Iné

Ministerstvo spravodlivosti SR predstavuje návrh novely OSP

  • Vydanie: ULC PRO BONO 10/2007

Ministerstvo spravodlivosti SR pripravilo rozsiahlu novelu Občianskeho súdneho poriadku, ktorej prijatie by malo priniesť mnohé významné zmeny. Prijatie predloženého návrhu novely by malo dopad i na znenie ďalších právnych predpisov. ULC Čarnogurský PRO BONO Vás v tomto čísle v predstihu oboznámi so základnými tézami predkladanej novely Občianskeho súdneho poriadku.

Ministerstvo spravodlivosti SR predkladá v tomto období do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej v texte len „návrh novely OSP“).

Návrh novely OSP by v prípade jeho prijatia mal priniesť významnú zmenu vo veciach s nízkou hodnotou sporu (tzv. bagateľné spory) a urýchliť konanie v týchto veciach. Za bagateľné spory by v zmysle návrhu novely OSP mali byť považované veci, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase doručenia návrhu na začatie konania na súd neprevyšuje sumu ustanovenú osobitným predpisom. Ak by predmetom konania malo byť už len príslušenstvo, mal by sa takýto spor považovať vždy za bagateľný, a to aj vtedy, keby príslušenstvo prevyšovalo limit ustanovený osobitným predpisom. Za bagateľné spory sa naopak nemajú považovať veci, ktoré sa týkajú sociálneho zabezpečenia a konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní.

Návrh novely OSP by mal sudcom priznať možnosť znížiť neprimerane vysoké odmeny, najmä pri zastupovaní advokátom, pričom pre hľadisko primeranosti by bola smerodajná výška pohľadávky.

Ďalšou podstatnou zmenou, ktorá by mohla byť aktuálna v prípade prijatia novely OSP pripravenej rezortom spravodlivosti, je rozšírenie skráteného konania na všetky veci na plnenie prostredníctvom nového inštitútu, ktorým by bol rozkaz na plnenie. Pod pojem rozkaz na plnenie by boli subsumované tie ustanovenia, ktoré v OSP platnom v súčasnosti zastrešuje názov platobný rozkaz. Rozkazom na plnenie by bolo možné rozhodnúť všetky veci na plnenie bez ohľadu na pôvod vzniku povinnosti či už by sa jednalo o splnenie povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. Rozkazom by bolo napríklad možné uložiť aj povinnosť vydať vec, povinnosť ospravedlniť sa, povinnosť zdržať sa určitého konania, povinnosť uzavrieť zmluvu, povinnosť vypratať nebytové priestory, povinnosť platiť výživné. Okrem rozkazu na plnenie sa zachová aj zmenkový a šekový rozkaz.

Pri riešení otázky náhrady trov konania by súdy pri existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, nemuseli výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech, by súdy neprisúdili náhradu tých trov konania, ktoré neboli účelne vynaložené a v bagateľných sporoch vtedy, ak by boli neprimerané voči pohľadávke. Za trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva by sa nepovažovali trovy, ktoré by vznikli tým, že účastník konania požiadal, aby sa na jeho náklady prednostne doručovali súdne písomnosti inému účastníkovi súdnym exekútorom a súd by na tomto základe prednostne doručoval písomnosti prostredníctvom súdneho exekútora zvoleného účastníkom. Takto vzniknuté náklady a odmenu priamo súdnemu exekútorovi by hradil účastník konania.

Na základe návrhu novely OSP by malo byť umožnené v najzávažnejších prípadoch, kedy hrozí nenapraviteľná ujma, poskytnúť rýchlejšiu ochranu predbežným opatrením ako v súčasnosti, pričom pri vážne ohrozenom dôležitom záujme účastníka by súd mohol vydať predbežné opatrenie bez ohľadu na zaplatenie súdneho poplatku. Rovnopis vykonateľného uznesenia, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie o zákaze nakladať s určitou nehnuteľnosťou, by sa doručoval príslušnej správe katastra nehnuteľností. Príslušnej správe katastra nehnuteľností by bol oprávnený oznamovať začatie konania, v ktorom sa uplatňujú práva k nehnuteľnostiam, aj účastník konania.

Prijatím predloženého návrhu novely OSP by sa malo zjednodušiť dedičské konanie, v ktorom by všetky potrebné úkony vykonával notár a na súd by sa dediči obrátili len v prípadoch, ak by s rozhodnutím notára nesúhlasili. Aktuálne sú aj úvahy v tom smere, že by bolo účelné umožniť zvoliť si notára tak, ako je tomu napríklad pri advokátoch alebo súdnych exekútoroch.

Novela OSP predložená do legislatívneho procesu MS SR by mala umožniť elektronickú komunikáciu medzi súdom a účastníkom konania, vrátane možnosti uskutočniť ústne pojednávanie prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie. Elektronická pošta by musela obsahovať spisovú značku, pričom písomnosť by sa považovala za doručenú v deň, kedy súdu došlo potvrdenie o prečítaní pošty, alebo ak by účastník výslovne potvrdil jej príjem. Ak by nastali pri elektronickej komunikácii problémy, súd by bol oprávnený elektronickú komunikáciu prerušiť. Elektronické doručovanie by bolo vylúčené pri doručovaní predbežných opatrení a rozhodnutí určených do vlastných rúk.

V časti týkajúcej sa účastníkov konania by prijatie pripraveného návrhu novely OSP prinieslo oprávnenie súdu viesť účastníkov konania k tomu, aby procesnými úkonmi privodili konanie medzi vecne legitimovanými účastníkmi a tiež oprávnenie súdu viesť účastníkov konania k tomu, aby správne označili osoby zúčastnené v konaní. V prípadoch, ak by účastník konania opakovane menil návrh na začatie konania a opakovane robil späťvzatie návrhu na začatie konania, súd by mal oprávnenie podľa povahy veci pripustiť zmenu návrhu na začatie konania podľa poslednej úpravy, pričom o predchádzajúcich zmenených návrhoch ani o čiastočných späťvzatiach návrhu by už nerozhodoval a predmetom konania by bol takto upravený posledný návrh.

K priebehu pojednávania sa vzťahujú ďalšie navrhované zmeny, v zmysle ktorých po začatí pojednávania by účastníci predniesli alebo doplnili svoje návrhy a predseda senátu alebo samosudca by oznámil výsledky prípravy pojednávania. Po vykonaní týchto úkonov by predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré z týchto tvrdení zostali sporné a ktoré z doposiaľ navrhnutých dôkazov budú vykonané, prípadne ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli a ak by v priebehu konania vyšlo najavo, že účastník neuviedol všetky rozhodujúce skutočností, alebo že ich uviedol neúplne, súd by mal možnosť vyzvať účastníka, aby svoje tvrdenia doplnil a tiež poučiť ho, o aké skutočnosti má svoje tvrdenia doplniť. Ak by mal súd za to, že vec je potrebné po právnej stránke posúdiť inak, ako žiada účastník, súd by bol oprávnený vyzvať účastníka, aby v potrebnom rozsahu doplnil uvedenie rozhodujúcich skutočností, pritom by mal povinnosť upozorniť ho na judikatúru a na možné právne posúdenie veci. Ak by súd v priebehu konania zistil, že účastník nenavrhol dôkazy potrebné na preukázanie všetkých svojich sporných tvrdení, súdu sa ďalej v navrhovanej právnej úprave umožňuje vyzvať účastníka, aby tieto dôkazy označil bez zbytočného odkladu. Na záver by súd vyhlásil uznesenie, ktorým by vyhlásil dokazovanie za skončené a vyzval by účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci.

Pri konaniach o spôsobilosti na právne úkony by súdy boli povinné rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony zaslať do centrálneho registra osôb pozbavených alebo obmedzených v spôsobilosti na právne úkony vedeného Notárskou komorou, ktorý by mal obsahovať právoplatné rozhodnutia súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony.

Nóvum predstavuje i návrh, aby v prípadoch, ak sú splnené podmienky na odročenie pojednávania, súd mohol na návrh obidvoch strán vyhlásiť rozsudok, ktorým spravodlivo usporiada veci účastníkov konania podľa stavu v čase vyhlásenia tohto rozsudku, pričom by mohol prekročiť návrh. Súd by v takomto prípade rozsudok iba ústne odôvodnil a doručil ho hneď po jeho vyhlásení prítomným účastníkom a neprítomným účastníkom by ho v ten istý deň odoslal spolu s oznámením nového termínu pojednávania pre prípad pokračovania v konaní. Takto písomne vyhotovený rozsudok by nemusel obsahovať odôvodnenie. Ak by sa jednalo o rozsudok, ktorý možno v budúcnosti zmeniť, v odôvodnení by sa uviedli len okolnosti rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Proti tomuto typu rozsudku by nebolo prípustné odvolanie, účastníci by mali právo do 15 dní od jeho doručenia požiadať o pokračovanie v konaní a podaním tejto žiadosti by sa rozsudok zrušil. Ak by účastníci konania nepodali návrh na pokračovanie v konaní, rozsudok by sa stal právoplatným, čím by sa zrušilo uznesenie o odročení pojednávania.

V odvolacom konaní by sa na základe prijatia návrhu novely OSP upravili pravidlá postupu odvolacieho súdu pri preskúmavaní rozhodnutí súdu prvého stupňa. Odvolací súd by rozhodoval o odvolaní spravidla bez pojednávania. Pojednávanie by nariadil, ak by to považoval za potrebné, pričom by ho nariadil vždy, ak by zistil, že na účely správneho zistenia skutkového stavu je potrebné vykonať dôkazy a tiež vtedy, ak by súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania alebo, ak by to vyžadoval dôležitý verejný záujem. Ak by sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, mohol by sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V prípade, ak by rozsudok súdu prvého stupňa bol vecne správny len čo do základu, odvolací súd by mal možnosť ho potvrdiť čo do základu a zrušiť ho čo do výšky. Odvolací súd by pristúpil k zmene rozsudku alebo uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej aj vtedy, ak by schválil zmier.

