Azda najaktuálnejšou témou posledného roka bola nielen na Slovensku, ale aj celosvetovo kríza, spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19. Na Slovensku tak dlhé mesiace platil núdzový stav, počas ktorého legislatíva umožňuje obmedzenie rozličných práv a slobôd občanov. V máji 2021 však došlo k ukončeniu opakovane vyhláseného núdzového stavu. Napriek tomu určité obmedzenia ostávajú v platnosti, čo umožňuje nová legislatíva z dielne Národnej rady Slovenskej republiky.
Dňa 14. mája 2021 bol v parlamente prijatý zákon č. 176/2021 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hospodárskej mobilizácii“) a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o civilnej ochrane“).
Účel novely
Vo všeobecnosti možno základnú zmenu a zároveň účel, ktorý novela prináša, vidieť v úprave možnosti prijímania niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie nielen v čase výnimočného stavu a núdzového stavu, ale aj v čase mimoriadnej situácie. Núdzový stav bol na Slovensku opakovane vyhlásený s účinnosťou od 1. októbra 2020 a uznesením vlády Slovenskej republiky ukončený uplynutím 14. mája 2021.
Prvou zmenou, ktorú novela prináša je doplnenie mimoriadnej situácie do ustanovenia § 3 písm. l) zákona o hospodárskej mobilizácii. Predmetné ustanovenie § 3 písm. l) zákona o hospodárskej mobilizácii upravuje vymedzenie pojmu „uchovanie výrobných schopností„, ktorým sa rozumie sústavné udržiavanie prevádzkyschopnosti výrobných, opravárenských a iných zariadení nevyhnutných na zabezpečenie výroby na náhradu spotreby, strát a opráv výzbroje a techniky ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných
zborov a záchranných zložiek v období krízovej situácie. Novelou zavedená zmena spočíva v tom, že formulácia „v období krízovej situácie“ nahradila pôvodnú formuláciu „v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu„. Po novom sa tak dikcia ustanovenia § 3 písm. l) zákona o hospodárskej mobilizácii rozširuje aj o mimoriadnu situáciu, ktorá je obsiahnutá v pojme krízová situácia, a to v kontexte ustanovení čl. 1 ods. 2 a 4 ústavného zákona č. 227/2000 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov. Novelou ďalej dochádza k vypusteniu slovného spojenia „v období krízovej situácie“ z ustanovenie § 3 písm. r) zákona o hospodárskej mobilizácii, a to v súvislosti s vymedzením pojmu organizácia zdravotníckeho zariadenia. Dôvodom vykonania predmetnej zmeny ustanovenia § 3 písm. r) zákona o hospodárskej mobilizácii je, že organizácia zdravotníckeho zariadenia je opatrenie, ktoré sa vykonáva už v čase bezpečnosti.
Ďalšou zo zmien, ktoré novela do zákona o hospodárskej mobilizácii priniesla, je úprava ustanovenia § 7 ods. 4 zákona o hospodárskej mobilizácii, do ktorého sa dopĺňa možnosť vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) nariadiť opatrenia hospodárskej mobilizácie aj v čase mimoriadnej situácie („V čase mimoriadnej situácie môže vláda na návrh Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“) nariadiť na celom území alebo na časti územia Slovenskej republiky vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie podľa predchádzajúcej vety okrem opatrení podľa ustanovenia § 5 písm. r) zákona o hospodárskej mobilizácii“ (ustanovenie § 7 ods. 4 zákona o hospodárskej mobilizácii)). Predmetné ustanovenie § 7 ods. 4 zákona o hospodárskej mobilizácii tak umožňuje vláde na návrh ministerstva hospodárstva nariadiť na celom území alebo na časti územia Slovenskej republiky, okrem opatrení hospodárskej mobilizácie podľa ustanovenia § 5 zákona o hospodárskej mobilizácii, ktoré sa vykonávajú už v stave bezpečnosti, aj vykonávanie nasledovných opatrení hospodárskej mobilizácie: (A) organizácia výroby a organizácia služieb, (B) regulácia rozvodu a spotreby elektriny a tepla a regulácia distribúcie a spotreby plynu, (C) organizácia dodávok životne dôležitých tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení, (D) organizácia dopravného zabezpečenia, (E) organizácia veterinárnej starostlivosti, (F) použitie štátnych hmotných rezerv, ak osobitný predpis neustanovuje inak, (G) riešenie stavu ropnej núdze, ak osobitný predpis neustanovuje inak, (H) pracovná povinnosť, (I) vecné plnenie, (J) poskytnutie vysielacieho času potrebného na informovanie verejnosti o krízovej situácii a o opatreniach potrebných na riešenie krízovej situácie ministerstvu tak, aby bola informácia dostupná všetkým osobám vrátane osôb odkázaných na posunkovú reč. Podľa doteraz platného znenia zákona o hospodárskej mobilizácii mohla vláda uvedené opatrenia hospodárskej mobilizácie nariadiť iba v čase výnimočného stavu a núdzového stavu. Pracovná povinnosť sa však naďalej viaže len na núdzový stav alebo výnimočný stav a nemožno ju nariadiť počas mimoriadnej situácie.
