Služby

Zmeny v sociálnom poistení

  • Vydanie: ULC PRO BONO 8/2012

Novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zavádza povinné poistenie dohodárov, upravuje dôchodkové dávky a mení spôsob valorizácie dôchodkov. Výrazné zmeny, ktoré novela prináša, sa dotýkajú starobného dôchodkového sporenia.

V zmysle programového vyhlásenia vlády na roky 2012 – 2016 bola prijatá novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktorá reflektuje okrem iného aj na jednu zo stanovených úloh, a to na zabezpečenie dlhodobej finančnej udržateľnosti dôchodkového systému.

Podľa predmetnej novely č. 252/2012 Z. z. sa zamestnancom na účely nemocenského, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti od 1. januára 2013 rozumie fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe. Na účely dôchodkového poistenia je v súčasnosti zamestnancom aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd. Po novelizácii sa však okruh osôb, ktoré sa v zmysle uvedeného považujú za zamestnancov a majú s tým súvisiace práva a povinnosti v sociálnom poistení, rozširuje.

Zamestnancom tak na účely nemocenského, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti bude po novom fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjemokrem (1) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, (2) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom (a) starobného dôchodku, (b) invalidného dôchodku, (c) výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, alebo (d) invalidného výsluhového dôchodku, a (3) žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.

Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia bude aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjemokrem žiaka strednej školy do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 rokov veku, v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ak mesačný príjem z dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne u jedného zamestnávateľa 66 Eur, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe a člena volebnej komisie.

Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia bude aj (1) fyzická osoba pracujúca na dohodu o brigádnickej práci študentov, okrem študentov strednej školy do dovŕšenia 18 roku veku, ak ich mesačný príjem na základe dohody nepresiahne u jedného zamestnávateľa 66 Eur a (2) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zakladajúcej právo na pravidelný príjem za podmienky, že je súčasne poberateľom (a) starobného dôchodku, (b) invalidného dôchodku, (c) výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, (d) invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.

V nadväznosti na uvedené dochádza i k zmene ust. § 227 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Nová úprava precizuje, koho je možné považovať za študenta pre účely dohody o brigádnickej práci študentov. Podľa novelizovanej právnej úpravy tak môže dohodu o brigádnickej práci študentov zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 26 rokov veku.

Na určenie sumy dôchodkovej dávky sa využíva priemerný osobný mzdový bod podľa ust. § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Na hodnotu priemerného osobného mzdového bodu prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada. Novela upravila pomer miery zásluhovosti a miery solidarity v systéme povinného dôchodkového poistenia v prospech miery solidarity. Z uvedeného dôvodu upravuje nový spôsob stanovenia priemerného osobného mzdového bodu, ak nárok na dôchodok vznikne až po 31. decembri 2012, a to nasledovne.

Priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa bude započítavať v celej výške. Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa bude započítavať v roku (1) 2013 – 80 %, (2) 2014 – 76 %, (3) 2015 – 72 %, (4) 2016 – 68 %, (5) 2017 – 64 %, (6) 2018 a v nasledujúcich rokoch – 60 %. K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v roku (1) 2013 – 17%, (2) 2014 – 18 %, (3) 2015 – 19 %, (4) 2016 – 20 %, (5) 2017 – 21 %, (6) 2018 a v nasledujúcich rokoch – 22 %.

Z rovnakých dôvodov sa stanovil aj mechanizmus postupnej automatickej úpravy dôchodkového veku v závislosti od dynamiky vývoja priemernej strednej dĺžky života spoločne pre mužov a ženy v aktuálnom dôchodkovom veku. Úprava dôchodkového veku sa bude vykonávať najskôr od 1. januára 2017. Suma starobného dôchodku sa určuje ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Výsledná suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ, doposiaľ vznikala po odpočítaní polovice pomernej sumy starobného dôchodku, ktorá patrí poistencovi za obdobie starobného dôchodkového sporenia. Uvedená skutočnosť naďalej platiť nebude. Spôsob úpravy sumy starobného dôchodku vychádza od 1. septembra 2012 z upraveného ust. § 66 ods. 6 zákona o sociálnom poistení.

Významnú zmenu predstavuje zavedenie pevnej sumy na zvyšovanie dôchodkov. V období rokov 2013 až 2017 sa budú dôchodky zvyšovať pevnou sumou v závislosti od medziročného rastu priemernej mzdy, od medziročného rastu spotrebiteľských cien a od priemernej mesačnej sumy jednotlivých dôchodkov. Zvyšovaním pevnou sumou sa dosiahne, že miera zvýšenia nízkych dôchodkov bude vyššia, ako miera zvýšenia vyšších dôchodkov. Od 1. januára 2018 sa bude dôchodková dávka zvyšovať v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušným kalendárnym rokom je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka sa uvedeným spôsobom zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.

Na dávku v nezamestnanosti vzniká poistencovi nárok, ak bol v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, pokiaľ zákon o sociálnom poistení neupravuje inak. Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu. Uvedený denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je v súčasnosti najviac vo výške určenej ako podiel trojnásobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. Novela zaviedla obmedzenie maximálnej sumy predmetnej dávky znížením násobku, a to z trojnásobku len na dvojnásobok. Takým spôsobom sa dosiahne poskytovanie dávky v maximálnej výške rovnajúcej sa sume priemernej mzdy.

Novela súčasne zjednocuje maximálnu sumu vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie. Podľa zmeneného ust. § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení je vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské, dôchodkové, garančné poistenie, na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity za každého jeho zamestnanca mesačne najviac v kalendárnom roku 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity. To znamená, že ak sa bude platiť poistné v roku 2013, vymeriavací základ zamestnávateľa za každého jeho zamestnanca mesačne bude najviac 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v roku 2011. Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za príslušný kalendárny rok. Všeobecný vymeriavací základ pre rok 2011 je 9.432 Eur.

V oblasti starobného dôchodkového sporenia dochádza k zmene celkovej koncepcie dôchodkových fondov. Správcovská spoločnosť bude musieť spravovať dva dôchodkové fondy – dlhopisový garantovaný a akciový negarantovaný. Spravovať bude môcť aj ľubovoľný počet dôchodkových fondov, pričom sa môže rozhodnúť, či budú alebo nebudú garantované, uvedená charakteristika však bude musieť byť zrejmá už z názvu dôchodkového fondu.

Predchádzajúca úprava bola založená na automatickom vstupe s možnosťou výstupu počas prvých dvoch rokoch zaradenia sporiteľa do systému starobného dôchodkového sporenia. Nová úprava v zmysle slobody rozhodovania zavádza dobrovoľný vstup pre sporiteľa až do 35. roku jeho veku. Súčasne sa zavádza i možnosť výstupu z II. piliera. Fyzická osoba, ktorá je k 1. septembru 2012 sporiteľom, môže v období od 1. septembra 2012 do 31. januára 2013 doručiť Sociálnej poisťovni písomné oznámenie, ktorého obsahom je jej prejav, aby jej zaniklo právne postavenie sporiteľa. Doručením takéhoto písomného oznámenia fyzickej osoby zaniká (1) účasť na starobnom dôchodkovom sporení odo dňa vzniku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení, (2) právne postavenie sporiteľa od prvého dňa jeho vzniku a (3) zmluva o starobnom dôchodkovom sporení, ak bola uzatvorená.

Nová štruktúra príspevkov na starobné dôchodkové sporenie vytvára dve skupiny, a to povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a dobrovoľné príspevky. Dobrovoľné príspevky bude platiť ten sporiteľ, ktorý si možnosť ich platenia dohodol v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení. Vzhľadom na zavedenie možnosti dobrovoľných príspevkov novela zakotvila zamestnancom povinnosť informovať svojich zamestnávateľov o rozhodnutí hradiť dobrovoľné príspevky.

Za správu dôchodkových fondov patrí dôchodkovej správcovskej spoločnosti odplata podľa ust. § 63a zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Maximálna výška predmetnej odplaty za jeden rok správy dôchodkového fondu nebude môcť presiahnuť 0,3 % priemernej ročnej predbežnej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde.

Zmeny v zákone o sociálnom poistení nadobudli účinnosť odo dňa 1. septembra 2012 s výnimkou niektorých ustanovení, napríklad úpravy pojmu zamestnanec, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2013. Od 1. januára 2014 nadobudne účinnosť zmena, podľa ktorej bude dôchodková správcovská spoločnosť povinná sporiteľovi zaslať výpis z jeho osobného dôchodkového účtu k poslednému dňu kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka (t.j. do konca januára), nie do dvoch mesiacov po uplynutí kalendárneho roka (do konca februára) ako tomu bolo doposiaľ. Zmeny v ust. § 65 zákona o sociálnom poistení dotýkajúce sa podmienok nároku na starobný dôchodok, ako i nové ust. § 65a vstúpia do účinnosti až od 1. augusta 2016.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....