Uznesenie o zastavení odvolacieho konania a uznesenie o odmietnutí odvolania by mohol na základe včas podaného dovolania alebo žaloby pre zmätočnosť zrušiť priamo odvolací súd.

Právoplatný rozsudok by účastník konania mal možnosť napadnúť žalobou na obnovu konania, ak (1) by existovali skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, (2) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, (3) Európsky súd pre ľudské práva dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli náležite odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením. Žalobou na obnovu konania by účastník konania mohol napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno okolnosti uvedené vyššie v bodoch 1 až 3 ako dôvody obnovy konania vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval a obdobne by to platilo aj pre právoplatný rozkaz.

Žalobou pre zmätočnosť by účastník konania mohol napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu, ktorým bolo konanie skončené, ak (1) bolo rozhodnuté vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, (2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, (3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť, alebo nemohol pred súdom vystupovať a nebol riadne zastúpený, (4) nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, (5) rozhodoval vylúčený sudca alebo prísediaci, (6) súd bol nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát alebo ak (7) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka v dôsledku trestného činu sudcu alebo prísediaceho. Žalobou pre zmätočnosť by účastník konania mohol napadnúť aj právoplatný rozsudok súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu alebo právoplatné uznesenie týchto súdov, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, alebo právoplatný rozkaz, ak (1) v tej istej veci bolo už prv začaté konanie, (2) v tej istej veci bolo už prv právoplatne rozhodnuté, (3) odvolacím súdom bol právoplatne zamietnutý návrh na nariadenie výkonu týchto rozhodnutí z dôvodov, že povinnosti uložené rozsudkom, uznesením alebo rozkazom, nemožno vykonať. Žalobou pre zmätočnosť by účastník konania mohol napadnúť aj právoplatný rozsudok súdu, právoplatné uznesenie alebo rozkaz, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, ak mu bola v priebehu konania nesprávnym postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Žalobou pre zmätočnosť by účastník konania mohol napadnúť tiež právoplatné uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie alebo ktorým bolo zastavené odvolacie konanie.

V súvislosti s dovolaním pripravený návrh novely OSP predpokladá zaviesť tzv. revízny princíp do dovolacieho konania, podľa ktorého by dovolací súd definitívne ukončil prípad bez zrušenia rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Dovolací súd by preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý. Na vady, ktoré neboli uplatnené v dovolaní by neprihliadal, okrem prípadu, ak by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd by dovolanie rozsudkom zamietol, ak by dospel k záveru, že nie sú dané dôvody dovolania a nezistil by ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Ak by dovolací súd dospel k záveru, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nebol dostatočne zistený skutkový stav, uznesením by zrušil napadnuté rozhodnutie. Ak by však nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia spočívala len v nesprávnom právnom posúdení správne zisteného skutkového stavu, dovolací súd by napadnuté rozhodnutie zmenil a rozhodol sám rozsudkom. Mal by tiež možnosť rozsudkom zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a ponechať v platnosti rozhodnutie súdu prvého stupňa s účinkami od právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu. V prípade, ak by aj rozhodnutie súdu prvého stupňa malo vady, pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu, dovolací súd by zrušil aj toto rozhodnutie. Ak by dovolací súd zrušil rozhodnutie, mohol by podľa povahy veci aj vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Ministerstvo spravodlivosti by na základe predloženého návrhu novely OSP malo byť splnomocnené vydať všeobecne záväzným právnym predpisom spravovací poriadok pre okresné a krajské súdy, ktorým by podrobnejšie upravil organizáciu práce a úlohy zamestnancov pri výkone súdnictva, postup notára vrátane náležitostí pečiatky v nim vydávaných rozhodnutiach pri vykonávaní úkonov v konaní o dedičstve, postup súdov pri výkone rozhodnutí aj pri elektronickej komunikácií, náležitosti doručenky, vzor rozkazu na plnenie, vzor rozsudku a kancelárske práce na súdoch vrátane správnej agendy.

Právna úprava pripravená rezortom spravodlivosti zahŕňa i zmeny tých právnych predpisov, ktorých by sa dotklo prijatie navrhovaných ustanovení. Jedná sa o Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Exekučný poriadok, zákon o súdnych poplatkoch, Notársky poriadok a katastrálny zákon.

Účinnosť tejto právnej úpravy sa navrhuje odo dňa 1. júla 2008, okrem dvoch ustanovení týkajúcich sa Občianskeho zákonníka, ktoré by nadobudli účinnosť odo dňa 1. júla 2009.

Ďalší vývoj legislatívneho procesu, zmeny a schválenie tejto právnej úpravy budeme za Vás podrobne sledovať.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....