sme Vašou silnou stránkou

Vyber vydanie PRO BONO

 

Bulletin PRO BONO

Bulletin Čarnogurský ULC PRO BONO je venovaný novoprijatým právnym úpravám a rôznym aktuálnym právnym otázkam. Vychádza raz mesačne a je zadarmo.

PDF na stiahnutie

Pre korektné zobrazenie PDF kliknite na linku pravým tlačítkom, zvoľte možnosť "Uložiť cieľ odkazu ako..." a otvorte PDF súbor priamo z Vášho disku.
  Archív »
Home » Bulletin PRO BONO

Novela zákona o správe majetku štátu

Vydanie: PRO BONO 01/2011

Za účelom odstránenia legislatívnych prekážok realizácie projektov verejno-súkromného partnerstva na území Slovenskej republiky bola do zákona o správe majetku štátu doplnená osobitná časť, ktorá sa týka výlučne nakladania s majetkom štátu, ktorý koncesionár bude využívať na základe koncesnej zmluvy uzavretej podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Dňa 1. januára 2011 nadobudol účinnosť zákon č. 510/2010 Z. z. (ďalej len „novela"), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe majetku štátu" alebo len „zákon"). Cieľom prijatia predmetnej novely je vytvorenie legislatívneho rámca realizovania projektov verejno-súkromného partnerstva na území Slovenskej republiky.

Do prijatia novely zákona žiaden právny predpis komplexne neupravoval problematiku využívania majetku štátu osobou koncesionára. Platná právna úprava ustanovuje pre správu majetku štátu celý rad obmedzení na ochranu vlastníckych práv vlastníka, ktorým je Slovenská republika. Zákon tiež striktne limituje zastavanie pozemkov vo vlastníctve štátu, zakazuje jednostranné započítanie pohľadávky štátu a pod.

Podstata projektov verejno-súkromného partnerstva vychádza z predpokladu, že počas trvania koncesnej zmluvy bude koncesionár využívať majetok štátu a brať z neho úžitky (ius utendi et fruendi). Nezriedka súkromný partner na základe dohôd uzavretých s tretími osobami prenecháva majetok štátu do užívania tretím osobám, aby tak efektívnejšie zabezpečil prevádzku majetku štátu, ku ktorej sa na základe koncesnej zmluvy zaviazal. Z uvedených dôvodov je potrebné prijať všeobecnú úpravu nakladania s majetkom štátu v súvislosti s plnením koncesnej zmluvy, ktorá bude komplexne riešiť právne vzťahy k majetku štátu vznikajúce v rámci projektov verejno-súkromného partnerstva.

Ak osobitný predpis, napr. zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, neustanovuje inak, potom majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu, napr. podľa ust. § 135, § 452 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a pod. a ktorý nie je v správe žiadneho správcu alebo nie je možné určiť právneho nástupcu pôvodného správcu alebo prešiel do vlastníctva štátu na základe darovania alebo dedenia zo závetu a správca nie je v darovacej zmluve alebo v závete výslovne uvedený, spravuje dočasný správca, ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa taký majetok štátu nachádza (ďalej len „dočasná správa"). Podľa novej právnej úpravy môže dočasný správca majetok v dočasnej správe do prevodu vlastníckeho práva prenechať do nájmu. Nájom majetku v dočasnej správe sa však musí realizovať podľa ust. § 13 zákona.

Pôvodná úprava ust. § 8 ods. 2 zákona bola doplnená o nové skutočnosti, za ktorých nie je potrebné vykonať ponukové konanie (a osobitné ponukové konanie), a to pri zámene majetku štátu a pri prevode správy majetku štátu, ak prevádzaný majetok (nový) správca využije pre účely prípravy a realizácie koncesie postupom podľa zákona o verejnom obstarávaní. Podmienkou zámeny majetku štátu podľa tohto zákona je, že Slovenská republika získa prostredníctvom zámeny majetok, ktorý je pre štát vhodnejší než vymieňaný majetok štátu. Predchádzajúca právna úprava umožňovala zameniť nehnuteľný majetok štátu, ktorý bol vyhlásený za prebytočný, len po neúspešnom vykonaní ponukového konania štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám a po neúspešnom osobitnom ponukovom konaní. Ak je zámena majetku štátu odôvodnená, nie je dôvod ponúkať majetok štátu iným správcom majetku štátu.