Zmenou prechádza aj ustanovenie § 7 ods. 5 zákona o hospodárskej mobilizácii, ktoré po novom znie: „V čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu môže okresný úrad z vlastného podnetu nariadiť vykonávanie opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa ustanovenia § 5 písm. e) zákona o hospodárskej mobilizácii na účely vyhlásenia konkrétnych mimoriadnych regulačných opatrení a opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa ustanovenia § 5 písm. r) a t) zákona o hospodárskej mobilizácii vo svojom územnom obvode a odporučiť správe štátnych hmotných rezerv vykonávanie opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa ustanovenia § 5 písm. o) zákona o hospodárskej mobilizácii; to neplatí pre nariadenie opatrení hospodárskej mobilizácie podľa ustanovenia § 5 písm. r) zákona o hospodárskej mobilizácii v čase mimoriadnej situácie. Môže tiež nariadiť vo svojom územnom obvode aj vykonávanie opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa ustanovenia § 5 písm. b) zákona o hospodárskej mobilizácii na účely zabezpečenia vykonávania služieb potrebných na zmiernenie následkov krízovej situácie“ (ustanovenie § 7 ods. 5 zákona o hospodárskej mobilizácii).
Vykonávanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie
K úprave dochádza aj v ustanovení § 7 ods. 6 zákona o hospodárskej mobilizácii. Po novom sa tak vykonávanie opatrení podľa ustanovenia § 7 ods. 6 zákona o hospodárskej mobilizácii viaže nielen na núdzový stav a výnimočný stav, ale aj na mimoriadnu situáciu. V ustanovení § 7 ods. 6 zákona o hospodárskej mobilizácii sa vymedzuje, ktoré z opatrení hospodárskej mobilizácie vykonávajú subjekty hospodárskej mobilizácie v stave bezpečnosti a v období krízovej situácie po vyhlásení núdzového stavu alebo výnimočného stavu bez toho, aby vláda tieto opatrenia nariadila a ktoré opatrenia hospodárskej mobilizácie môže vláda v čase núdzového stavu alebo výnimočného stavu nariadiť. Novela právnu úpravu vykonávania týchto opatrení rozšírila z núdzového stavu a výnimočného stavu aj o čas mimoriadnej situácie s výnimkou opatrenia podľa ustanovenia § 5 písm. e) zákona o hospodárskej mobilizácii (organizácia dodávok životne dôležitých tovarov a ich predaj s využitím mimoriadnych regulačných opatrení), ustanovenia § 5 písm. i) zákona o hospodárskej mobilizácii (ochrana životne dôležitých zdrojov) a ustanovenia § 5 písm. y) zákona o hospodárskej mobilizácii (ochrana objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov), ktoré sa majú a aj budú naďalej nariaďovať až v núdzovom stave alebo výnimočnom stave. Po novom tak ustanovenie § 7 ods. 6 zákona o hospodárskej mobilizácii znie: „Opatrenia hospodárskej mobilizácie podľa ustanovenia § 5 písm. a), d), f), l), n), q) a s) zákona o hospodárskej mobilizácii vykonávajú subjekty hospodárskej mobilizácie v stave bezpečnosti a v období krízovej situácie bez toho, aby vláda tieto opatrenia nariadila. V období núdzového stavu alebo výnimočného stavu môže vláda na návrh ministerstva hospodárstva nariadiť aj vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie podľa ustanovenia § 5 písm. e), g), h), i), j), m), y), aa), ab) alebo písm. ac) zákona o hospodárskej mobilizácii. V období mimoriadnej situácie môže vláda na návrh ministerstva hospodárstva nariadiť na celom území alebo na časti územia Slovenskej republiky aj vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie podľa ustanovenia § 5 písm. g), h), j), m), aa), ab) alebo písm. ac) zákona o hospodárskej mobilizácii. Ak ich vláda nenariadi, subjekty hospodárskej mobilizácie ich vykonávajú v čase núdzového stavu, výnimočného stavu alebo mimoriadnej situácie tak ako v stave bezpečnosti“ (ustanovenie § 7 ods. 6 zákona o hospodárskej mobilizácii).
