Novela zákona o azyle sa dotkla najmä maloletých cudzincov, určovania štátu za bezpečnú krajinu pôvodu a rozhodovacieho procesu o udelenie azylu. Novela zákona o pobyte cudzincov priniesla zmeny napríklad v udeľovaní a obnovovaní pobytov cudzincov, vydania cudzineckého pasu alebo vydania dokladu o pobyte.
Zákon č. 131/2015 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle nadobudne účinnosť dňom 20. júla 2015. Zákon transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ, ktorou sa ustanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu. Novela mení a dopĺňa aj zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a ďalšie zákony.
Novela zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle doplnením a zmenou ustanovení § 2 písm. l) a m) upresní pojmy bezpečná krajina pôvodu a bezpečná tretia krajina. Po novom bude bezpečnou krajinou pôvodu aj krajina, v ktorej by nebol žiadateľ v prípade návratu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia.
Bezpečnou treťou krajinou bude aj krajina, do ktorej môže byť žiadateľ navrátený bez toho, aby bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd, alebo vystavený vážnemu bezpráviu. Súčasné dôvody, pri splnení ktorých je krajina považovaná za bezpečnú krajinu pôvodu alebo bezpečnú tretiu krajinu zachované aj po novele.
Ďalšou zmenou je úprava práv maloletej osoby. Podľa doplneného ustanovenia § 3 ods. 1 maloletý bude musieť byť prítomný pri podávaní vyhlásenia o tom, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky (ďalej len „vyhlásenie“). Po novom poverený zamestnanec Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ktorý vykonáva pohovor, umožní pred jeho skončením zástupcovi žiadateľa o azyle alebo doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky (ďalej len „žiadateľ“) vyjadriť sa k pohovoru, ak pôjde o maloletého bez sprievodu, umožní opatrovníkovi položiť otázky alebo uplatniť pripomienky už počas pohovoru. Uvedená zmena bude vyplýva z doplneného odseku 7 v ustanovení § 6.
Podľa doplneného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) nebude môcť ministerstvo zamietnuť žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, aj keď žiadateľ pochádza z bezpečnej tretej krajiny a ide o maloletého bez sprievodu a nie je to v jeho najlepšom záujme. Nové ustanovenie § 23d upraví, že na maloletých, keďže aj počas konania o udelení azylu budú po novom umiestnení v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, sa nebudú vzťahovať ustanovenia upravujúce povinnosti osôb umiestnených v azylových zariadeniach. Ak maloletý bez sprievodu nadobudne plnoletosť, bude po novom povinný, ak mu v tom nebudú brániť závažné dôvody, dostaviť sa do pobytového tábora do troch dní od nadobudnutia plnoletosti. To nebude platiť, ak žiadateľ požiadal o zotrvanie v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa osobitného predpisu. Zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately oznámi ministerstvu podanie žiadosti o zotrvanie v ich zariadení, ako aj skutočnosť, či so žiadateľom uzavrie dohodu, ktorá bude obsahovať podmienky jeho zotrvania v tomto zariadení.
Novela dopĺňa nový dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neprípustnú. Ustanovenie § 11 ods. 1 novela doplní o písm. f), podľa ktorého ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak pôjde o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. Ministerstvo bude môcť rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.
Novela tiež doplní dôvody neuplatnenia ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f). Podľa doplneného odseku 4 v ustanovení § 11 ministerstvo nerozhodne podľa § 11 ods. 1 písm. f), ak (1) žiadateľ bol vrátený na územie Slovenskej republiky z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská republika, (2) v predchádzajúcom konaní o udelenie azylu sa rozhodlo o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej alebo o neudelení azylu a toto rozhodnutie bolo doručené podľa ustanovenia § 20a ods. 3 prvej vety a (3) proti rozhodnutiu podľa písmena b) nebol podaný opravný prostriedok. Novela tiež z ustanovenia § 11 ods. 2 vypustí lehotu, v ktorej môže byť žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná.
