nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, za podmienok, ktoré pre ňu nie sú menej priaznivé. Ak zaradenie podľa prvej vety nie je možné, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a v tej istej funkcii, ak sa štátna zamestnankyňa nedohodne so služobným úradom inak. Štátna zamestnankyňa po skončení materskej dovolenky alebo po skončení rodičovskej dovolenky a jej zaradení na vykonávanie štátnej služby má právo na prospech z každého zlepšenia podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré by jej patrilo, ak by nebola na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke.
Podobne sa zmeny premietli aj do zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.
V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do troch rokov veku dieťaťa. Podľa novej právnej úpravy platí, že žena a muž majú povinnosť písomne oznámiť zamestnávateľovi najmenej jeden mesiac vopred predpokladaný deň nástupu na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku, predpokladaný deň ich prerušenia, skončenia a zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky.
Novela neobsahuje zmeny prechodných ustanovení Zákonníka práce, a preto platí i na zamestnankyne, resp. zamestnancov, ktorí nastúpili na materskú alebo rodičovskú dovolenku pred účinnosťou novely zákona.
Ministerstvo práce pripravilo i ďalší návrh veľkej novely Zákonníka práce, ktorá by mala zlepšiť flexibilitu pracovnoprávnych vzťahov, zaviesť konkurenčnú doložku, upraviť ustanovenia o skúšobnej dobe, o výpovedi danej z prevádzkových dôvodov, zmeniť definíciu závislej práce a pod. O pripravovanej novele, ktorá by mohla nadobudnúť účinnosť dňa 1. septembra 2011, Vás budeme informovať v ďalších vydaniach bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO.