Ministerstvo spravodlivosti SR pripravuje novelu Občianskeho súdneho poriadku, ktorá by mala nastoliť zmeny v právnej úprave námietok zaujatosti, ukladania poriadkových pokút a miestnej príslušnosti súdov, ako i priniesť výraznú korekciu platnej koncepcie odvolania, zrýchliť a zhospodárniť súdne konanie, a modifikovať ustanovenia z oblasti správneho súdnictva. Novela zasahuje i do zákona o súdnych poplatkoch.
Ministerstvo spravodlivosti SR pripravuje novelu Občianskeho súdneho poriadku (OSP), ktorá by mala nastoliť zmeny v právnej úprave námietok zaujatosti, ukladania poriadkových pokút a miestnej príslušnosti súdov, ako i priniesť výraznú korekciu platnej koncepcie odvolania, zrýchliť a zhospodárniť súdne konanie, a modifikovať ustanovenia z oblasti správneho súdnictva. Novela zasahuje i do zákona o súdnych poplatkoch.
V oblasti námietok zaujatosti chce novela spresniť hneď niekoľko nejednoznačných či zmätočných ustanovení zákona. Ak bude novela prijatá, zakotví povinnosť informovať navrhovateľa o tom, že sa, ak ide o neúplné alebo opakované podanie námietky zaujatosti, vec nadriadenému súdu nepredkladá. V novom znení § 16 ods. 1 je lehota na predloženie veci na rozhodnutie o námietke zaujatosti nadriadenému súdu predĺžená z pôvodných 10 dní na 15 dní. Ďalej podľa novely tohto ustanovenia bude platiť, že ak sa bude spis zároveň predkladať odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní úkonov spojených s predložením veci odvolaciemu súdu. O tom, či je sudca vylúčený, sa bude ako doposiaľ rozhodovať do 10 dní od predloženia veci, pričom ak sa bude rozhodovať zároveň aj o odvolaní, tak spolu s rozhodnutím o odvolaní rozhodne nadriadený súd v senáte. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bude rozhodovať do 10 dní iný senát tohto súdu.
Novela by mala zasiahnuť aj do právnej úpravy doručovania. Zmenená právna úprava by mala explicitne zakotviť, že až do času, kým nebude dokázaný opak, budú sa údaje uvedené na doručenke považovať za pravdivé. Legislatívny návrh vychádza zo skutočnosti, že má tzv. doručenka povahu verejnej listiny a ak sa účastník konania v procese rozhodne správnosť údajov uvedených na doručenke spochybniť, či namietnuť, že ustanovený postup doručovania nebol dodržaný, je povinný o tom súdu predložiť dôkazy a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie.
Návrh predkladá nové ustanovenie v podobe § 45a, podľa ktorého súd už pri prvom doručovaní písomnosti poučí účastníka o možnosti žiadať doručovanie písomnosti i na adresu iného miesta v SR, pokiaľ na takéto miesto môže byť písomnosť doručená zákonom predpísaným spôsobom, prípadne zvoliť si zástupcu pre doručovanie, pretože ak pri doručovaní písomnosti určenej do vlastných rúk a na adrese vedenej podľa osobitného predpisu alebo v mieste, ktoré na doručovanie označil samotný adresát doručovateľ adresáta nezastihne a tento si nevyzdvihne zásielku ani v lehote 10 dní od jej uloženia doručovateľom, pri doručovaní nasledujúcich písomností sa neprihliada na to, či sa účastník v mieste doručovania zdržiaval. Ak súd toto poučenie doručuje ako písomnosť, doručuje ho do vlastných rúk, náhradné doručenie bude vylúčené.
Novela by mala súčasne priniesť vítané predĺženie fikcie doručenia z pôvodnej lehoty 3 dní na 10 dní. Znamená to, že ak nebude adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, a to ani opakovane, je doručovateľ povinný uložiť písomnosť na pošte alebo orgáne obce, adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomiť a až v prípade, že si adresát zásielku do desiatich dní od uloženia nevyzdvihne, bude sa posledný deň tejto lehoty považovať za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel. Na druhej strane sa už nebude môcť adresát účinne brániť tvrdením, že sa na mieste, kde mu bolo doručované, nezdržiaval, ibaže by v čase doručovania adresát nemohol pred súdom samostatne konať.
Najvýraznejší zásah prinesie navrhovaná novela do právnej úpravy odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Upúšťa sa od mechanizmu, kedy celé ťažisko „narábania“ s odvolaním (aj vadným) bolo zákonom č. 341/2005 Z. z. prenesené na odvolací súd. Navrhované znenie upravuje odvolací mechanizmus tak, že ukladá súdu 1. stupňa vyzvať toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil a súčasne ho poučiť o následkoch neodstránenia vád odvolania. Ak súd 1. stupňa zistí, že sa odvolanie nedoplnilo, alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo odvolanie podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd 1. stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak bude odvolanie smerovať proti uzneseniu, ktorým súd nerozhodol vo veci samej, vec predloží odvolaciemu súdu pred rozhodnutím vo veci samej len v prípade, ak by bez rozhodnutia o odvolaní prvostupňový súd nemohol pokračovať v konaní. Ak bude odvolanie doručené súdu 1. stupňa riadne, doručí ho súd ostatným účastníkom a v prípade, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve tiež účastníkov na vyjadrenie k odvolaniu. Navrhovaná právna úprava upúšťa od výzvy na vyjadrenie sa k odvolaniu proti nemeritórnemu rozhodnutiu. Ak pôjde len o chyby v písaní či počítaní, alebo o iné zrejmé nesprávnosti, súdu 1. stupňa sa umožňuje vydať opravné uznesenie. Následne, len čo všetkým účastníkom uplynie lehota na podanie odvolania a vyjadrenia k odvolaniu, predloží súd vec bez zbytočného odkladu odvolaciemu súdu.
Zrýchlenie súdneho konania sa má docieliť aj rozšírením okruhu vecí bez nariadenia pojednávania tzv. neverejných vecí vybavovaných odvolacím súdom. Neverejnosť konania však nepredpokladá utajenie rozsudkov, naopak, aj v týchto prípadoch sa rozsudok vždy verejne vyhlási a účastníci budú upozornení na možnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom odlišne od napadnutého rozhodnutia. K okruhu neverejných vecí by mali v zmysle navrhovanej novely patriť prípady, ak (1) bolo odvolanie podané iba z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a (2) účastníci konania boli vyzvaní, aby sa vyjadrili a doplnili rozhodné skutočnosti k možnosti odlišného právneho posúdenia veci oproti napadnutému rozhodnutiu a (3) ak sa práva zúčastniť sa pojednávania vzdali, prípadne s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasia. Aj v týchto prípadoch však bude musieť byť konanie verejné, ak bude odvolací súd opakovať alebo doplňovať dokazovanie. Od takto navrhnutej právnej úpravy sa očakáva zjednodušenie a zhospodárnenie súdneho procesu najmä za stavu, keď účastníci nepochádzajú z miesta sídla odvolacieho súdu. Predpokladá sa, že súdni úradníci pripravia vec odvolaciemu senátu tak, že tento bude môcť posúdiť, či sú splnené podmienky na postup podľa navrhovaného ustanovenia. Podmienkou je, aby všetci účastníci konania sa buď vzdali práva zúčastniť sa pojednávania alebo súhlasili s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. Prax potvrdzuje, že tzv. neverejné veci na odvolacom súde sú skôr vybavené.
Navrhovaná účinnosť novely OSP je stanovená na deň 1. marca 2007. Zmeny a schválenie návrhu pre Vás budeme sledovať.
Kontaktný formulár