Nová schválená právna úprava transponuje vybrané európske smernice. Po novom sa napríklad upravilo konanie o odovzdaní do iného členského štátu Európskej únie, ak ide o žiadateľa azyl s neoprávneným pobytom, alebo sa upravili niektoré podmienky na udelenie azylu. Súčasne sú novelizované aj niektoré ďalšie predpisy v súvislosti so zamestnávaním cudzincov.
Zákonom č. 495/2013 Z. z. (ďalej len „novela“) došlo ku zmene a doplneniu zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle“) s účinnosťou odo dňa 1. januára 2014. Okrem transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany, je účelom novely aj aktualizácia niektorých ustanovení zákona o azyle.
Uvedené zmeny sú obsiahnuté v čl. I novely, ďalšími článkami je novelizovaný napríklad zákon o pobyte cudzincov alebo zákon o službách zamestnanosti, vzhľadom na potrebu zavedenia jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie pre cudzincov.
Novela zákona o azyle precizuje, že oboznamovanie s právami a povinnosťami žiadateľov o udelenie azylu (ďalej len „žiadateľ“), odídencov, azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, sa musí vykonať v jazyku, o ktorom musí existovať nielen predpoklad, že im osoba rozumie, ale je povinnosťou, aby bol predpoklad odôvodnený. Uvedené precizovanie má zabezpečiť, že osoby poučeniu riadne porozumejú.
Po novom je jasnejšia aj úprava statusu dieťaťa, ktoré sa narodilo na území Slovenskej republiky žiadateľke, azylantke alebo cudzinke, ktorej sa už poskytla doplnková ochrana. V zmysle pôvodného znenia zákona o azyle nebolo jasné, ktorým momentom sa začína konanie o azyle uvedeného dieťaťa, nakoľko bola upravená iba skutočnosť, že dieťa sa považuje za žiadateľa o azyl. Nová právna úprava explicitne upravuje, že dieťa je žiadateľom o azyl a konanie o udelenie azylu sa začína narodením dieťaťa. Súčasne nová právna úprava určuje, že ak dieťa narodením nadobudne štátne občianstvo Slovenskej republiky, nebude sa považovať za žiadateľa o azyl.
Nové podmienky alternatívy vnútroštátneho presídlenia upravené európskou smernicou sa premietli aj do nového znenia ust. § 13 ods. 4 písm. d) a § 13c ods. 4 písm. b). Alternatíva vnútroštátneho presídlenia znamená, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) udelí azyl alebo doplnkovú ochranu len v prípade, ak žiadateľ nemohol využiť účinnú ochranu v inej časti krajiny pôvodu.
Nová právna úprava zakotvuje, že ministerstvo neudelí azyl, ak žiadateľ nemá opodstatnenú obavu z prenasledovania v inej časti krajiny pôvodu alebo má v nej prístup k ochrane pred prenasledovaním, môže bezpečne a oprávnene vycestovať a vstúpiť do tejto časti krajiny pôvodu, pričom sa v nej môže usadiť. Pri posudzovaní opodstatnenej obavy z prenasledovania alebo zlého prístupu k ochrane ministerstvo prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny pôvodu a na osobné pomery žiadateľa. Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, ak žiadateľ nie je vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v inej časti krajiny pôvodu alebo má v nej prístup k ochrane pred vážnym bezprávím, môže bezpečne a oprávnene vycestovať a vstúpiť do tejto časti krajiny pôvodu, pričom sa v nej môže usadiť. Pri posudzovaní reálnej hrozby vážneho bezprávia alebo prístupu k ochrane ministerstvo prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny pôvodu a na osobné pomery žiadateľa. Oproti predchádzajúcej právnej úprave ide o upresnenie využitia alternatívy vnútroštátneho presídlenia žiadateľmi.
Novelou sa rozšíril okruh osôb, ktorým možno udeliť azyl alebo doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny. Podľa nového znenia ust. § 10 ods. 1 písm. c) a § 13b ods. 1 písm. c) sa udelí azyl alebo poskytne doplnková ochrana aj osobe, ktorej sú maloletý slobodný azylant alebo osoba s poskytnutou doplnkovou ochranou zverení do osobnej starostlivosti. Predchádzajúca právna úprava uvedenú možnosť poskytovala len rodičom maloletej osoby. Podmienka vopred poskytnutého písomného súhlasu maloletého azylanta s udelením azylu na účel zlúčenia rodiny zostala zachovaná aj v novom znení zákona o azyle. Zároveň bola uvedená podmienka upravená aj pri poskytnutí doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa ust. § 10 ods. 1 písm. c).
Ministerstvo je podľa nového znenia ust. § 19a ods. 5 povinné pri určovaní príslušnosti k určitej sociálnej skupine prihliadať aj na aspekty týkajúce sa rodu, vrátane rodovej identity. Dôvodom uvedenej úpravy je skutočnosť, že príslušnosť k určitej sociálnej skupine má význam pri posudzovaní dôvodov prenasledovania.
Poskytnutie ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím sa novelou doplnilo o ďalšiu podmienku, ktorá musí byť pri poskytovaní ochrany v krajine pôvodu splnená. Ministerstvo podľa ust. § 19a ods. 7 pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza z predpokladu, že ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu spravidla poskytovaná, keď štát alebo príslušné orgány prijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, najmä účinným právnym systémom, pričom žiadateľ má prístup k takej ochrane. Po novom musí byť súčasne splnená podmienka, že uvedená ochrana musí byť účinná a nie iba dočasná. Súčasne novela upravuje, že ak príslušné orgány neposkytnú žiadateľovi ochranu pred prenasledovaním, bude sa neposkytnutie ochrany považovať za prenasledovanie podľa ust. § 8 písm. a).
Do účinnosti novely bolo zamietnutie žiadosti o udelenie azylu, ako zjavne neopodstatnenej, ust. § 12 ods. 3 limitované 60 dňovou lehotou. Po uvedenej lehote nebolo možné žiadosť o udelenie azylu zamietnuť ako zjavne neopodstatnenú. Novela zakotvila výnimku z uvedenej úpravy, a to v prípadoch, kedy žiadateľ o udelenie azylu nespolupracuje s ministerstvom, najmä sa opakovane a bez vážnych dôvodov nedostavil na pohovor. V takých prípadoch bude možné aj po uplynutí 60 dňovej lehoty žiadosť o azyl zamietnuť ako zjavne neopodstatnenú.
Proti pozitívnym rozhodnutiam vydaným v konaní o azyle po novom nemožno podať opravný prostriedok. Ide o rozhodnutie o udelení azylu, rozhodnutie o neudelení azylu v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany a rozhodnutie o predĺžení doplnkovej ochrany. Uvedené rozhodnutia nadobudnú právoplatnosť doručením žiadateľovi. Účelom úpravy je v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ zbližovanie právneho postavenia azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Cudzinec, ktorému sa poskytne doplnková ochrana, môže po novom využívať práva vyplývajúce z doplnkovej ochrany v rovnakom čase ako azylant, teda od poskytnutia doplnkovej ochrany, a to aj v prípade, ak bude chcieť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o neudelení azylu v časti o neudelení azylu.
Zaviedol sa nový dôvod, na základe ktorého zaniká azyl udelený podľa ust. § 9 a § 10, teda z humanitných dôvodov alebo z dôvodov zlúčenia rodiny. Azyl udelený podľa uvedených ustanovení zanikne v zmysle nového znenia ust. § 14 ods. 4 nielen udelením trvalého pobytu, ako bolo upravené aj doteraz, ale aj udelením azylu z iných dôvodov ako podľa ust. § 9 a § 10. Príčinou predmetnej úpravy je, že napríklad azylantovi s udeleným azylom z dôvodu zlúčenia rodiny môže byť pre zmenu situácie v domovskej krajine udelený azyl z dôvodu prenasledovania podľa ust. § 8.
Azylant už nemusí preukazovať dôvody odmietnutia ochrany štátu pôvodu alebo vrátenia sa do krajiny pôvodu, pokiaľ okolnosti, pre ktoré sa mu udelil azyl, už v krajine pôvodu pominuli. Podľa nového znenia ust. § 15 ods. 2 písm. d) a e) bude postačovať, keď uvedené dôvody len oznámi ministerstvu. Ak okolnosti v krajine pôvodu, pre ktoré mu bol poskytnutý azyl, už pominuli a azylant neuvedie dôvody, prečo odmieta ochranu krajiny pôvodu alebo vrátenie sa do krajiny pôvodu, ministerstvo azyl odníme.
Novela novým znením ust. § 15 ods. 2 písm. g) doplnila nové dôvody na odňatie azylu, a síce tie, že (1) žiadateľ má ochranu alebo pomoc iných orgánov alebo odborných organizácií Organizácie Spojených národov, ako je Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov; to neplatí, ak táto ochrana alebo pomoc z akéhokoľvek dôvodu zanikla bez toho, aby sa o postavení tohto žiadateľa definitívne rozhodlo v súlade s príslušnými uzneseniami Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov a (2) príslušné orgány štátu pobytu žiadateľa mu priznali práva a povinnosti, aké priznávajú svojim občanom, alebo práva a povinnosti s nimi porovnateľné. Ak začne konanie o odňatí azylu, novela upravuje, že azyl trvá až do rozhodnutia o jeho odňatí. Z prezentovaného vyplýva, že ak v konaní o odňatí azylu nebolo rozhodnuté do lehoty, na ktorú mal azylant udelený azyl, azyl má udelený aj po uplynutí tejto lehoty, a to až do rozhodnutia o odňatí azylu. Uvedené sa vzťahuje aj na prípady rozhodovania o žiadosti o azyle, ak bol azyl prvýkrát udelený na dobu určitú a azylant pred uplynutím tejto lehoty požiadal o udelenie azylu na dobu neurčitú.
Obdobnú právnu úpravu ako pri zániku azylu novela zaviedla aj pri doplnkovej ochrane. Podľa ust. § 15a ods. 4 doplnková ochrana podľa ust. § 13b, teda z dôvodu zlúčenia rodiny, zaniká aj poskytnutím doplnkovej ochrany podľa § 13a. Podľa ust. § 13a sa doplnková ochrana poskytne žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Na rozdiel od právnej úpravy zrušenia azylu, pred účinnosťou novely nebola upravená možnosť preukázania dôvodov, pre ktoré cudzinec s poskytnutou doplnkovou ochranou odmieta ochranu štátu pôvodu.
Po novom môže cudzinec v zmysle doplneného ust. § 15b ods. 1 písm. a) uviesť predmetné dôvody, ktoré po preskúmaní ministerstvom môžu byť podkladom na nezrušenie doplnkovej ochrany aj keď okolnosti, na základe ktorých sa poskytla doplnková ochrana zanikli, alebo sa zmenili tak, že nie je potrebné ju ďalej poskytovať. Podobne ako pri konaní o zrušení azylu aj doplnková ochrana trvá takisto v prípade, pokiaľ sa o zrušení doplnkovej ochrany alebo o žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany nerozhodne v lehote, na ktorú bola doplnková ochrana poskytnutá. Doplnková ochrana sa po novom predlžuje o 2 roky, podľa už neúčinného znenia sa predlžovala o 1 rok.
Po novom bolo upravené oprávnenie žiadateľa o udelenie azylu zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Podľa doterajšej úpravy ust. § 22 ods. 1 bol žiadateľ oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky počas konania o udelenie azylu. Podľa ust. § 21 nemajú niektoré rozhodnutia ministerstva v konaní o azyle odkladný účinok, sú teda vykonateľné, aj keď žiadateľ podal opravný prostriedok. Nakoľko sa však podaním opravného prostriedku konanie o azyle ešte právoplatne neskončilo, mohol sa žiadateľ zdržiavať na území Slovenskej republiky. Po novom sa žiadateľ môže zdržiavať na území Slovenskej republiky len do vykonateľnosti rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu. Po vykonateľnosti takého rozhodnutia sa žiadateľ nachádza na území Slovenskej republiky neoprávnene, aj keď podal proti rozhodnutiu opravný prostriedok.
Zmeny nastali aj v právnej úprave pobytu v pobytovom tábore. V súčasnosti už žiadateľ po príchode do záchytného alebo pobytového tábora nie je povinný podrobiť sa odňatiu daktyloskopických odtlačkov, bude povinný podrobiť sa iba fotografovaniu, ak ministerstvo nerozhodne inak. Podrobenie sa odňatiu daktyloskopických odtlačkov už nie je povinné. Avšak za účelom overenia totožnosti je žiadateľ povinný podrobiť sa porovnaniu daktyloskopických odtlačkov. Uvedená povinnosť sa po novom rozšírila na všetkých žiadateľov, aj na tých, ktorí majú povolený pobyt mimo pobytového tábora. Žiadatelia, ktorí majú na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, sa už nemusia dostaviť do 24 hodín od podania vyhlásenia do záchytného tábora. Ak žiadateľovi zanikne prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, je po novom povinný, ak mu v tom nebránia závažné dôvody, dostaviť sa do pobytového tábora do 3 dní od zániku takého pobytu.
