Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci bol novelizovaný nielen rezortným eurozákonom č. 477/2008 Z. z., ktorý Vám bulletin ULC Čarnogurský PRO BONO už niekoľkokrát dal do pozornosti, ale aj novelou zákona o súdoch. Obe novelizácie nadobudli účinnosť odo dňa 1. januára 2009 a v bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO Vám ich detailne predstavíme.
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci“ alebo len „zákon“) bol s účinnosťou odo dňa 1. januára 2009 novelizovaný dvoma zákonmi, a to najprv (1) článkom X zákona č. 477/2008 Z. z. (predmetnú časť citovaného zákona označujeme ďalej v texte len „prvá novela zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci“ alebo len „prvá novela“) a následne (2) článkom III zákona č. 517/2008 Z. z. (predmetnú časť citovaného zákona označujeme ďalej v texte len „druhá novela zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci“ alebo len „druhá novela“).
PRVÁ NOVELA
Dňa 1. januára 2009 nadobudla účinnosť novelizácia zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá bola vykonaná článkom X zákona č. 477/2008 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro v SR.
Prvá novela sa dotkla pokút upravených v ustanovení § 26 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v slovenských korunách v sume od 100 000 Sk do 1 000 000 Sk, ktoré nahradila slovami od 3 310 eur do 33 190 eur.
Okrem nahradenia súm pokút ustanovených v zákone v slovenskej mene za sumy pokút v mene euro včlenila prvá novela do zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci prechodné ustanovenia obsiahnuté v novom § 27a zákona, ktorým bolo po prvej novele zakotvené, že náhrada škody priznaná podľa tohto zákona pred 1. januárom 2009 vyjadrená v slovenských korunách, ktorá sa stane splatnou alebo má byť zaplatená po 1. januári 2009, sa odo dňa 1. januára 2009 považuje za náhradu škody vyjadrenú v eurách, a to v prepočte podľa konverzného kurzu (30,1260 SKK/EUR) so zaokrúhlením na celé eurocenty smerom nahor v súlade s ustanovením § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „generálny zákon“).
Účinnosť prvej novely je zakotvená v článku XVI zákona č. 477/2008 Z. z., ktorý sme Vám dali do pozornosti naposledy v marcovom vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO v súvislosti s novelou Občianskeho zákonníka, ktorý bol taktiež novelizovaný týmto rezortným eurozákonom.
Na rezortný eurozákon č. 477/2008 Z. z. sme Vašu pozornosť upriamili aj v súvislosti s problematikou zavedenia eura so zameraním na podrobný výklad generálneho zákona vrátane výkladu všetkých sprievodných novelizácií, ktoré boli jeho prostredníctvom vykonané v 28 zákonoch, spolu s predpismi vydanými na vykonanie generálneho zákona a ďalšími predpismi súvisiacimi so zavedením eura v SR, ktorú sme pre Vás spracovali v mimoriadnom vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO Špeciál, pričom spomínaný rezortný eurozákon č. 477/2008 Z. z. sme Vám dali do pozornosti v jeho samostatnej časti XII venovanej rezortným eurozákonom.
DRUHÁ NOVELA
Dňa 1. januára 2009 nadobudol účinnosť aj zákon č. 517/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „novela zákona o súdoch“), prostredníctvom ktorého článku III bol zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci opäť novelizovaný.
Druhá novela rozšírila ustanovenie § 17 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci o nové odseky 3 až 5, ktorými bola doterajšia úprava týkajúca sa nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch doplnená, a to (1) zakotvením demonštratívneho výpočtu kritérií, na ktoré súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti prihliada pri posudzovaní nároku na úhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch a (2) zavedením mechanizmu určovania minimálnej výšky nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, ktorá sa odvíja od priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR.
Ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci určuje, že v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Z nového § 17 ods. 3 zákona po druhej novele vyplýva, že výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa určuje s prihliadnutím najmä na (1) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, (2) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, (3) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, (4) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Na základe § 17 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, doplneného druhou novelou, platí, že výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami o zatknutí, zadržaní alebo inom pozbavení osobnej slobody (§ 7 zákona), či rozhodnutiami o treste, o ochrannom opatrení alebo o väzbe (§ 8 zákona) je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody. Z nového ustanovenia § 17 ods. 5 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vyplýva, že v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona.
Druhá novela sa ďalej dotkla ustanovenia § 22 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorého písmeno a) v prvom odseku bolo druhou novelou spresnené a po novom ustanovuje, že ak štát uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, požaduje regresnú náhradu v celej výške od verejnoprávnej inštitúcie, záujmovej samosprávy (rovnako, ako podľa predchádzajúceho znenia) alebo štátneho orgánu, ktorý vydal nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľal na nesprávnom úradnom postupe.
V ustanovení § 22 zákona sa druhá novela dotkla aj jeho druhého odseku týkajúceho sa úpravy výšky regresnej náhrady, ak štát uhradí náhradu škody, ktorá bola spôsobená sudcom, pri ktorej je pre výšku regresnej náhrady, ktorú môže štát od sudcu požadovať, po novom rozhodujúce zavinenie sudcu. Druhý odsek § 22 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci po druhej novele svojím upraveným znením určuje, že ak štát uhradí náhradu škody, ktorá bola spôsobená sudcom, a previnenie sudcu bolo zistené v disciplinárnom konaní ako závažné disciplinárne previnenie (§ 116 ods. 2 a 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely zákona o súdoch) alebo v trestnom konaní, požaduje od sudcu regresnú náhradu (1) v celej výške, ak ide o úmyselné konanie sudcu, (2) vo výške podľa osobitného predpisu, ak ide o nedbanlivostné konanie sudcu (§ 105 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.).
Ustanovenie § 22 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci druhá novela spresnila a upravila, a to tak, aby z jeho znenia bolo jednoznačné, že povinnosť vyplývajúca z tohto ustanovenia zákona sa vzťahuje aj na štátne orgány, verejnoprávne inštitúcie a orgány záujmovej a územnej samosprávy a jeho znenie súčasne doplnila o zakotvenie princípu zavineného konania ako nevyhnutnej podmienky uplatňovania regresnej náhrady voči zamestnancom. Na základe § 22 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci po druhej novele platí, že fyzické osoby, právnické osoby, verejnoprávne inštitúcie, záujmová samospráva, štátne orgány, obce a vyššie územné celky, voči ktorým si štát uplatnil regresnú náhradu podľa tohto zákona, sú povinné po jej uhradení uplatniť voči zodpovedným zamestnancom, ak škoda bola spôsobená ich zavinením, nárok na náhradu škody podľa osobitných predpisov (napríklad podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov).
V novom, štvrtom odseku § 25 zákona bola druhou novelou zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zakotvená právomoc súdov rozhodovať o sporoch vzniknutých pri aplikácii tohto zákona. Z § 25 ods. 4 zákona vyplýva, že spory vzniknuté z právnych vzťahov upravených zákonom o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci rozhodujú súdy, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Ďalšia zmena vykonaná druhou novelou zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa dotkla ustanovení § 26 ods. 3 a 4 zákona. Podľa úpravy do účinnosti druhej novely bol príslušný orgán verejnej moci povinný oznámiť Ministerstvu financií SR do 15 dní od doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 zákona okrem iného aj spôsob a rozsah uspokojenia nároku na náhradu škody. V rámci 15-dňovej lehoty od podania uvedenej žiadosti však nebolo objektívne možné zrealizovať predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a prípadné nadväzujúce konanie pred súdom, výsledkom ktorého by bolo priznanie prípadnej náhrady škody podľa tohto zákona, teda uspokojenie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na objektívnu nemožnosť splniť povinnosť spočívajúcu v oznámení spôsobu a rozsahu uspokojenia nároku na náhradu škody Ministerstvu financií SR v lehote do 15 dní od doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, zmenila druhá novela ustanovenia § 26 ods. 3 a 4 zákona tak, aby povinnosť oznámiť spôsob a rozsah uspokojenia nároku na náhradu škody bola síce splnená v lehote do 15 dní, avšak začiatkom tejto lehoty bude až okamih uspokojenia nároku na náhradu škody.
Z ustanovenia § 26 ods. 3 zákona po druhej novele vyplýva, že príslušný orgán konajúci v mene štátu podľa § 4 zákona je povinný oznámiť údaje podľa § 26 ods. 2 písm. a) až c) zákona (nová úprava teda v tejto časti už nezahŕňa aj spôsob a rozsah uspokojenia nároku na náhradu škody podľa písmena d) predmetného ustanovenia zákona) Ministerstvu financií SR do 15 dní od doručenia žiadosti podľa § 15 zákona alebo od kedy sa dozvedel, že poškodený uplatnil svoje právo na náhradu škody na súde podľa § 16 zákona. Po druhej novele je príslušný orgán konajúci v mene štátu podľa § 4 zákona ďalej povinný oznámiť Ministerstvu financií SR údaje podľa § 26 ods. 2 písm. d) zákona (teda už spomínaný spôsob a rozsah uspokojenia nároku na náhradu škody) do 15 dní od uspokojenia nároku na náhradu škody. Vzhľadom na úpravy vykonané druhou novelou v § 26 ods. 3 zákona bolo upravené i ustanovenie § 26 ods. 4 zákona, podľa ktorého po novom platí, že ak príslušný orgán konajúci v mene štátu podľa § 4 neoznámi v lehotách (teda už nie v lehote) podľa § 26 ods. 3 zákona údaje podľa § 26 ods. 2 zákona, Ministerstvo financií SR uloží orgánu za porušenie tejto povinnosti pokutu v sume od 3 310 eur do 33 190 eur (do prvej novely v sume od 100 000 Sk do 1 000 000 Sk).
Obdobne ako prvá novela, aj druhá novela včlenila s účinnosťou odo dňa 1. januára 2009 do zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci prechodné ustanovenia obsiahnuté v § 27b zákona, ktoré sa použijú pri posudzovaní nárokov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti druhej novely, o ktorých sa rozhoduje po nadobudnutí jej účinnosti. Po druhej novele z ustanovenia § 27b ods. 1 zákona teda vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do dňa 31. decembra 2008. Ďalší, druhý odsek § 27b zákona prostredníctvom druhej novely ustanovil, že ak štát uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom pred 1. januárom 2009, požaduje regresnú náhradu od povinných osôb podľa tohto zákona, toto pravidlo sa však neuplatní vo vzťahu k tým osobám, od ktorých by pred 1. januárom 2009 nemohol požadovať regresnú náhradu.
V súvislosti s druhou novelou si Vám dovoľujeme dať do pozornosti chybu v texte bodu 9 druhej novely, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov SR a ktorý sa týka práve vyššie spomínaných prechodných ustanovení včlenených druhou novelou do nového § 27b zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vzhľadom na skutočnosť, že tak prvá ako aj druhá novela nadobudli účinnosť od rovnakého dňa, teda odo dňa 1. januára 2009 a z chybného textu druhej novely vyplývalo, že táto rovnako ako prvá novela včlenila do zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci prechodné ustanovenia obsiahnuté v § 27a zákona, neprihliadnutie na následnú opravu tejto chyby by mohlo zvádzať k výkladu, že znenie prechodných ustanovení v § 27a zákona zakotvenom druhou novelou nahradilo intertemporálne ustanovenia zakotvené prvou novelou. Ako sme sa už zmienili v predchádzajúcom texte, druhá novela do zákona prechodné ustanovenia zakotvila prostredníctvom nového ustanovenia § 27b zákona. Predmetná chyba bola odstránená Redakčným oznámením o oprave chyby zverejneným v Zbierke zákonov SR na strane 268 v čiastke č. 6 z roku 2009.