Podnikatelia

Konkurz a reštrukturalizácia (13. časť) – Správa a speňažovanie majetku

  • Vydanie: ULC PRO BONO 9/2006

ULC Čarnogurský Pro Bono Vám predstaví povinnosti a oprávnenia správcu pri správe a speňažovaní majetku, vrátane jeho práv a povinností pri prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu.SPRÁVA MAJETKU

Inštitút správy majetku má v konkurznom konaní zabezpečiť ochranu a efektívne využívanie majetku, ktorý patrí do konkurznej podstaty, a to až do okamihu jeho speňaženia. Na správcu prechádza už vyhlásením konkurzu oprávnenie konať v mene úpadcu a na jeho účet vo všetkých veciach týkajúcich sa majetku zapísaného v konkurznej podstate.

Správu majetku podliehajúceho konkurzu je správca povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou tak, aby bol majetok dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho konkurzu má správca zakázané zvýhodniť niektorého z veriteľov alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným záujmom všetkých veriteľov. Správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu, čo znamená, že je i povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a odporovať takým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. Ak ide o vymáhanie sporných majetkových práv podliehajúcich konkurzu, je správca oprávnený, po konaní prvej schôdze veriteľov, uzatvárať so súhlasom príslušného orgánu dohody alebo zmiery ohľadom týchto sporných práv a robiť jednostranné právne úkony za úpadcu v týchto veciach. Oprávnenie ani povinnosť správcu uplatňovať bezodkladne po vyhlásení konkurzu tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda na majetku podliehajúcom konkurzu, tým však nie je dotknutá. Výkonom jednotlivých úkonov môže pritom správca poveriť aj advokáta alebo exekútora.

Správcovi zákon umožňuje prenechať majetok podliehajúci konkurzu patriaci úpadcovi do nájmu. Zmluvu o nájme majetku je však správca povinný dohodnúť len ak, aby (1) výška nájomného zodpovedala aspoň nájomnému vo výške, za akú sa predmet nájmu v danom mieste a čase obvykle prenecháva do nájmu, aby úpadcovi nevznikli na základe nájmu ani v súvislosti s ním žiadne iné ako zákonné povinnosti, (2) aby povinnosti nájomcu zo zmluvy o nájme boli primerane zabezpečené a (3) aby zmluvu o nájme bolo možné vypovedať v jednomesačnej lehote. Za iných podmienok môže správca zmluvu o nájme uzatvoriť len so súhlasom príslušného orgánu. Príjem z nájmu sa považuje za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

Ak dôjde k ukončeniu prevádzky podniku, správca je povinný v zákonom stanovených lehotách oznámiť túto skutočnosť Ministerstvu vnútra SR prostredníctvom príslušného štátneho ústredného archívu alebo štátneho archívu s regionálnou územnou pôsobnosťou, vypracovať do 6 mesiacov návrh na vyradenie registratúrnych záznamov a predložiť ho príslušnému štátnemu archívu, odovzdať registratúrne záznamy navrhnuté na odovzdanie do archívu a archívne dokumenty príslušnému štátnemu archívu a zabezpečiť vyradenie a uloženie registratúrnych záznamov bez trvalej dokumentárnej hodnoty do uplynutia lehôt uloženia a oznámiť príslušnému štátnemu archívu miesto, kde sú uložené.

PREVÁDZKOVANIE PODNIKU PO VYHLÁSENÍ KONKURZU

Zákon však tiež správcovi umožňuje, aby po vyhlásení konkurzu pokračoval v podnikaní úpadcu. Správca hneď po svojom ustanovení musí bezodkladne a s odbornou starostlivosťou zhodnotiť možnosť pokračovať v prevádzkovaní úpadcovho podniku a podľa okolností po ich zvážení buď ukončiť prevádzkovanie podniku, alebo v jeho prevádzkovaní pokračovať. Pokračovať v podnikaní však smie správca len v tom prípade, ak tým zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu, prípadne zvýši hodnotu tohto majetku. Aby správca mohol v prevádzkovaní podniku pokračovať, musí najmä odôvodnene predpokladať, že odplatným prevodom podniku, prípadne odplatným prevodom všetkého majetku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku jedným právnym úkonom, získa podstatne vyšší výťažok zo speňaženia majetku patriaceho k podniku, ako keby speňažoval majetok patriaci k podniku inými spôsobmi.

