Verejná správa

Zmeny v oblasti sociálneho poistenia a v oblasti služieb zamestnanosti

  • Vydanie: ULC PRO BONO 6/2020

Národná rada Slovenskej republiky prijala dňa 13. mája 2020 zákon č. 127/2020 Z. z. (ďalej len „novela“) , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení  neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Novela okrem zákona o sociálnom poistení mení a dopĺňa aj zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) a zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“).

V zákone o sociálnom poistení novela upravuje vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb. V zákone o cestovných náhradách sa novelou zaviedlo dočasné neupravovanie sumy stravného pre príslušné časové pásma a sumy základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel.

Novela na koniec prináša niekoľko zmien aj do zákona o službách zamestnanosti: (1) zavedenie výnimky pre uchádzačov o zamestnanie v prípade poberania odmeny za výkon pracovnej povinnosti podľa zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hospodárskej mobilizácii“), (2) rozšírenie možností aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby uchádzačov o zamestnanie aj pre prípad poskytovania pomoci v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ktoré ohrozujú životy a materiálne statky spoločnosti a (3) zosúladenie so zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) v časti zachovania platnosti príslušných potvrdení na obsadenie pracovného miesta, resp. povolenia na zamestnanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých platnosť by skončila v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19, do dvoch mesiacov od jej odvolania.

Prvou, novelou zavedenou zmenou v zákone o sociálnom poistení, je úprava obsahu pojmu lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia. V zmysle ustanovenia § 153 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom pred prijatím novely: Lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie zahŕňa kontrolu (A) posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom, (B) dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca“.

Po novom je však znenie ustanovenia § 153 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nasledovné: „Lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia zahŕňa (A) so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie kontrolu (1) posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom, (2) dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, (B) posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa.

Novela rozširuje tiež obsah pojmu lekárska posudková činnosť úrazového poistenia, ktorou po novom rozumieme: „(A) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti, (B) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu, (C) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch, (D) posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením, (E) posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa“ (§ 153 ods. 4 zákona o sociálnom poistení).

Novela vložila do predmetného ustanovenia § 153 ods. 4 zákona o sociálnom poistení nový bod pod písmenom (E).

Ako z uvedeného vyplýva, v súlade s poznatkami aplikačnej praxe novela rozširuje lekársku posudkovú činnosť nemocenského poistenia a lekársku posudkovú činnosť úrazového poistenia aj o posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa.

Ďalšou zmenou, ktorú novela do zákona o sociálnom poistení prináša je vloženie série nových ustanovení § 293ey až § 293fa zákona o sociálnom poistení. Predmetné ustanovenia zákona o sociálnom poistení upravujú podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb v dôsledku posunu lehôt na podanie daňových priznaní v zmysle zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID – 19.

„Ak samostatne zárobkovo činná osoba nepodala daňové priznanie za rok 2019 podľa osobitného predpisu do 31. marca 2020, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie jej (A) vzniká od prvého dňa tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, ak jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. (B) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení za rok 2019 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, (B) zaniká posledným dňom druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov podľa osobitného predpisu, ak jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. (B) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení za rok 2019 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení“ (§ 293ey ods. 1 zákona o sociálnom poistení).

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2019 podľa osobitného predpisu a táto lehota uplynie (A) do 30. septembra 2020(1) vzniká od 1. decembra 2020,  ak jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. (B)a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení za rok 2019 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, (2) zaniká 30. novembra 2020, ak jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. (B) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení za rok 2019 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, (B) po 30. septembri 2020, (1) vzniká od prvého dňa tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, ak jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. (B) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení za rok 2019 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, (2) zaniká posledným dňom druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, ak jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. (B) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení za rok 2019 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení“ (§ 293ey ods. 2 zákona o sociálnom poistení).

„Na účely § 293ey ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení platí § 21 ods. 3, 4 prvá veta a druhá veta a ods. 5 prvá veta a tretia veta zákona o sociálnom poistení rovnako. Podmienkou na vznik poistení podľa § 21 ods. 5 prvej vety zákona o sociálnom poistení je, že ku dňu vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa § 293ey ods. 1 písm. (A) alebo ods. 2 písm. (A) prvého bodu alebo písm. (B) prvého bodu zákona o sociálnom poistení predchádzajúceho dňu, v ktorom je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. (B) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, ku dňu, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, alebo ku dňu skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. (B) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení za rok 2019 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Podmienkou na vznik poistení podľa § 21 ods. 5 prvej vety zákona o sociálnom poistení je, že v období od 1. júla 2020 do dňa predchádzajúceho dňu vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa § 293ey ods. 1 písm. (A) alebo ods. 2 písm. (A) prvého bodu alebo písm. (B) prvého bodu zákona o sociálnom poistení, v ktorom je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. (B) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, alebo v ktorom podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, alebo v ktorom sa skončilo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. (B) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení za rok 2018 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa § 21 ods. 5 prvej vety zákona o sociálnom poistení, § 293ey ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení sa nepoužijú v kalendárnom roku, (A) v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. (B) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do dňa predchádzajúceho dňu vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa § 293ey ods. 1 písm. (A) alebo ods. 2 písm. (A) prvého bodu alebo písm. (B) prvého bodu zákona o sociálnom poistení, (B) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. (B) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení“ (§ 293ey ods. 3 zákona o sociálnom poistení).

