1. ABSTRAKT
Novela zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov (ďalej len „zákon”), prijatá ako zákon č. 246/2026 Z. z. (ďalej aj „novela“), bola schválená Národnou radou SR 15. septembra 2026 a vyhlásená 8. októbra 2026. Účinnosť nadobudne 1. januára 2027. Novela predstavuje rozsiahlu transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1275 z 24. apríla 2024 o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie).
Ťažiskom je postupný prechod od budov s takmer nulovou potrebou energie k budovám s nulovými emisiami, obnova existujúceho fondu budov, rozšírenie energetickej certifikácie, digitalizácia údajov, podpora využitia slnečnej energie a nové požiadavky na nabíjanie elektrických vozidiel. Novela mení tiež zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a zákon č. 246/2015 Z. z. o správcoch bytových domov.
V článku sa sústreďujeme na zmeny podstatné pre vlastníkov rodinných a bytových domov, vlastníkov a prevádzkovateľov nebytových budov, investorov, developerov, projektantov, prenajímateľov, nájomcov a správcov bytových domov.
2. ÚČEL NOVELY A ZMENA KONCEPCIE PRÁVNEJ ÚPRAVY
Doterajšia právna úprava vychádzala najmä zo smernice 2010/31/EÚ a sústreďovala sa na znižovanie energetickej náročnosti, energetické certifikáty a postupné dosiahnutie úrovne budov s takmer nulovou potrebou energie. Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy nový európsky rámec na tieto výsledky nadväzuje, no sleduje ambicióznejší cieľ: energeticky vysoko efektívny a dekarbonizovaný fond budov do roku 2050.
Novelizované ust. § 1 výslovne rozširuje predmet zákona aj o znižovanie emisií skleníkových plynov z budov a o zohľadňovanie kvality vnútorného prostredia, klimatických a miestnych podmienok i nákladovej efektívnosti. Ust. § 2 ods. 1 obsahuje nové opatrenia, medzi nimi (i) výpočet potenciálu globálneho otepľovania počas životného cyklu budov, (ii) pasporty obnovy, (iii) infraštruktúru udržateľnej mobility, (iv) požiadavky na inteligentné budovy, (v) kvalitu vnútorného prostredia a (vi) technickú pomoc a finančné opatrenia.
Nie všetky tieto ciele sú bezprostredne vymáhateľnými povinnosťami každého vlastníka. Treba rozlišovať individuálne povinnosti ustanovené priamo v § 4, § 5 a § 8 až 8d od plánovacích a strategických úloh štátu podľa § 4b. Toto rozlíšenie je zásadné napríklad pri výklade cieľov znižovania spotreby energie v bytovom fonde.
3. NOVÉ POJMY – JEDNOTKA BUDOVY, HĹBKOVÁ OBNOVA A BUDOVA S NULOVÝMI EMISIAMI
Zákon v § 2 ods. 4 zavádza pojem jednotka budovy: ide o časť budovy, poschodie alebo byt navrhnutý alebo upravený na samostatné užívanie. Nahrádza sa tým doteraz používané označenie „samostatne užívaná časť budovy“. Rozšírenie metodiky a energetickej certifikácie na jednotky budov má význam najmä pri bytoch, nebytových priestoroch a uzatváraní alebo predlžovaní nájomných vzťahov.
Podľa novelizovaného § 2 ods. 9 je hĺbková obnova budovy významnou obnovou budovy a jej technického zariadenia, ktorá naraz alebo postupnými krokmi zmení budovu alebo jej jednotku (i) do 31. decembra 2029 na budovu s takmer nulovou potrebou energie, (ii) od 1. januára 2030 na budovu s nulovými emisiami. Dôvodová správa vysvetľuje zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti: spravidla sa má najskôr zlepšovať tepelnotechnická kvalita konštrukcií a následne optimalizovať technické systémy a zdroje energie.
Kľúčovou novinkou je definícia budovy s nulovými emisiami v § 2 ods. 12. Taká budova má veľmi vysokú energetickú hospodárnosť, produkuje na mieste nulové emisie uhlíka z fosílnych palív a nulové alebo veľmi nízke prevádzkové emisie skleníkových plynov. Jej maximálna potreba primárnej energie musí byť najmenej o 10 % nižšia než predpísaná hodnota pre budovu s takmer nulovou potrebou energie. Energiu možno podľa § 2 ods. 13 zabezpečiť aj z obnoviteľných zdrojov v blízkom okolí, od energetickej komunity, z účinného centralizovaného zásobovania teplom a chladom alebo zo zdrojov s nulovým obsahom uhlíka.
Budova s nulovými emisiami neznamená automaticky budovu bez akéhokoľvek pripojenia na energetickú sieť. § 2 ods. 14 pripúšťa pri technickej alebo ekonomickej neuskutočniteľnosti riešení podľa odseku 13 aj pokrytie potreby energie inou energiou zo sústavy. V praxi bude preto rozhodujúci návrh konkrétneho energetického riešenia, nielen samotné použitie fotovoltiky alebo tepelného čerpadla.