Cudzinca s poskytnutou doplnkovou ochranou môže ministerstvo na základe jeho písomnej žiadosti ubytovať v pobytovom tábore. Pôjde najmä o prípady, keď rodinný príslušník takéhoto cudzinca je tiež umiestnený v pobytovom tábore. Podmienkou poskytnutia ubytovania je primeraná úhrada výdavkov ubytovania cudzincom. Novela súčasne zrušila ustanovenie týkajúce sa zariadenia na ubytovanie cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, nakoľko dočasné ubytovanie sa pre nich poskytuje prostredníctvom mimovládnych organizácií z prostriedkov európskych fondov. Ministerstvu novelou pribudla povinnosť podieľať sa na vytváraní možností na začlenenie cudzincov s poskytnutou doplnkovou ochranou do spoločnosti.
Ďalšie zmeny súvisia s prijatím nového, tzv. dublinského nariadenia – nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 604/2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. V tejto súvislosti boli do zákona o azyle doplnené nové ust. § 46a až 46c upravujúce konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, do iného členského štátu Európskej únie príslušného na konanie o udelenie azylu (ďalej len „konanie o odovzdaní cudzinca do iného členského štátu“).
Konanie o odovzdaní cudzinca do iného členského štátu sa začína na podnet ministerstva. Písomnosti vydané v uvedenom konaní sa doručujú do vlastných rúk. Ak písomnosť nemožno doručiť cudzincovi do vlastných rúk, ministerstvo ju uloží v mieste, ktoré určí a oznámenie o uložení nedoručenej písomnosti vyvesí na informačnej tabuli v tomto mieste. O spôsobe doručovania a mieste informačnej tabule ministerstvo informuje cudzinca v rámci poučenia o konaní o odovzdaní do iného štátu. Ak si cudzinec nevyzdvihne písomnosť do piatich dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel. O odovzdaní do iného štátu rozhodne ministerstvo rozhodnutím.
Proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu možno podať opravný prostriedok na príslušný krajský súd do 20 dní od jeho doručenia; podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok, ak súd nerozhodne inak. Krajský súd rozhodne o opravnom prostriedku do 90 dní odo dňa doručenia opravného prostriedku. Ak cudzinec požiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, súd konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu zastaví. Proti rozhodnutiu krajského súdu možno podať odvolanie, odvolací súd rozhodne o odvolaní do 60 dní.
Ministerstvo zastaví konanie o odovzdaní cudzinca do iného členského štátu, ak (1) cudzinec požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany, (2) dôvod na konanie začaté na podnet ministerstva odpadol, alebo sa zistí, že nebol dôvod na takéto konanie, alebo (3) cudzinec zomrel. V prípadoch podľa bodu 1 a 3 sa písomné rozhodnutie nevydáva, rozhodnutie o zastavení konania sa iba vyznačí v spise. Proti rozhodnutiu o zastavení konania nemožno podať rozklad. Ak sa konanie o odovzdaní cudzinca do iného členského štátu zastaví z dôvodu, že cudzinec požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany, v zisťovaní, či je iný štát príslušný na konanie o udelenie azylu, sa pokračuje v konaní o udelení azylu.
Novelou sa mení a dopĺňa aj zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Zmeny súvisia najmä so zavedením jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie. Do účinnosti novely boli cudzinci, ktorí sa chceli zamestnať na území Slovenskej republiky, povinní k žiadosti o prechodný pobyt doložiť okrem iného aj povolenie na zamestnanie vydané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Po novom môžu cudzinci k žiadosti o prechodný pobyt na účel zamestnania alebo k obnoveniu pobytu za účelom zamestnania doložiť ako účel pobytu (1) písomný prísľub zamestnávateľa na prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania alebo pracovnú zmluvu a (2) rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní alebo dokladu o najvyššom dosiahnutom vzdelaní.
Na základe uvedených dokladov si Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru písomne vyžiada od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a na základe uvedeného potvrdenia rozhodne o žiadosti o prechodný pobyt. Povinnosť doložiť aj ďalšie doklady, ako napríklad doklad o ubytovaní, zostala zachovaná aj po novele. Cudzinec môže v prípade, že žiada o udelenie prechodného pobytu na základe jednotného povolenia na zamestnanie podať aj neúplnú žiadosť. Obdobne sa po novom postupuje aj pri žiadosti o udelenie alebo obnovenie modrej karty Európskej únie.