Novela ďalej upravuje právne účinky opravného daňového priznania, keď v § 293ez zákona o sociálnom poistení ustanovuje: „Právne účinky opravného daňového priznania podaného v lehote na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá podala daňové priznanie za rok 2019 podľa osobitného predpisu do 31. marca 2020, nastávajú na účely (A) vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia prvým dňom tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, (B) zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia posledným dňom druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, (C) určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného, výšky poistného na nemocenské poistenie, výšky poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, výšky poistného na invalidné poistenie a výšky poistného do rezervného fondu solidarity prvým dňom tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu“.

Poslednou zmenou v zákone o sociálnom poistení je ustanovenie povinnosti Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky oznamovať Sociálnej poisťovni relevantné údaje o samostatne zárobkovo činných osobách potrebné na posúdenie ich povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia  a na určenie vymeriavacieho základu a výšky poistného.

Predmetnú zmenu novela priniesla v ustanovení § 293fa zákona o sociálnom poistení: „Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinné Sociálnej poisťovni najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu o fyzickej osobe podľa § 293ey ods. 1 a 2 a § 293ez zákona o sociálnom poistení, ktorá na základe daňového priznania alebo posledného opravného daňového priznania za rok 2019 má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, oznámiť údaje podľa § 233 ods. 6 zákona o sociálnom poistení“.

Druhým zákonom, ktorého sa novela dotýka je zákon o cestovných náhradách, do ktorého sa po novom vkladá ustanovenie § 38g – „Prechodné ustanovenie v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu v súvislosti s ochorením COVID – 19“.

V zmysle § 38g zákona o cestovných náhradách sa ustanovenie § 8 zákona o cestovných náhradách do 31. decembra 2021 neuplatňuje.

Znenie uvedeného ustanovenia § 8 zákona o cestovných náhradách, ktoré sa do 31. decembra 2021 neuplatňuje je nasledovné: „Sumy stravného pre časové pásma podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona o cestovných náhradách a sumy základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona o cestovných náhradách zvyšuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky opatrením na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní a o indexe cien položiek spojených s prevádzkou motorových vozidiel. Zvýšenie súm sa vykoná, ak rozdiel kumulatívneho indexu cien za príslušný kalendárny mesiac a hodnoty základne je najmenej 5 %; sumy náhrad sa zvýšia o percento príslušného rozdielu. Kumulatívny index cien za príslušný kalendárny mesiac sa vypočíta ako súčin koeficientov medzimesačných indexov a hodnoty základne. Hodnota základne, za ktorú sa považuje príslušný kalendárny mesiac, podľa ktorého bola naposledy opatrením podľa § 5 ods. 2 a § 7 ods. 2 zákona o cestovných náhradách zvýšená suma náhrad, je 100 %. Zvýšené sumy náhrad podľa prvej vety patria zamestnancovi od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli zverejnené“ (§ 8 ods. 1 zákona o cestovných náhradách).

„Sumy stravného sa zaokrúhľujú na desať eurocentov nahor. Sumy základných náhrad za používanie cestných motorových vozidiel sa zaokrúhľujú na tri desatinné miesta nahor“ (§ 8 ods. 2 zákona o cestovných náhradách).

Posledným zákonom, ktorý novela mení a dopĺňa je zákon o službách zamestnanosti. Novela do ustanovenia § 6 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti vkladá nové písmeno (G), v zmysle ktorého: „Uchádzač o zamestnanie môže vykonávať pracovnú povinnosť podľa osobitného predpisu“ (zákon o hospodárskej mobilizácii). Novela teda zavádza výnimku, ktorá umožňuje poberateľom odmeny za výkon pracovnej činnosti v zmysle zákona o hospodárskej mobilizácii byť zároveň aj uchádzačom o zamestnanie.

Novela ďalej s ohľadom na vývoj súčasnej situácie rozširuje v ustanovení § 52a ods. 1 písm. (B) zákona o službách zamestnanosti možnosť aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby uchádzačov o zamestnanie jej poskytovaním aj pre prípad poskytovania pomoci v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu (ako sú napr. epidémie, pandémie a pod.), ktoré ohrozujú životy a materiálne statky spoločnosti. V tejto súvislosti sa v ustanovení § 52a ods. 2 zákona o službách zamestnanosti predlžuje aj maximálne možné obdobie trvania aktivačnej činnosti zo 6 na 12 mesiacov.

Nakoniec novela do zákona o službách zamestnanosti vkladá nové ustanovenie § 72ao, v zmysle ktorého: „Platnosť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie, ktorá by inak uplynula počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do jedného mesiaca odo dňa odvolania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19, sa predlžuje do uplynutia dvoch mesiacov odo dňa odvolania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19“.

S cieľom zosúladenia so zákonom o pobyte cudzincov v časti zachovania platnosti udelených prechodných pobytov štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorých platnosť by skončila v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19, do dvoch mesiacov od jej odvolania, sa obdobne v rámci prechodných ustanovení zákona o službách zamestnanosti zabezpečuje aj zachovanie platnosti potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie, platnosť ktorých by inak uplynula počas trvania tejto situácie alebo do jedného mesiaca odo dňa jej odvolania, a to do uplynutia dvoch mesiacov odo dňa odvolania tejto situácie.

Tento článok obsahuje len výber najdôležitejších zmien, ktoré novela do zákona o sociálnom poistení, zákona o cestovných náhradách a zákona o službách zamestnanosti prináša. Plné znenie novely je dostupné na webovej stránke Národnej rady Slovenskej republiky.

Novela nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, dňa 21. mája 2020.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....