Prevádzkovanie podniku sa musí obmedziť na nevyhnutný rozsah potrebný na dosiahnutie tohto účelu. Ak by náklady na prevádzkovanie úpadcovho podniku presiahli výnosy z jeho prevádzkovania, správca musí bezodkladne o tejto skutočnosti informovať príslušný orgán a vyžiadať si pokyn, či a v akom rozsahu má pokračovať v prevádzkovaní podniku. Ak by však komplexné náklady na výkon týchto činností presiahli výnosy z týchto činností, správca musí vždy bezodkladne ukončiť výkon týchto činností. Zo zákona má správca pri prevádzkovaní úpadcovho podniku alebo jeho časti alebo správe majetku podliehajúceho konkurzu zakázané uzatvoriť zmluvu s osobou, ktorá je spriaznená s ním alebo úpadcom, ibaže s tým súhlasil príslušný orgán.

Ak sa v dôsledku prevádzkovania úpadcovho podniku majetok tvoriaci oddelenú podstatu stane súčasťou všeobecnej podstaty alebo prestane podliehať konkurzu, správca ďalej zaradí do oddelenej podstaty kompenzačnú pohľadávku v hodnote majetku, o ktorý sa tým oddelená podstata ukrátila. Pri určení hodnoty kompenzačnej pohľadávky správca vychádza z hodnoty uvedenej v súpise v čase, keď sa majetok oddelenej podstaty stal súčasťou všeobecnej podstaty alebo prestal podliehať konkurzu. Správca je povinný na ten účel zapísať majetok dotknutej oddelenej podstaty do súpisu najneskôr vtedy, keď sa majetok stal súčasťou všeobecnej podstaty alebo prestal podliehať konkurzu. Kompenzačná pohľadávka zaradená do oddelenej podstaty sa uspokojí ako pohľadávka z prevádzkovania podniku pri ukončení prevádzky podniku a peňažné prostriedky takto zaradené do oddelenej podstaty sa považujú za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

POHĽADÁVKY Z PREVÁDZKOVANIA PODNIKU

O pohľadávkach z prevádzkovania podniku správca vedie prehľadnú evidenciu tak, aby z evidencie bol nepochybný veriteľ, právny dôvod, výška, čas vzniku a čas uspokojenia pohľadávky z prevádzkovania podniku. Pohľadávky z prevádzkovania podniku sú pohľadávky voči úpadcovi, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti s prevádzkovaním úpadcovho podniku správcom. Pohľadávkami z prevádzkovania podniku nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávky z prevádzkovania podniku uspokojuje správca z výnosov získaných prevádzkovaním úpadcovho podniku podľa poradia ich splatnosti.

Ak po ukončení prevádzkovania podniku výnosy z prevádzkovania podniku prevyšujú pohľadávky z prevádzkovania podniku, správca pomerne rozpočíta zisk z prevádzkovania podniku medzi všetky súpisové zložky majetku podľa ich vzájomnej hodnoty, pričom vychádza z hodnoty uvedenej v súpise. Ak je už súpisová zložka majetku speňažená, správca vychádza z hodnoty ešte nerozvrhnutého výťažku zo speňaženia. Ak po ukončení prevádzkovania podniku výnosy z prevádzkovania podniku nepostačujú na uspokojenie pohľadávok z prevádzkovania podniku, správca uspokojí tieto pohľadávky z prevádzkovania podniku ako pohľadávky proti podstate. Zisk ani strata z prevádzkovania podniku sa nerozpočítava medzi súpisové zložky majetku, ktoré sú zapísané do súpisu ako majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky úpadcu. Zisk priradený súpisovej zložke majetku sa považuje za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Zisk priradený súpisovej zložke majetku vylúčenej zo súpisu správca rozpočíta medzi ostatné súpisové zložky majetku novým spôsobom.