Do pozornosti dávame aj nové znenie ustanovenia § 7 ods. 10 zákona o hospodárskej mobilizácii: „Subjekt hospodárskej mobilizácie získava, spracováva a uchováva osobné údaje zamestnancov subjektu hospodárskej mobilizácie alebo fyzických osôb na účely krízového plánovania, vyrozumenia subjektu hospodárskej mobilizácie o vyhlásení mimoriadnej situácie, núdzového stavu, výnimočného stavu, vojnového stavu a vypovedaní vojny alebo o nariadení vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie, uloženia pracovnej povinnosti, vecného plnenia, výdaja nákupných preukazov alebo prídelových lístkov alebo evidencie zamestnancov pre okresný úrad v sídle kraja na účely ich oslobodenia od mimoriadnej služby určené na zaistenie bezpečnosti Slovenskej republiky alebo obrany Slovenskej republiky a vedené v špecifickom aplikačnom programe jednotného informačného systému hospodárskej mobilizácie alebo v inom vlastnom programovom prostriedku v rozsahu (A) meno, priezvisko a akademický titul, (B) miesto a dátum narodenia, (C) rodné číslo, (D) adresa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, (E) pohlavie, (F) štátna príslušnosť, (G) rodinný stav, (H) dosiahnuté vzdelanie, (I) profesijné zamestnanie fyzickej osoby, (J) telefónne číslo pevnej linky, telefónne číslo mobilného zariadenia, faxové číslo alebo e-mailová adresa na fyzickú osobu alebo zamestnanca subjektu hospodárskej mobilizácie, na ktorom je zastihnuteľný cez pracovný čas aj mimo neho, (K) údaje na fyzickú osobu súvisiace s jej zamestnaním, ako je pracovné zaradenie, osobné číslo pridelené v rámci zamestnávateľa, vodičský preukaz, osvedčenie Národného bezpečnostného úradu, vojenské zaradenie“ (ustanovenie § 7 ods. 10 zákona o hospodárskej mobilizácii). Podstatou zmeny, ktorú novela do ustanovenia § 7 ods. 10 zákona o hospodárskej mobilizácii prináša je, že predmetné ustanovenie, ktoré upravuje získavanie, spracovanie a uchovávanie osobných údajov na účely vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie vrátane vyrozumenia subjektu hospodárskej mobilizácie o vyhlásení núdzového stavu, výnimočného stavu, vojnového stavu a vypovedaní vojny alebo o nariadení vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie sa po novom vzťahuje aj na vyhlásenie mimoriadnej situácie.
Zmenou prešlo aj ustanovenie § 11 písm. a) zákona o hospodárskej mobilizácii, ktoré umožňuje Ministerstvu obrany Slovenskej republiky uplatňovať požiadavky ozbrojených síl na dopĺňanie strát a spotreby v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na subjektoch hospodárskej mobilizácie a po novom aj v čase mimoriadnej situácie.
Zákon o civilnej ochrane
Okrem zákona o hospodárskej mobilizácii prináša novela aj zmenu zákona o civilnej ochrane. V ustanovení § 3b ods. 2 zákona o civilnej ochrane dochádza novelou k doplneniu nového písmena e): „Po vyhlásení mimoriadnej situácie sa vykonávajú tieto úlohy a opatrenia: (E) nariadenie vykonávania niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v súlade s osobitným predpisom, ak je to vzhľadom na povahu mimoriadnej udalosti potrebné“ (ustanovenie § 3b ods. 2 písm. e) zákona o civilnej ochrane). Podstatou uvedenej zmeny je explicitné určenie, že po vyhlásení mimoriadnej situácie sa vykonávajú niektoré opatrenia hospodárskej mobilizácie, avšak len vtedy, ak je to vzhľadom na povahu mimoriadnej udalosti potrebné.
Účinnosť novely
Novela nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, teda dňa 15. mája 2021.