Aktuálna novela Občianskeho súdneho poriadku ustanovila okrem iného, najmä povinnosť vyhotovovania zvukového záznamu z pojednávaní. O ďalších vybraných čiastkových zmenách sa dočítate v našom článku.
Dňa 27. novembra 2014 došlo v Národnej rade SR k schváleniu novely zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „novela“ a „OSP“).
V súčasnosti ust. § 40 OSP stanovuje, že priebeh pojednávania je zachytený v písomnej zápisnici, to znamená označenie a zachytenie všetkých úkonov, opis priebehu, prednesov, výrokov, a podobne. Novela prináša doplnené ust. § 40aa, ktoré upravuje zvukový záznam z pojednávania. Po novom sa pojednávanie okrem zápisnici zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý je súčasťou súdneho spisu. To znamená, že po skončení pojednávania sa zvukový záznam pripojí k súdnemu spisu. Záznam možno uchovávať aj iným vhodným spôsobom.
V tejto súvislosti sa ust. § 44 ods. 1 upravujúce právo účastníkov konania a ich zástupcov na nazeranie do spisov, vyhotovovanie fotokópií a podobne, doplnilo v zmysle, že účastníci konania a ich zástupcovia budú mať možnosť požiadať súd o vyhotovenie zvukového záznamu (čiže kópiu) za úhradu vecných nákladov.
Z dôvodu interpretačných problémov, ktoré prináša prax, došlo k precizovaniu ustanovenia o vstupe vedľajšieho účastníka do civilného konania. Nie je výnimkou, že v mnohých civilných konaniach v spotrebiteľských veciach je vedľajším účastníkom často právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (napríklad rôzne združenia a podobne). Novela precizovala odsek 3 v ust. § 93.
Po novom ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Ideový základ uvedeného tvorí judikatúra Najvyššieho súdu SR, ktorý judikoval, že ani takýto vedľajší účastník nemôže vstúpiť do konania proti vôli toho, popri kom chce v konaní vystupovať. Účasť takéhoto vedľajšieho účastníka nesmie byť navrhovateľovi alebo odporcovi nanútená, ak si ju sám neželá.
Ustanovenie § 93 sa ďalej dopĺňa odsekmi 5 a 6, po novom upravujúcimi spornú otázku, kedy a či vôbec je vedľajší účastník oprávnený podať opravný prostriedok v prípadoch, ak tieto opravné prostriedky nevyužil samotný účastník konania. Podľa doplnených ods. 5 a 6 vedľajší účastník môže podať odpor proti platobnému rozkazu, odvolanie alebo dovolanie len ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. V ostatných prípadoch môže vedľajší účastník podať odvolanie alebo dovolanie len so súhlasom účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní.
Zjednodušenie interpretované, vedľajší účastník nemôže podať opravný prostriedok, (1) ak z právneho predpisu uvedené nevyplýva alebo (2) ak s tým účastník, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, nesúhlasil.
Novelizáciou OSP sa precizoval mimoriadny opravný prostriedok, dovolanie. Doterajšie ust. § 237 sa po novom celé označí ako odsek 1. Nový doplnený odsek 2 určuje po novom neprípustnosť dovolania v zmysle dovolacích dôvodov (dôvodov zmätočnosti) špecifikovaných v odseku 1 proti rozhodnutiam v exekučných konaniach.
Ako uvádza dôvodová správa, zavedenie predmetnej neprípustnosti je reakciou na nárast agendy Najvyššieho súdu SR v tzv. exekučných veciach, v ktorých už všeobecné súdy neriešia spornú otázku práv a povinností účastníkov konania, tieto práva a povinnosti nekonštituuje ani nedeklaruje. Z povahy týchto vecí vyplýva, že sa nimi len finalizuje (završuje) základný cieľ občianskeho súdneho konania. Úspešnosť dovolateľov v exekučných veciach pred Najvyšším súdom SR je súčasne veľmi nízka, dovolania sú v nich podávané napriek procesnej neprípustnosti a spravidla sú i tak dovolacím súdom odmietnuté.
Prípustnosť dovolania podľa ust. § 239 Občianskeho súdneho poriadku ostáva v exekučných veciach zachovaná.
V záujme zefektívnenia dovolacieho konania sa do ust. § 239 ods. 3 OSP zaradili uznesenia, proti ktorým tiež nebude dovolanie prípustné. Ide o uznesenia, ktoré vzhľadom na ich povahu a význam nemajú byť predmetom dovolacieho prieskumu pred najvyšším súdnym orgánom sústavy všeobecných súdov Slovenskej republiky, konkrétne uznesenia vo veciach súdnych poplatkov a prerušení alebo neprerušení konania.
Novelizačným zákonom sa sprievodne novelizovali aj ďalšie zákony, pre účely nášho článku je potrebné uviesť, že v súvislosti s povinnosťou vyhotovovať zvukové záznamy z pojednávaní, sa do zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v platnom znení, doplnilo ust. § 61a, podľa ktorého hlavné pojednávanie, verejné zasadnutie a neverejné zasadnutie sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý je súčasťou spisu; záznam možno uchovávať aj iným vhodným spôsobom.
Zmeny súvisiace s povinným zvukovým záznamom v civilných pojednávaniach a v trestných hlavných pojednávaniach nadobudnú účinnosť dňa 1. marca 2015. Ostatné zmeny vstúpia do účinnosti od 1. januára 2015.