POHĽADÁVKY PROTI PODSTATE

Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, výživné pre maloleté deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon. Sú nimi tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou. Ak správca prevádzkuje podnik úpadcu alebo jeho časť, tieto pohľadávky sa považujú za pohľadávky z prevádzkovania podniku. Pohľadávky proti podstate uspokojuje správca zvýťažku zo speňaženia majetku dotknutej podstaty podľa poradia ich splatnosti. Ak sú v rovnaký deň splatné viaceré pohľadávky proti dotknutej podstate, ktoré nie je možné uspokojiť v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne.

Po vzniku pohľadávky proti podstate správca priradí pohľadávku proti podstate tej súpisovej zložke majetku, v súvislosti s ktorou pohľadávka proti podstate vznikla. Ak pohľadávka proti podstate vznikla v súvislosti s viacerými súpisovými zložkami majetku, správca pomerne rozpočíta pohľadávku proti podstate medzi dotknuté súpisové zložky majetku podľa ich vzájomnej hodnoty, pričom vychádza z hodnoty uvedenej v súpise. Ak je už súpisová zložka majetku speňažená, správca vychádza z hodnoty ešte nerozvrhnutého výťažku zo speňaženia. Ak však nie je možné určiť, v súvislosti s ktorou súpisovou zložkou majetku pohľadávka proti podstate vznikla, správca rozpočíta pohľadávku proti podstate medzi všetky súpisové zložky majetku. Ak pohľadávka proti podstate vznikla v súvislosti s uplatňovaním odporovacieho práva, správca pomerne rozpočíta pohľadávku proti podstate medzi tie súpisové zložky majetku, ktoré tvoria tú podstatu, ktorá môže mať z uplatňovania odporovacieho práva prospech. Pohľadávky proti podstate priradené súpisovej zložke majetku vylúčenej zo súpisu správca rozpočíta novým spôsobom. O priraďovaní a rozpočítavaní pohľadávok proti podstate správca vedie prehľadnú evidenciu tak, aby z nej bol nepochybný veriteľ, právny dôvod, čas vzniku a čas uspokojenia pohľadávky proti podstate, ako aj jej priradenie súpisovej zložke majetku a dôvod tohto priradenia. Evidenciu pohľadávok proti podstate správca vedie osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu.

Správca zodpovedá veriteľovi pohľadávky proti podstate za škodu, ktorá mu vznikne tým, že jeho pohľadávka proti podstate nebola riadne a včas uspokojená, ibaže by preukázal, že postupoval s odbornou starostlivosťou. Správca zodpovedá veriteľovi pohľadávky proti podstate za škodu, ktorá mu vznikla tým, že jeho pohľadávka proti podstate, ktorá vznikla na základe zmluvy uzatvorenej správcom, nemohla byť úplne alebo sčasti uspokojená z majetku dotknutej podstaty. Tejto zodpovednosti sa správca zbaví, ak preukáže, že v čase keď zmluvu uzatvoril ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, nemohol poznať, že majetok dotknutej podstaty nebude postačovať na úhradu pohľadávky proti podstate.

Správca zodpovedá veriteľom alebo iným osobám za škodu, ktorú im spôsobí neúčelne alebo nehospodárnevynaloženými nákladmi na správu alebo speňažovanie majetku podliehajúceho konkurzu alebo na prevádzkovanie úpadcovho podniku. Tejto zodpovednosti sa správca nemôže zbaviť.

SPEŇAŽOVANIE MAJETKU

Speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha konkurzu, na peňažné prostriedky v slovenskej mene na účel uspokojenia veriteľov. Za speňažovanie sa považuje aj zabezpečenie peňažnej hotovosti úpadcu, prijímanie plnení z úpadcových peňažných pohľadávok a odplatný prevod úpadcovho podniku alebo jeho časti. Účelom speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu je získať čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov. Pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca postupuje spôsobom, ktorý s odbornou starostlivosťou vyberie tak, aby čo najlepšie splnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania ustanovené zákonom.