Vychádzajúc z opakovaných problémov v praxi bolo ust. § 8a ods. 2 doplnené o písm. e) tak, aby správcovia v osobitnom ponukovom konaní v zásade nemohli určovať podmienky, ktoré sťažujú alebo obmedzujú účasť záujemcov na osobitnom ponukovom konaní. Podmienkami, ktoré sťažujú účasť záujemcu na osobitnom ponukovom konaní, sú napríklad tie, ktoré potenciálnych záujemcov administratívne zaťažujú (predkladanie rôznych výpisov, čestných prehlásení, dokladov a pod.) alebo tie, ktoré umožňujú vylúčiť cenovú ponuku z dôvodu formálnych nedostatkov, pričom nemajú priamy vplyv na korektný predaj majetku štátu (nesprávne uvedené heslo na obálke s cenovou ponukou, absencia podpisu na ponuke, atď.). Podmienkami, ktoré obmedzujú účasť záujemcu na osobitnom ponukovom konaní, sú napríklad požiadavky správcu na budúce využitie predmetu prevodu alebo požiadavky na ďalšie užívanie predmetu prevodu správcom. Jediné podmienky, ktorými možno sťažiť alebo obmedziť účasť záujemcu v osobitnom ponukovom konaní, upravuje zákon v ust. § 8a ods. 2 písm. a) až d). Obmedziť účasť záujemcu možno aj určením lehoty na predkladanie cenovej ponuky.

Pôvodná úprava umožňovala bez vykonania ponuky v dennej tlači len prenájom pozemku zastavaného stavbou vo vlastníctve budúceho nájomcu alebo zastavaného rodinným domom doterajšieho nájomcu, vrátane priľahlého pozemku, ak bol v katastri nehnuteľností vedený ako zastavaná plocha a nádvorie. Novela umožnila vlastníkovi stavby uvedenej v ust. § 43b ods. 1 a § 43c ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (bytové domy a hotely, penzióny, motely a ostatné zariadenia na krátkodobé pobyty) a doterajšiemu nájomcovi rodinného domu spoločne so zastavaným pozemkom prenajať aj priľahlú plochu, a to bez ohľadu na druh pozemku, za podmienky, že so stavbou tvorí neoddeliteľný celok. Bez zverejnenia ponuky v dennej tlači tiež novela umožnila škole alebo školskému zariadeniu prenechať dočasne prebytočný majetok štátu do nájmu za nižšie než trhové nájomné. Podmienené je to však tým, že škola alebo školské zariadenie musia byť najmenej jeden rok zaradené do siete škôl a školských zariadení, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky musí dať predchádzajúci súhlas s nájmom nehnuteľného majetku štátu a účelom nájmu môže byť len využitie nehnuteľného majetku štátu na výchovno-vzdelávací proces alebo na činnosť s ním súvisiacu.

Novela tiež definovala neupotrebiteľný majetok štátu v novom ust. § 13b zákona. Rozumieme ním hnuteľné veci alebo stavby, ktoré pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov nemôžu slúžiť svojmu účelu alebo určeniu. Za neupotrebiteľné hnuteľné veci sa považujú aj tie, s ktorými sa správcovi nepodarí naložiť v ponukovom konaní a v osobitnom ponukovom konaní.

