Iné

Zmeny pri výkone zdravotníckeho povolania

  • Vydanie: ULC PRO BONO 12/2011

Úprava základnej zložky mzdy lekárov a zubných lekárov, či úprava náhrady za prácu nadčas sú požiadavky, ktoré sa v štrajku lekárov podarilo dosiahnuť a upraviť v Memorande vlády Slovenskej republiky a Lekárskeho odborového združenia o úprave pomerov v zdravotníctve. Uvedené požiadavky, ako i niektoré ďalšie, boli zakotvené do právneho poriadku novelou zákona č. 578/2004 Z. z.

Štrajk lekárov v decembri 2011 vyvrcholil i do prijatia novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“). Novela zákona nadobudla účinnosť dňa 1. januára 2012, okrem úpravy základnej zložky mzdy podľa ust. § 80a, ktorý nadobúda účinnosť dňa 1. júla 2012.

Novela reaguje na prijaté Memorandum vlády Slovenskej republiky a Lekárskeho odborového združenia o úprave pomerov v zdravotníctve. Jej súčasťou je i novelizácia niektorých ďalších predpisov, napríklad zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).

V súlade s Memorandom bolo do zákona vložené ust. § 80a, účinné až od 1. júla 2012, ktoré upravuje minimálne mzdové podmienky niektorých zdravotníckych pracovníkov, konkrétne lekárov a zubných lekárov. Lekári a zubní lekári pracujúci v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas v zariadení ústavnej starostlivosti ak, získali odbornú spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností a vykonávajú svoju činnosť v rozsahu tak získaného vzdelania, to znamená bez atestácie, majú stanovenú základnú zložku mzdy na najmenej 1,20 násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Priemerná mesačná mzda sa vyčísľuje podľa údajov kalendárneho roku, ktorý dva roky predchádza tomu kalendárnemu roku, v ktorom sa základná zložka mzdy priznáva (ďalej len „priemerná mesačná mzda“). To znamená, že základná zložka mzdy v roku 2012 bude vyrátavaná z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2010. Lekár a zubný lekár s vykonanou atestáciou majú novelou stanovenú vyššiu sumu základnej zložky mzdy, a to najmenej 1,90 násobok priemernej mesačnej mzdy.

V rámci dohodnutého postupného zvyšovania základnej zložky mzdy s účinnosťou už od 1. januára 2012 sa pre neatestovaných lekárov a zubných lekárov stanovila základná zložka mzdy vo výške 1,05 násobku priemernej mesačnej mzdy a lekárov a zubných lekárov s atestáciou vo výške 1,60 násobku priemernej mesačnej mzdy.

V prípade, ak lekár alebo zubný lekár nemajú pracovný pomer na týždenný ustanovený pracovný čas, ale len na kratší pracovný čas (kratší úväzok), bude základná zložka mzdy zodpovedať dohodnutému kratšiemu pracovnému času.

Základná zložka mzdy sa bude dojednávať ako mesačná mzda a upravovať sa podľa údajov zverejnených Štatistickým úradom Slovenskej republiky každoročne, a to vždy k 1. januáru daného kalendárneho roka.

Transformácii nemocníc na akciové spoločnosti zabraňuje prechodné ustanovenie § 102i, podľa ktorého pokiaľ do 1. januára 2012 akciová spoločnosť založená na poskytovanie zdravotnej starostlivosti transformáciou štátnej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie nevznikla, štátna organizácia nezanikne. Právne úkony smerujúce k takej transformácii sa účinnosťou novely stávajú neúčinnými a zriaďovateľ štátnej organizácie je povinný ich do konca februára 2012 zrušiť. Taktiež konanie o zápis spoločností do Obchodného registra sa 1. januárom 2012 zastavuje.

Novela priniesla i zmeny v práci nadčas zdravotníckych zamestnancov. Naďalej platia všeobecné ustanovenia Zákonníka práce, ktoré vymedzujú, že v kalendárnom roku je možné zamestnancovi nariadiť prácu nadčas maximálne v rozsahu 150 hodín. Zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas (nariadenú i nenariadenú) najviac v rozsahu 400 hodín. Vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúci zamestnanec, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, môže vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 550 hodín v kalendárnom roku, ak súhlasil s rozsahom pracovného času. Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie a ktorý dovŕšil vek 50 rokovnemožno nariadiť prácu nadčas. Práca nadčas tu je prípustná len po dohode so zamestnancom.

Podľa novej úpravy patrí zdravotníckemu zamestnancovi za prácu nadčas, ktorá presahuje horeuvedený rozsah, náhradné voľno. Náhradné voľno sa poskytuje najneskôr do dvoch kalendárnych mesiacov po vykonaní práce nadčas. Ak zamestnávateľ neposkytne zdravotníckemu zamestnancovi náhradné voľno a ak z toho dôvodu rozsah práce nadčas uvedeného zamestnanca presiahne rozsah určený podľa § 97 Zákonníka práce alebo zdravotnícky zamestnanec preto bude vykonávať zdravotnícke povolanie v rozpore s požiadavkami na personálne zabezpečenie zdravotníckeho zariadenia, bude zamestnávateľ povinný poskytnúť predmetnému zamestnancovi pracovné voľno na ďalšie vzdelávanie v rozsahu práce nadčas, ktorá presahuje rozsah určený podľa § 97 alebo náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Do uvedeného pracovného voľna sa nezapočítava pracovné voľno na sústavné vzdelávanie podľa ust. § 140 ods. 4 Zákonníka práce.

Zamestnávateľ sa podľa ust. § 155 Zákonníka práce stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Zamestnanec je povinný si kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve sústavne prehlbovať. Prehlbovaním kvalifikácie sa pritom rozumie aj jej udržiavanie a obnovovanie. Zamestnávateľ je na tento účel oprávnený zamestnancovi uložiť povinnosť zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní. Účasť zamestnanca na vzdelávaní je výkonom práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda. Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaviaže zamestnancovi umožniť zvýšenie kvalifikácie, a to poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom. Zamestnanec sa v dohode zaviaže zotrvať určitý čas po skončení štúdia u zamestnávateľa v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká, najmä ak (1) zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, (2) sa pracovný pomer skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo dohodou z tých istých dôvodov, (3) nemôže zamestnanec podľa lekárskeho posudku vykonávať prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, (4) zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej 6 mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil. Novela zaviedla i ďalší dôvod, kedy zamestnanec nemá povinnosť na úhradu nákladov na vzdelávanie a to (5) ak zamestnávateľ porušil ustanovenia Zákonníka práce vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, a toto porušenie bolo zistené príslušným inšpektorátom práce a právoplatne o ňom rozhodol súd.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....