Správca ustanovený pri vyhlásení konkurzu bezodkladne speňaží majetok, ktorý je bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením, pričom sa na splnenie tejto povinnosti nevyžaduje pokyn príslušného orgánu ani rozhodnutie súdu. Iný majetok však môže správca začať speňažovať až po konaní prvej schôdze veriteľov. O speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca vedie prehľadnú evidenciu, pričom osobitne eviduje údaje pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu. Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu správca uloží na účet v banke, pričom úroky vyplatené bankou za zostatok na účte sa považujú za výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

Správca môže na účely speňaženia majetku (1) vyhlásiť verejnú obchodnú súťaž, (2) poveriť predajom majetku dražobníka, (3) poveriť predajom majetku obchodníka s cennými papiermi, (4) zorganizovať dražbu, ponukové konanie alebo iný súťažný proces smerujúci k predaju majetku, (5) predať majetok iným vhodným spôsobom. Ak predaj určitého majetku upravujú osobitné predpisy, správca speňaží majetok prostredníctvom oprávnenej osoby podľa osobitného predpisu. Na speňažovanie bytov a speňažovanie nebytových priestorov sa taktiež použijú ustanovenia osobitného predpisu. Ak správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu inak ako predajom podniku alebo časti podniku, môže speňažiť nehnuteľnosť podliehajúcu konkurzu len dražbou. Na dražbu organizovanú správcom sa primerane použijú ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, pričom oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku.

Pri speňažení podniku správca prevedie na kupujúceho zmluvou všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty patriace k podniku. Zo záväzkov súvisiacich s podnikom na kupujúceho prechádzajú len záväzky, ktoré vznikli v súvislosti prevádzkovaním úpadcovho podniku po vyhlásení konkurzu, a nepeňažné záväzky z pracovnoprávnych vzťahov uvedených v zmluve. Na zmluvu, ktorou správca speňaží úpadcov podnik, sa primerane použijú ustanovenia Obchodného zákonníka. Podnik alebo časť podniku, na ktorého prevádzkovanie sa vyžaduje povolenie alebo licencia podľa osobitného predpisu, môže správca previesť na účely ďalšieho prevádzkovania len na osobu, ktorá má príslušné povolenie alebo licenciu. To platí primerane na nájom úpadcovho podniku alebo jeho časti.

Pri speňažovaní majetku správca nie je viazaný zmluvnými predkupnými právami. V prípade speňažovania majetku, ku ktorému sa viaže zákonné predkupné právo alebo predkupné právo zriadené ako vecné právo, správca písomne ponúkne predmet predkupného práva za podmienok ustanovených osobitnými predpismi najprv tomu, kto je z predkupného práva oprávnený, pričom ak osobitný predpis neustanovuje kratšiu lehotu, správca nie je týmto predkupným právom viazaný, ak oprávnený predkupné právo nevyužije do 60 dní od doručenia písomnej ponuky.

Ak sa speňažuje majetok tvoriaci oddelenú podstatu, speňažením majetku zanikajú všetky zabezpečovacie práva, ktoré v poradí rozhodujúcom na ich uspokojenie nasledujú po prednostnom zabezpečovacom práve vrátane prednostného zabezpečovacieho práva. Veritelia pohľadávok zabezpečených zabezpečovacími právami, ktoré pri speňažení majetku podliehajúceho konkurzu nezanikajú, sa môžu so správcom dohodnúť na spoločnom predaji majetku tak, aby sa majetok pri odplatnom prevode prevádzal nezaťažený ich zabezpečovacími právami. Títo veritelia majú právo na výťažok zo speňaženia tohto majetku podľa dohody uzatvorenej so správcom. Dohoda správcu podlieha súhlasu príslušného orgánu. Kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci. Správca potom zodpovedá pôvodnému vlastníkovi veci za škodu, ktorá mu tým vznikla, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....