Mediácia je čoraz viac využívaná ako alternatíva k súdnemu riešeniu sporov. Oproti súdnemu procesu je mediácia rýchlejšia, menej nákladná a jej výchovné pôsobenie na účastníkov mediácie je účinnejšie. Na rozdiel od štandardného súdneho procesu v trestných veciach zapája vo väčšej miere do riešenia sporu poškodeného i obvineného.
Podstatou mediácie v trestnom konaní je mimosúdne sprostredkovanie riešenia sporu medzi poškodeným a obvineným. Prichádza do úvahy od vznesenia obvinenia až do rozhodnutia súdu vo veci. Účasť na mediácii je na rozdiel od účasti v súdnom konaní fakultatívna. Právna úprava mediácie je v trestnom práve zakotvená najmä v zákone č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) a v zákone č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch v platnom znení (ďalej len „zákon o probačných a mediačných úradníkoch“).
Mediačný a probačný úradník (ďalej len „mediátor“) plní pri mediácii funkciu sprostredkovateľa, riadi komunikáciu medzi poškodeným a obvineným. Mediátor vykonáva činnosť v štátnozamestnaneckom pomere, jeho služobným úradom je príslušný súd. Podmienkou vymenovania za mediátora je (1) splnenie podmienok zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, napr. bezúhonnosť, trvalý pobyt na území SR a pod. a (2) získanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa absolvovaním magisterského právnického, učiteľského, teologického alebo iného spoločenskovedného študijného programu alebo preukázanie dokladu o uvedenom vysokoškolskom vzdelaní vydanom zahraničnou vysokou školou. Mediátor je povinný zúčastňovať sa na odbornej príprave, jej spôsob a formu upravuje zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch. Samotné postavenie mediátora v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 25 Trestného poriadku.
Medzi úlohy mediátora patrí predovšetkým (1) zber informácií o danom prípade, (2) analýza informácií, (3) sprostredkovanie komunikácie medzi poškodeným a obvineným a (4) sprostredkovanie dohody. Mediátor vykonáva úkony v rámci svojej pôsobnosti na základe písomného pokynu predsedu senátu, samosudcu a v prípravnom konaní prokurátora. Vo vhodných prípadoch môže mediátor vykonávať úkony aj bez pokynu uvedených osôb, najmä z podnetu poškodeného alebo obvineného. O vykonaných úkonoch je však mediátor povinný bez zbytočného odkladu písomne informovať príslušný orgán činný v trestnom konaní. Mediácia sa vykonáva len so súhlasom poškodeného a obvineného.
Oprávnenia mediátora sa týkajú najmä zisťovania informácií potrebných na úspešné vykonanie mediácie. Mediátor je oprávnený predovšetkým zisťovať stanovisko poškodeného a obvineného k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania, zmieru, uloženiu trestu nespojeného s trestom odňatia slobody a k iným úkonom vykonávaným pri mediácii. Môže tiež nahliadať do trestných spisov, robiť si z nich výpisky a poznámky, prípadne kópie.
Mediácia má neformálny charakter a mediátor by v nej mal využiť svoje komunikačné schopnosti. Mediačný proces má 3 fázy, a to prípravnú, realizačnú a záverečnú fázu. Počas prípravnej fázy mediátor analyzuje prípad a zohľadňuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na úspešné ukončenie mediácie. Po analýze zvyčajne nasleduje individuálne stretnutie mediátora samostatne s poškodeným a s obvineným. Počas stretnutia by mal mediátor zúčastneným stranám vysvetliť podstatu mediácie, úlohu mediátora a výhody mediácie. Ak poškodený a obvinený súhlasia s mediáciou, spíšu dohodu o mediácii. Počas nasledujúcej realizačnej fázy sa poškodený a obvinený stretnú za prítomnosti mediátora, čím začne samotná mediácia. Môže sa jednať o jedno, ale aj o viac stretnutí v závislosti od povahy veci. Mediátor je počas stretnutí len sprostredkovateľom, garantom procesu mediácie. Môže navrhovať riešenia alebo ich pomáhať hľadať, ale aktérmi stretnutí sú poškodený a obvinený. Výsledkom realizačnej fázy by mala byť dohoda o určitom riešení sporu. V záverečnej fáze poškodený a obvinený uzavrú dohodu.
Výsledkom mediácie môže byť napríklad uzavretie dohody o náhrade škody alebo zmier. Za určitých okolností má uzavretá mediačná dohoda právnu relevanciu na ukončenie trestného konania. Výsledkom mediácie tiež môže byť podmienečné zastavenie trestného stíhania.
Ak bola uzavretá dohoda o náhrade škody pri prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov a boli splnené aj ďalšie podmienky v zmysle ustanovenia § 216 Trestného poriadku, môže prokurátor so súhlasom obvineného podmienečne zastaviť trestné stíhanie. Prokurátor je oprávnený uplatniť uvedený postup len po vznesení obvinenia až do podania obžaloby. Podmienkou uplatnenia podmienečného zastavenia trestného stíhania je v zmysle ustanovenia § 216 Trestného poriadku (1) vyhlásenie obvineného, že spáchal skutok, za ktorý je trestne stíhaný, pričom vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne, (2) náhrada škody obvineným alebo uzavretie dohody o náhrade škody a (3) skutočnosť, že s prihliadnutím na osobu a doterajší život obvineného možno podmienečné zastavenie trestného stíhania považovať za dostačujúce. Pri podmienečnom zastavení trestného stíhania prokurátor vydá uznesenie, v ktorom sa obvinenému určí skúšobná doba v trvaní 1 až 5 rokov. Uznesenie sa doručí poškodenému a obvinenému, ktorí proti nemu môžu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Uzavretie zmieru je ďalšou alternatívou, ako možno ukončiť mediačné konanie. Ak poškodený s obvineným v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšuje päť rokov, uzavrú zmier, môže prokurátor po splnení podmienok ustanovených v § 220 Trestného poriadku rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie. Podmienkou uplatnenia uvedeného postupu je, že obvinený (1) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je trestne stíhaný a nie sú odôvodnené pochybnosti, že vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne, (2) nahradil škodu alebo uzavrel dohodu o náhrade škody, (3) zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú konkrétnemu adresátovi na verejnoprospešné účely a (4) s prihliadnutím na osobu a doterajší život obvineného možno schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania považovať za dostačujúce. Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, pred rozhodnutím o schválení zmieru prokurátor vypočuje obvineného a poškodeného, najmä vzhľadom na spôsob a okolnosti uzavretia zmieru, či bol zmier uzavretý dobrovoľne a či súhlasia so schválením zmieru.
Zmier nemožno schváliť, ak (1) bola trestným činom spôsobená smrť osoby, (2) sa jedná o trestné stíhanie pre korupciu, alebo (3) sa jedná o trestné stíhanie proti verejnému činiteľovi alebo zahraničnému verejnému činiteľovi pre trestný čin spáchaný v súvislosti s ich právomocou. Obdobne ako pri podmienečnom zastavení trestného stíhania môže súd v zmysle ustanovenia § 282 ods. 3 Trestného poriadku schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí splnenie podmienok podľa § 220 Trestného poriadku. Proti rozhodnutiu súdu o schválení zmieru môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.