V aprílovom čísle ULC Čarnogurský Pro Bono Vás informujeme o nových informačných povinnostiach bankových subjektov podľa poslednej novely zákona o bankách a ďalších povinnostiach, ktoré z tejto novely vyplynuli.Dňa 15. marca 2006 prijala NR SR zákon č. 214/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účinnosť tento právny akt nadobudne k 1. máju 2006. Novela zákona o bankách prináša mnoho zmien, ktoré reflektujú nielen na novú slovenskú legislatívu, ale jej cieľom je i vecne reagovať na potreby aplikačnej praxe.
NOVÉ VYMEDZENIE POJMOV
Novela zákona predovšetkým upresňuje pojem druh obchodu (bankový obchod) ako skupinu obchodov v rámci bankových činností uvedených v § 2 ods. 1 a 2 zákona o bankách, pre ktoré sú typické určité znaky alebo zmluvné podmienky ich poskytovania bankou alebo pobočkou zahraničnej banky. Zmena výšky úrokových sadzieb, ani iné zmeny cien v rámci dohodnutého obchodu sa pritom za nový druh obchodu nepovažujú. Táto spresnená definícia by mala odstrániť aplikačné nejasnosti, ktoré sa vyskytujú najmä v súvislosti s povinnosťou bánk informovať NBS o svojich nových druhoch obchodov.
Súčasťou zmenenej právnej úpravy je i nové vymedzenie legislatívnej skratky vedúci zamestnanec a doplnenie funkcie prokuristu banky medzi ostatné kľúčové funkcie v banke. Takisto sa spresňuje i pojem bezúhonnosť, na preukázanie ktorej by malo tiež podľa novej právnej úpravy stačiť len predloženie výpisu z registra trestov nie staršie ako tri mesiace.
Precizuje sa i vymedzenie pojmu kontrola. Pojem kontroly sa využíva v mnohých ustanoveniach zákona o bankách, napríklad v definícii hospodársky spojených osôb na účely vykazovania majetkových angažovaností voči takýmto skupinám, ako aj v definícii ovládania na účely ustanovovania konsolidovaných celkov a finančných konglomerátov, ktoré sú predmetom výkonu dohľadu podľa zákona o bankách. Cieľom novej právnej úpravy je zabezpečiť taký výklad pojmu kontrola, aby z tohto hľadiska akákoľvek obchodná spoločnosť nemala v rovnakom čase viacero materských spoločností, pretože súbežná existencia viacerých materských spoločností by výrazne ovplyvnila aplikáciu ďalších ustanovení zákona o bankách.
ŠIROKÁ ŠKÁLA NOVÝCH INFORMAČNÝCH PRÁV A POVINNOSTÍ
Novela vytvára nový korpus informačných povinností bánk. Z pohľadu klienta je najdôležitejšou zmenou, že ku dňu účinnosti zákona sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné na svojej internetovej stránke a vo svojich prevádzkových priestoroch zrozumiteľne, písomnou formou a v slovenskom jazyku informovať o podmienkach pre prijímanie vkladov, poskytovanie úverov a vykonávanie ďalších obchodov a o ich cenách, vrátane uvedenia príkladov. Rovnakým spôsobom tiež musí informovať o každej zmene svojich obchodných podmienok na vykonávanie obchodov a o zmene obchodov, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti príslušnej zmeny, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo ak sa banka alebo pobočka zahraničnej banky nedohodla so svojim klientom inak. Banka a pobočka zahraničnej banky sú tiež povinné pri uzatváraní každej písomnej zmluvy o obchode informovať klienta o výške ročnej percentuálnej úrokovej sadzby obchodu, ak je dohodnutá úroková sadzba a o odplatách požadovaných bankou od klienta alebo o odplatách v prospech klienta, ktoré súvisia so zmluvou o tomto obchode. Povinnosť sa však nevzťahuje na platby spojené s neplnením záväzkov zo zmluvy o obchode. Údaje o odplatách požadovaných od klienta pri vybraných druhoch obchodov sú tiež banka a pobočka zahraničnej banky povinné poskytnúť Ministerstvu financií SR a NBS. NBS tieto údaje následne zverejní na svojej internetovej stránke.
V záujme poskytovania informácií o potencionálnych teroristoch nová právna úprava umožňuje bankám viesť svoj register klientov, na ktorých sa vzťahujú sankcie podľa osobitného predpisu a poskytovať ich v súlade s odporúčaniami Finančnej akčnej pracovnej skupiny na boj proti legalizácii nezákonných príjmov pri OECD. Prielom do bankového tajomstva predstavuje i umožnenie správcovi dane, ktorým je obec, vyžadovať potrebné informácie týkajúce sa klienta, ktoré sú inak predmetom bankového tajomstva a oprávnenie SIS vyžadovať informácie obsahujúce bankové tajomstvo na účely boja proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu. Vo všeobecnosti sa zvýšil princíp zisťovania finančných prostriedkov prostredníctvom písomnej zmluvy, na ktorej je založený vzťah banky a bankového klienta. Napríklad sú, na účely zisťovania, prevedenia a kontroly identifikácie klientov a ich zástupcov, uzatvárania a vykonávania obchodov s klientmi a ďalšie účely podľa zákona, klienti – právnické osoby a ich zástupcovia povinní aj bez súhlasu dotknutých osôb informovať okrem iného banku alebo pobočku zahraničnej banky o takých vlastníkoch alebo spoločníkoch bankových klientov, ktorí vlastnia viac ako 10% podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach tejto právnickej osoby a údaje o nich.
K ďalším novým informačným povinnostiam patrí napríklad povinnosť banky v prípade, že hodlá zriadiť alebo nadobudnúť finančnú inštitúciu na území členského štátu, túto skutočnosť vopred oznámiť NBS.
NOVÉ POVINNOSTI NBS VO VZŤAHU K OBCHODNÉMU VESTNÍKU
Doplnením zákona sa upravila povinnosť NBS zasielať Obchodnému vestníku všetky bankové povolenia, ktoré vydá. Nová právna úprava takisto zakotvuje povinnosť NBS zasielať Obchodnému vestníku na zverejnenie každé rozhodnutie o odobratí bankového povolenia – doposiaľ táto povinnosť spočívala na subjekte, ktorému bolo bankové povolenie odobraté.
OPATRENIA NA ZLEPŠENIE RIADENIA RIZÍK BANKY ALEBO POBOČKY ZAHRANIČNEJ BANKY
Novela zavádza a umožňuje NBS ukladať nový, osobitný druh opatrenia na nápravu pri zistení nedostatkov v činnosti bankových subjektov, a to opatrenie na zlepšenie riadenia rizík banky alebo pobočky zahraničnej banky. K tomuto oprávneniu môže NBS pristúpiť pri zistení konkrétnych nedostatkov v riadení rizík, napríklad ak je potrebné odstrániť zistený nedostatok týkajúci sa operačného rizika v súvislosti s nepriaznivými vonkajšími vplyvmi na obchodné miesta bankových subjektov. Tieto opatrenia majú čiastkový rozsah, nejde o natoľko komplexné opatrenia, ku ktorým patrí napríklad už jestvujúce opatrenie na ozdravenie banky alebo pobočky zahraničnej banky.