Novela doplní dôvody na zamietnutie žiadosti ako zjavne neopodstatnenej o dôvod, že ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu a nemožno rozhodnúť podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) z dôvodu, že sa podstatne zmenil skutkový stav. Uvedený dôvod bude doplnený zmenou ustanovenia § 12 ods.12 písm. g). Výnimka z uplatnenia uvedeného dôvodu bude zakotvená doplneným odsekom 5 v ustanovení § 12. Podľa uvedeného ustanovenia ministerstvo nerozhodne podľa ustanovenia § 11 ods.2 písm. g), ak (1) žiadateľ bol vrátený na územie Slovenskej republiky z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská republika, (2) v predchádzajúcom konaní o udelenie azylu sa rozhodlo o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej alebo o neudelení azylu a toto rozhodnutie bolo doručené podľa ustanovenia § 20a ods. 3 prvej vety a (3) proti rozhodnutiu podľa písmena b) nebol podaný opravný prostriedok.
Novým dôvodom na zastavenie konania o žiadosti bude podľa nového znenia ustanovenia § 19 ods. 1 písmeno i), skutočnosť, že žiadateľ nesplnil povinnosť spolupracovať s ministerstvom podľa tohto zákona, najmä ak sa opakovane a bez vážnych dôvodov nedostaví na pohovor, čím znemožní posúdenie žiadosti. Ide o súčasný dôvod zamietnutia žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. c), ktorý novela presúva z dôvodov na zamietnutie žiadosti do dôvodov na zastavenie konania.
Oprávnenie zdržiavania sa žiadateľa na území Slovenskej republiky bude upravené doplneným ustanovením § 22 ods. 1. Podľa uvedeného ustanovenia žiadateľ nebude oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, aj ak pôjde o opakovanú žiadosť o udelenie azylu a ministerstvo už v minulosti zamietlo žiadosť o udelenie azylu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) alebo ustanovenia § 12 ods. 2 písm. g). Žiadateľ, ktorý proti rozhodnutiu vydanému v konaní o azyle podá spolu s opravným prostriedkom na súd aj návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, bude oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky do rozhodnutia súdu o takomto návrhu okrem prípadu, ak ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) a rozhodne, že žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.
Novela skrátila lehotu, po uplynutí ktorej sú žiadatelia oprávnení vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu. Podľa nového znenia ustanovenia § 23 ods. 6 žiadateľ bude môcť vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu, ak sa nerozhodne právoplatne o jeho žiadosti o udelenie azylu do deviatich mesiacov od začatia konania, okrem prípadu, ak podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu vydanému v konaní o udelenie azylu nemá odkladný účinok a súd nerozhodne o odložení vykonateľnosti rozhodnutia.
Podľa prechodného ustanovenia § 54d konanie o azyle začaté a neskončené pred dňom 20. júla 2015, v ktorom bolo vydané rozhodnutie v prvom stupni o zastavení konania podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. i) účinného do dňa 19. júla 2015, sa dokončí podľa ustanovení tohto zákona účinných do dňa 19. júla 2015.
Novela tiež mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Novela predmetného zákona vychádza z už uvedenej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany, a tiež z potrieb vyplývajúcich z praxe.
Novela rozšíri doklady, ktoré môžu byť staršie ako 90 dní pri podaní žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt. Podľa nového znenia ustanovenia § 32 ods. 4 pôjde okrem súčasných dokladov aj o osvedčenie o živnostenskom oprávnení, doklad potvrdzujúci oprávnenie na podnikanie, písomný prísľub zamestnávateľa na prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania, pracovnú zmluvu, rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní štátneho príslušníka tretej krajiny a doklad o najvyššom dosiahnutom vzdelaní. Uvedené bude platiť vo vzťahu k dokladu o zabezpečení ubytovania a bude sa vzťahovať aj na manžela a dieťa štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý zastupuje alebo pracuje pre významného zahraničného investora v Slovenskej republike.
Policajný útvar bude za určitých okolností môcť prijať k žiadosti o pobyt aj doklad o bezúhonnosti, ktorý je starší ako 90 dní. Podľa doplneného odseku 5 v ustanovení § 121 v odôvodnených prípadoch môže policajný útvar prijať k žiadosti o udelenie pobytu doklad o bezúhonnosti, ktorý je starší ako 90 dní, ak obdobie medzi vydaním dokladu o bezúhonnosti štátneho príslušníka tretej krajiny a jeho príchodom na územie Slovenskej republiky nie je dlhšie ako 90 dní.
Podľa doplneného znenia ustanovenia § 32 ods. 10 lehotu na predloženie lekárskeho posudku potvrdzujúceho, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, bude môcť policajný útvar na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny predĺžiť o 60 dní. Súčasné znenie uvedeného ustanovenia neumožňuje predmetnú lehotu predĺžiť.
