Iné

Zmeny v zákone o konkurze a reštrukturalizácií

  • Vydanie: ULC PRO BONO 10/2011

Posledná novela zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii sa dotýka korporátnych a nie osobných bankrotov. Má za cieľ najmä upraviť niektoré definície, spriechodniť veriteľské návrhy na vyhlásenie konkurzu, zjednodušiť prihlasovanie pohľadávok a pod. Podrobnejšie sa dočítate v celom článku.

Národná rada SR dňa 13. septembra 2011 prijala novelu zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o konkurze“), ktorá má snahu riešiť tie oblasti bankrotovej úpravy, ktoré v doterajšej aplikačnej praxi boli vytypované ako problematické. Novela nadobudne účinnosť dňa 1. januára 2012.

Novela zákona o konkurze priniesla zmeny hneď v prvých ustanoveniach zákona. Upresnila definíciu platobnej neschopnosti dlžníka. Podľa novej úpravy je platobne neschopný ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Novela tým odstránila nezrovnalosti v počte veriteľov, ktorých pohľadávky nie je dlžník schopný splniť. Platobne neschopný teda nebude ten, kto má viac ako jedného veriteľa, ale ten, ktorý je v omeškaní s peňažnými záväzkami u viac ako jedného veriteľa.

Predlžený je podľa novej úpravy ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. To znamená, že predĺženie predstavuje stav, keď suma všetkých záväzkov dlžníka presiahne hodnotu jeho majetku. Platná právna úprava umožňuje podnikať aj tým podnikateľom, ktorí dlhodobo vykazujú stratu, v dôsledku ktorej hodnota ich majetku nezakryje ich záväzky, nakoľko na určenie, že osoba je v predĺžení, sa vyžaduje porovnanie splatných záväzkov k celkovému majetku, čo predstavuje závažný nedostatok, ktorý novela odstránila. Pri stanovení sumy záväzkov a hodnoty majetku sa má po novom vychádzať z účtovníctva, pričom sa prihliada aj na prípadnú ďalšiu správu majetku, alebo aj na ďalšie prevádzkovanie podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku resp. prevádzkovaní podniku pokračovať.

Novela pre prípad platobnej neschopnosti dlžníka ponechala moment iniciovania konkurzného konania z dôvodu platobnej neschopnosti iba výlučne na rozhodnutí zúčastnených strán, tj. buď dlžníka alebo veriteľa, pričom dlžníka z dôvodu platobnej neschopnosti prechodného charakteru nenúti iniciovať konkurzné konanie, pokiaľ veritelia takýto stav akceptujú, tj. sami sa nerozhodnú iniciovať konkurzné konanie. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Podľa aktuálne platnej úpravy môže veriteľ podať návrh na vyhlásenie konkurzu na toho dlžníka, ktorý je voči nemu viac ako 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku a zároveň možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť tohto dlžníka.

Novela tiež upravuje zodpovednosť štatutárov za porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Zodpovednosť objektivizuje výškou dlžníkovho zapísaného základného imania. V prípade, že dlžník sa stane predĺženým a štatutár nepodá včas návrh na vyhlásenie konkurzu, bude povinný doplatiť do konkurznej podstaty sumu rovnajúcu sa zapísanému základnému imaniu dlžníka. Predpisy obchodného práva ako aj príslušné smernice EU sú budované na princípe, aby štatutári robili všetky opatrenia tak, aby došlo k zachovaniu základného kapitálu, ktorý je evidovaný v príslušných registroch, spravidla v obchodnom registri. V prípade, že zachovanie základného kapitálu nie je objektívne možné, tj. dlžník sa stane predĺžený, zákon automaticky nezakladá zodpovednosť štatutára, avšak len vyžaduje aby v ustanovenej lehote urobil príslušné opatrenia, tj. buď sa pokúsil o neformálnu reštrukturalizáciu alebo o formálnu reštrukturalizáciu alebo aby podal návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade, že štatutár tieto opatrenia včas urobí, zodpovednosť mu nevznikne.

Pokiaľ členovia štatutárneho orgánu sú oprávnení konať iba spoločne, tak ten člen štatutárneho orgánu, ktorý v lehote na podanie návrhu uloží do zbierky listín oznámenie, že spoločnosť je predĺžená a že nedosiahol súhlas ostatných členov štatutárneho orgánu na podanie návrhu, sa zbaví zodpovednosti za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. Inak návrh na vyhlásenie konkurzu v rovnakej lehote uznesením odmietne. Zjednodušenie a zefektívnenie konania má priniesť zmena ust. § 14 ods. 1 zákona o konkurze, podľa ktorého už súdy nebudú neúplné návrhy, resp. návrhy, ktoré nedostatočne spĺňajú požadované náležitosti odmietať. Obdobne ako podľa Občianskeho súdneho poriadku najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu súd uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne najneskôr do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov. Inak v rovnakej lehote rozhodne o začatí konkurzného konania.

Novela zákona upravuje samostatne i proces podania návrhu na vyhlásenie konkurzu veriteľom a to v ust. § 19. V takomto prípade súd do 5 dní od začatia konkurzného konania (1) odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä výzvu na vyjadrenie sa k návrhu a osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, ďalej predloženie podkladov, ako napr. zoznamu peňažných záväzkov, v ktorých plnením bol dlžník v deň začatia konkurzného konania 30 dní v omeškaní a pod., (2) súd ďalej do 5 dní určí termín pojednávania, na ktoré predvolá dlžníka a upovedomí o ňom veriteľov označených v návrhu a (3) vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania. Ak dlžník bude súhlasiť, súd zruší termín pojednávania. Takto bude súd postupovať aj v tom prípade, pokiaľ bude presvedčený, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil.

Ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, súd rozhodne o vyhlásení konkurzu. V opačnom prípadne konkurzné konanie zastaví. Proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí, je účastník konkurzného konania oprávnený podať odvolanie. Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený podať odvolanie iba dlžník. Odvolací súd rozhodne o odvolaní bez nariadenia pojednávania do 45 dní od predloženia veci.

Novela zákona o konkurze ponecháva v platnosti základnú lehotu na prihlásenie pohľadávok a to 45 dní od vyhlásenia konkurzu, avšak umožňuje veriteľom prihlásiť svoje pohľadávky aj po uplynutí tejto lehoty. Veriteľ, ktorý však prihlási svoju pohľadávku po základnej prihlasovacej lehote, stráca akúkoľvek možnosť ovplyvňovať priebeh konkurzu, nakoľko s oneskorene prihlásenou pohľadávkou nebudú spojené hlasovacie práva. Po základnej prihlasovacej lehote už bude možné pohľadávku vždy prihlásiť iba ako nezabezpečenú pohľadávku.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....