Predmetom samostatnej časti zákona je novelou zavedená úprava nakladania s majetkom štátu, ktorý koncesionár užíva na základe koncesnej zmluvy na uskutočnenie stavebných prác alebo koncesnej zmluvy na poskytnutie služby (ďalej len „koncesná zmluva") uzavretej podľa zákona o verejnom obstarávaní. Jedná sa o osobitný spôsob nakladania s majetkom štátu užívaným podnikateľským subjektom - koncesionárom na účely poskytovania verejných služieb dovtedy zabezpečovaných štátom. Koncesionár nie je v postavení nájomcu alebo vypožičiavateľa majetku štátu, ale jeho „užívateľom". Jedná sa o dlhotrvajúci vzťah medzi verejným obstarávateľom ako zadávateľom koncesie a koncesionárom ako súkromným partnerom, pričom súkromný partner podľa podmienok konkrétnej koncesnej zmluvy zabezpečí financovanie, výstavbu, rekonštrukciu, prevádzku alebo údržbu koncesného majetku - nového a aj existujúceho. Tento vzťah oprávňuje súkromného partnera užívať koncesný majetok v rozsahu práv a povinností dohodnutých v zmluve, najviac však po dobu trvania koncesnej lehoty.

Koncesionár pri užívaní koncesného majetku v rozsahu práv a povinností dohodnutých v koncesnej zmluve koná vo vlastnom mene. Na dispozície s koncesným majetkom nepotrebuje koncesionár súhlas správcu, ibaže by si súhlas správca v koncesnej zmluve vymienil, resp. ak tak ustanovuje zákon. Na rozdiel od nakladania s majetkom štátu podľa ust. § 8 až § 13b zákona, koncesný majetok prenechaný koncesionárovi počas koncesnej lehoty sa nepovažuje za prebytočný, dočasne prebytočný alebo neupotrebiteľný. Preto správca nevydáva rozhodnutia podľa ust. § 3 ods. 3, § 3 ods. 4 a § 13b zákona.

Novela umožnila prevod správy koncesného majetku zmluvou o prevode správy podľa ust. § 9 zákona, a to bez nutnosti splnenia podmienok ustanovených v ust. § 8 ods. 1 zákona. Koncesionár môže prenechať majetok štátu do nájmu, výpožičky alebo zriadiť k nemu vecné bremeno, a to bez nutnosti dodržania postupov podľa zákona. Podmienkou je, aby koncesná zmluva predpokladala možnosť prenechania koncesného majetku koncesionárom do užívania tretím osobám. Správca v koncesnej zmluve môže dohodnúť prípadné podmienky (obmedzenia) pri prenechaní koncesného majetku do užívania tretích osôb.

Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, správca môže splatenie pohľadávky štátu, ktorá vznikla z koncesnej zmluvy, dohodou rozvrhnúť do splátok alebo odložiť maximálne na obdobie jedného roka odo dňa jej splatnosti. Dohoda o splátkach alebo o odklade platenia musí byť uzavretá v písomnej forme s poukazom na ust. § 8b ods. 1 zákona, avšak bez nutnosti uzavretia dodatku k samotnej koncesnej zmluve. Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, pohľadávku, ktorá vznikla z koncesnej zmluvy, možno započítať jednostranným právnym úkonom.

Projekty verejno-súkromného partnerstva môžu byť realizované zmluvou medzi súkromným a verejným partnerom a zahŕňajú rôzne formy, v ktorých je jedno alebo viac rizík vo väčšej alebo menšej miere prenesených na súkromného partnera. Môžu zahŕňať projektovanie, financovanie, výstavbu, rekonštrukciu alebo prevádzkovanie diela na účely poskytovania verejnej služby. Projektom verejno-súkromného partnerstva môže byť aj vytvorenie právneho subjektu (joint venture - spoločný podnik) spoločne súkromným a verejným partnerom alebo získanie kontroly nad existujúcim subjektom súkromného sektora verejným partnerom. V záujme realizácie projektov verejno-súkromného partnerstva inštitucionálnej povahy novela pripustila vklad majetku štátu pri založení spoločného podniku a tiež pri zvýšení základného imania (už existujúceho) spoločného podniku. Spoločným podnikom je právnická osoba, ktorú za účelom realizácie koncesie založil správca spoločne s koncesionárom, ako aj právnická osoba, ktorú založil koncesionár, do ktorej základného imania bol na základe koncesnej zmluvy vložený majetok štátu.