Novela tiež doplnením ustanovenia § 34 ods. 3 písm. a) umožní, aby štátny príslušník tretej krajiny už nemusel k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu dokladať doklady preukazujúce účel pobytu, ak skutočnosti, ktoré tieto doklady preukazujú, zostali nezmenené.
Trvalý pobyt na neobmedzený čas po novom policajný útvar udelí podľa doplneného znenia ustanovenia § 46 ods. 1 písm. b) aj dieťaťu mladšiemu ako 18 rokov zvereným do osobnej starostlivosti štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na neobmedzený čas. Uvedenú skutočnosť bude musieť preukázať dokladom nie starším ako 90 dní.
Trvalý pobyt na neobmedzený čas bude môcť ministerstvo udeliť aj bez splnenia podmienok ustanovených v zákone č. 404/201 Z. z. o pobyte cudzincov aj plnoletej osobe, ktorá má poskytnutú doplnkovú ochranu ako maloletý bez sprievodu najmenej tri roky, počas ktorých študovala na škole na území Slovenskej republiky. Ide o zmenu ustanovenia § 46 ods. 2 písm. e).
Novela tiež zmení úpravu neprijatia žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu. Súčasné znenie ustanovenia § 59 ods. 2 upravuje, že policajný útvar žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu neprijme, ak je štátny príslušník tretej krajiny zaistený podľa § 88 alebo je v konaní o udelenie azylu podľa osobitného predpisu. Po novom policajný útvar žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu neprijme, ak bude štátny príslušník tretej krajiny v konaní o udelenie azylu podľa osobitného predpisu a žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 1 neprijme ani vtedy, ak bude štátny príslušník tretej krajiny v konaní o administratívnom vyhostený, ak bude zaistený podľa § 88, alebo ak podal na policajnom útvare žiadosť o udelenie prechodného pobytu a zároveň je držiteľom schengenského víza.
Podľa nového znenia ustanovenia § 73 ods. 11 sa bude cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, prvýkrát vydávať doklad o pobyte s platnosťou na jeden rok oproti súčasným dvom rokom. Ďalší doklad o pobyte sa bude tak ako v súčasnosti vydávať s platnosťou na dva roky.
Novela rozšíri okruh cudzincov, ktorým sa bude vydávať cudzinecký pas na vycestovanie zo Slovenskej republiky a na návrat do Slovenskej republiky. Súčasné znenie ustanovenia § 74 ods. 1 umožňuje vydať cudzinecký pas na vycestovanie a návrat do Slovenskej republiky len cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana a nemá vlastný platný cestovný doklad. Ostatným osobám možno vydať cudzinecký pas len na vycestovanie. Po novom bude možné vydať cudzinecký pas na vycestovanie a návrat do Slovenskej republiky aj (1) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený dlhodobý pobyt podľa ustanovenia § 52 ods. 1 písm. a) na základe poskytnutej doplnkovej ochrany a nemá vlastný platný cestovný doklad a (2) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený trvalý pobyt podľa ustanovenia § 46 ods. 2 písm. c) alebo písm. e) a nemá vlastný platný cestovný doklad.
Podľa nového znenia ustanovenia § 80 ods. 7 bude o úhrade nákladov spojených s administratívnym vyhostením rozhodovať policajný útvar. Takéto rozhodnutie bude po vykonateľnosti exekučným titulom.
Novela doplní nové práva žiadateľa o azyl. Podľa doplnených odsekov 3 a 4 v ustanovení § 98 žiadateľ o udelenie azylu má právo na (1) komunikáciu so zástupcami Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov, rodinnými príslušníkmi a osobami, ktoré žiadateľovi o azyl poskytujú právnu pomoc a (2) návštevy zástupcov Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov, rodinných príslušníkov a osôb, ktoré žiadateľovi o azyl poskytujú právnu pomoc. Prístup rodinných príslušníkov žiadateľa o udelenie azylu a osôb, ktoré žiadateľovi o udelenie azylu poskytujú právnu pomoc, bude možné obmedziť z dôvodov ohrozenia bezpečnosti štátu a verejného poriadku alebo na základe rozhodnutia riaditeľa zariadenia, ak tým nebude výrazne obmedzený alebo znemožnený prístup týchto osôb k žiadateľovi o udelenie azylu.
Zákonom č. 131/2015 Z. z. bol novelizovaný aj zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky, zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach, zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.