Okruh cudzincov, ktorí nepotrebujú prechodný pobyt na účel zamestnania do 90 dní od začiatku pobytu na území SR, novela rozšírila o osoby, ktoré (1) vykonávajú dodávky tovaru alebo určitých služieb, napríklad montáže alebo opravy a ich činnosť nepresiahne celkovo 90 dní v roku, alebo (2) vykonávajú dodávky tovaru alebo určitých služieb, napríklad montáže alebo opravy pre spoločnosť, ktorej bola poskytnutá investičná pomoc.
Cudzinec môže po novom podať žiadosť o prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny aj pred tým, ako sa rozhodlo o žiadosti o pobyt garanta, ku ktorému žiada o zlúčenie rodiny. Oddelenie cudzineckej polície PZ môže prerušiť konanie o jeho žiadosti až do rozhodnutia o pobyte garanta. V praxi ide o prípady, keď spoločne žiadajú o prechodný pobyt cudzinec, napríklad na účel zamestnania a súčasne aj jeho rodina za účelom zlúčenia rodiny.
Na štipendistov Vlády SR, ktorí riadne skončili vysokoškolské štúdium sa po novom tiež vzťahuje 30 dňová ochranná lehota, počas ktorej im nebude možné zrušiť prechodný pobyt. Počas uvedenej lehoty môžu vycestovať alebo si vybaviť prechodný pobyt, pričom ich pobyt na území Slovenskej republiky nebude počas uvedenej lehoty považovaný za neoprávnený.
Ďalšie zmeny sa dotkli vydávania dokladov o pobyte. Po novom sa v doklade o pobyte cudzinca, ktorý má udelený prechodný pobyt a zároveň mu zo zákona vzniká oprávnenie pracovať, uvádzajú aj slová „oprávnenie pracovať“. Ide o prechodný pobyt (1) na účel štúdia, (2) na účel osobitnej činnosti, (3) na účel výskumu a vývoja, (4) na účel zlúčenia rodiny, (5) cudzinca s postavením Slováka žijúceho v zahraničí a (6) cudzinca s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte Európskej únie. Slová „oprávnenie pracovať“ sa uvedú tiež do dokladu o pobyte cudzinca s udeleným trvalým pobytom. Oddelenie cudzineckej polície PZ po novom vydáva cudzincom s prechodným pobytom za účelom zamestnania aj doklad „Dodatočné údaje o zamestnaní“, do ktorého uvedie názov, adresu a identifikačné číslo zamestnávateľa, miesto výkonu práce, druh vykonávanej práce a obdobie výkonu práce. Uvedený doklad sa vydáva spolu s dokladom o pobyte cudzinca; vydáva sa však len cudzincom, ktorým sa udelil prechodný pobyt na základe jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie.
Administratívne vyhostenie v určených prípadoch už nie je fakultatívne, ale povinné. Ide o prípady, ak štátny príslušník tretej krajiny (1) neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo sa úmyselne vyhne, alebo sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole pri prekročení vonkajšej hranice, alebo (2) má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. V uvedených prípadoch má Oddelenie cudzineckej polície PZ povinnosť cudzinca administratívne vyhostiť. V ostatných prípadoch zostáva zachovaná možnosť cudzinca nevyhostiť.
Neoprávnený pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky, ktorý sa rozhodne dobrovoľne vrátiť do krajiny pôvodu prostredníctvom asistovaného dobrovoľného návratu, sa po novom nepovažuje za priestupok.
Novela v súvislosti so zavedením jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie doplnila aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Po novom môže zamestnávateľ zamestnať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý (1) je držiteľom modrej karty Európskej únie, (2) má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, (3) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný predpis neustanovuje inak, (4) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, (5) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak, alebo (6) spĺňa podmienky podľa ust. § 23a. Ust. § 23a taxatívne vymedzuje okruh cudzincov, ktorých môže zamestnávateľ zamestnať.
Novela sa dotkla aj niektorých drobných parciálnych zmien v zákone č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu, zákone č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, zákone č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a zákone č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.
Novela v zákone 82/2005 Z. z. novým spôsobom definovala nelegálne zamestnávanie a nelegálnu prácu štátnych príslušníkov tretích krajín vzhľadom na zavedenie nových inštitútov, napríklad jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie. Nové znenie zákona č. 327/2005 Z. z. vylúčilo možnosť odvolať sa advokátovi alebo mediátorovi, a to vo veci rozhodnutia centra právnej pomoci o určení advokáta alebo mediátora a rozhodnutia o zmene mediátora alebo advokáta. Opravný prostriedok po novom tiež nemožno podať proti rozhodnutiu, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci.