V uvedenom článku sa venujeme všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník a zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník. Podmienky uplatnenia náhrady škody môžu byť dôležité už pri samotnom rozhodovaní subjektov, či si zvolia občianskoprávnu alebo obchodnoprávnu úpravu. Aj z uvedeného dôvodu Vám ponúkame informácie o predmetných úpravách a aj o tom, ako navzájom súvisia.
Zákon č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) v ust. § 415 upravuje všeobecnú preventívnu povinnosť každého počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Uvedená úprava sa vzťahuje tak na občianskoprávne, ako aj na obchodnoprávne vzťahy. Ak už škoda vznikne, je potrebné vedieť, aké nároky z danej situácie tomu – ktorému subjektu vznikajú.
V Občianskom zákonníku sú upravené osobitné druhy zodpovednosti, ktoré sa aplikujú aj na zodpovednosť podnikateľov, a to zodpovednosť za škodu spôsobenú inému prevádzkovou činnosťou, zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach a pod. Na obchodnoprávne vzťahy sa aplikujú taktiež ustanovenia o povinnosti predchádzať škodám v zmysle § 415 až 418 Občianskeho zákonníka, ako sme spomenuli vyššie. Čo sa týka všeobecnej úpravy zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, jeho použitie na obchodnoprávne vzťahy prichádza do úvahy len vtedy, ak subjekt obchodného záväzkového vzťahu poruší povinnosť stanovenú v právnom predpise inom, ako v zákone č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“).
Čo rozumieme pod pojmom škoda. Všeobecne ňou možno označiť majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch. Prejavuje sa ako skutočná škoda a ušlý zisk. Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, za ňu zodpovedajú podľa svojej účasti na spôsobení škody.
Zodpovednosť za škodu v občianskom práve môže byť založená na objektívnom i subjektívnom princípe. V prípade subjektívneho princípu sa vyžaduje existencia zavinenia a pripúšťa sa exkulpácia, t.j. zbavenie sa zodpovednosti vyvinením, napr. podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. V prípade zodpovednosti založenej na objektívnom princípe hovoríme o zodpovednosti za náhodu, resp. zodpovednosti za riziko. Objektívnej zodpovednosti je možné sa zbaviť liberáciou za podmienok presne stanovených zákonom, napr. podľa ust. § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka sa zodpovednosti ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.
Ust. § 420 Občianskeho zákonníka predstavuje všeobecnú úpravu zodpovednosti za škodu v občianskom práve. V zmysle uvedeného každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil. Subjektami zodpovednosti za škodu sú tak fyzické, ako aj právnické osoby. Taktiež platí, že škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Uvedené osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa Občianskeho zákonníka nezodpovedajú. Jedná sa o prípad zodpovednosti lekárov pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach, ako sme Vás informovali v bulletine Čarnogurský ULC PRO BONO Špeciál – Zodpovednosť lekárov.
Pokiaľ dôjde k vzniku škody, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Ak je to v konkrétnom prípade účelné, môže dôjsť k navráteniu do pôvodného stavu, inak sa škoda nahrádza v peniazoch. Ak vznikne v nemajetkovej sfére, účelom nápravy nie je poskytnúť poškodenému náhradu peňažného ekvivalentu, ale spravodlivé zmiernenie, satisfakciu. Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia, najmä ospravedlnenie alebo zverejnenie rozsudku súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila právo duševného vlastníctva, nezdalo postačujúce.
Pri ujme na zdraví či živote poškodenému vzniká v zmysle ust. § 444 a nasl. Občianskeho zákonníka osobitný komplex oprávnení na jej náhradu, a to (1) náhrada za stratu na zárobku, (2) náhrada za stratu na dôchodku, (3) jednorazové vyrovnanie, (4) náhrada účelných nákladov spojených s liečením, (5) náhrada primeraných nákladov pohrebu a pozostalostná úrazová renta.
V občianskom práve je možné uplatniť moderáciu, t.j. zníženie náhrady škody, avšak len v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Ust. § 450 Občianskeho zákonníka priznáva súdu právo náhradu škody v osobitných prípadoch znížiť. Berie pritom do úvahy najmä skutočnosť, ako ku vzniku škody došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila. Prihliada súčasne aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. Inštitút moderácie v obchodnom práve nie je možné využiť.
Zodpovednosť za škodu je v Obchodnom zákonníku upravená len ako zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzku. Zodpovednosť za škodu je v obchodnom práve koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, to znamená zavinenie sa nevyžaduje. Z objektívnej obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu je možné sa liberovať. Liberačné dôvody Obchodný zákonník označuje ako okolnosti vylučujúce zodpovednosť. Za takú okolnosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana uvedenú prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Zodpovednosť ale nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov. Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené na dobu trvania prekážky, s ktorou sú dané účinky spojené.
Dlžník svoje povinnosti zo záväzku spravidla plní sám. Pokiaľ to nevylučujú ustanovenia upravujúce jednotlivý typ zmluvy, môže plniť aj prostredníctvom tretej osoby. Ak dlžník plní svoj záväzok pomocou inej osoby, zodpovedá tak, akoby záväzok plnil sám. To znamená, že dlžník zodpovedá za škodu spôsobenú treťou, poverenou, osobou. Dlžník nebude zodpovedať len v tom prípade, ak okolnosti vylučujúce zodpovednosti sú u neho a zároveň sú aj u tretej osoby (osoby, ktorej sa plnenie zverilo). Ak sa povinný, teda dlžník, zodpovednosti liberáciou nezbaví, môže si náhradu škody následne uplatniť u tretej osoby.
Naopak, poškodenej strane nevznikne nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.
Obchodný zákonník pre stranu porušujúcu povinnosť upravuje tzv. notifikačnú povinnosť, t.j. povinnosť podať poškodenému správu bez zbytočného odkladu, že na strane povinného sú prekážky, ktoré bránia alebo budú brániť v plnení povinnosti a o dôsledkoch uvedenej skutočnosti. Pokiaľ notifikačná povinnosť nebude splnená, alebo oprávnenej strane správa nedôjde včas, vzniká jej súčasne právo na náhradu škody spôsobenej včasným neinformovaním.
Na rozdiel od občianskoprávnej úpravy, Obchodný zákonník v ust. § 379 upravuje, že sa nenahrádza škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. Obchodný zákonník za škodu považuje aj ujmu, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinností druhej strany.
Nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Namiesto ušlého zisku však v obchodným vzťahoch poškodený môže požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká, to znamená obvyklý zisk.