4. NOVÉ ENERGETICKÉ TRIEDY A POVINNOSTI PRI NOVOSTAVBÁCH
Doterajší § 3 ods. 7 zaraďoval budovy do energetických tried A až G. Nové znenie ustanovuje triedy A0 až F a § 3 ods. 8 odlišuje (i) budovu s takmer nulovou potrebou energie v triede A, (ii) budovu s nulovými emisiami v triede A0 a (iii) osobitne výkonnú budovu v triede A0+, ktorá spĺňa ďalšie podmienky nízkej potreby primárnej energie a na mieste ročne vyrába z obnoviteľných zdrojov viac energie než sama potrebuje.
Najvýznamnejšou zmenou je § 4 ods. 2: nová budova musí byť budovou s nulovými emisiami (i) od 1. januára 2028, ak ju vlastní verejný subjekt, a (ii) od 1. januára 2030 v ostatných prípadoch. Nové budovy sa majú zároveň navrhovať tak, aby optimalizovali potenciál výroby energie zo slnečného žiarenia a umožňovali budúcu inštaláciu príslušných zariadení.
V porovnaní s doterajším režimom novostavieb s takmer nulovou potrebou energie ide o sprísnenie cieľovej energetickej a emisnej úrovne, nie o požiadavku okamžite prestavať každý už existujúci rodinný dom. Pri plánovaní nových projektov s realizáciou alebo uvedením do užívania v dotknutých obdobiach treba preto včas overiť energetické parametre návrhu a prechodné pravidlá podľa príslušných stavebných predpisov.
5. VÝZNAMNÁ OBNOVA EXISTUJÚCICH BUDOV, PROJEKTANTI A PAMIATKOVÁ OCHRANA
Podľa doterajšieho § 4 ods. 1 sa minimálne požiadavky mali pri významnej obnove existujúcej budovy splniť, ak to bolo technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné. Novelizovaný § 4 ods. 1 presnejšie viaže požiadavky na nákladovo optimálnu úroveň a na obnovované stavebné konštrukcie primerane rozsahu obnovy; výslovne uvádza, že tieto konkrétne požiadavky sa nevzťahujú na technické systémy budovy. Požiadavky na technické systémy však môžu vyplývať z iných ustanovení.
V ust. § 4 ods. 7 a 8 sa aktualizujú povinnosti projektanta. Projektová dokumentácia musí obsahovať riešenie, ktorým sa dosiahnu minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť; pri obnove obalových konštrukcií sa majú navrhovať parametre porovnateľné s novou budovou rovnakej funkčnosti, umiestnenia a kategórie, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné. Dôvodová správa zdôrazňuje, že sa tým rešpektuje reálny rozsah obnovy a ekonomický životný cyklus stavebných prvkov.
Významná zmena nastáva pri pamiatkovo chránených budovách. Doterajší § 2 ods. 2 písm. a) umožňoval ich široké vylúčenie z postupov podľa zákona, ak by splnenie požiadaviek neprijateľne zmenilo vzhľad. Novela ich už nevylučuje všeobecnou výnimkou; podľa § 4 ods. 3 sa však pri obnove majú navrhovať iba také opatrenia, ktoré neprijateľne nezmenia vzhľad ani pamiatkovú hodnotu. Podľa § 4b ods. 3 sa na takéto budovy neuplatnia minimálne normy energetickej hospodárnosti. Dôvodová správa tým sleduje rovnováhu medzi úsporou energie a ochranou architektonických hodnôt.
6. NÁRODNÝ PLÁN OBNOVY – ČO ZNAMENAJÚ PERCENTUÁLNE CIELE
Doterajšia dlhodobá stratégia obnovy v § 4c sa nahrádza národným plánom obnovy budov v § 4b. Jeho úlohou je určiť postup k vysoko energeticky efektívnemu a dekarbonizovanému fondu bytových aj nebytových budov do roku 2050. Obsahuje analýzu stavu budov, investičných potrieb, energetickej chudoby, politík podpory a míľniky na roky 2030, 2040 a 2050.
Pre nebytové budovy § 4b ods. 2 písm. k) ustanovuje prahové hodnoty odvodené od fondu k 1. januáru 2020 tak, aby sa do konca roku 2030 uplatnili na 16 % a do konca roku 2033 na 26 % energeticky najhoršieho fondu nebytových budov. Ide o rámec minimálnych noriem, ktoré sa následne uplatňujú v súlade so zákonom a vykonávacími pravidlami; povinnosť vlastníka nebytovej budovy je výslovne formulovaná v § 8 ods. 13, pričom pri nepriaznivom posúdení nákladov a prínosov má vykonať aspoň individuálne opatrenia obnovy.
Pre bytové budovy § 4b ods. 2 písm. l) a m) upravuje trajektóriu znižovania priemernej potreby primárnej energie fondu, okrem iného o najmenej 16 % do roku 2030 a o 20 až 22 % do roku 2035 v porovnaní s rokom 2020, s dôrazom na 43 % energeticky najhorších bytových budov. Ide o sektorové a plánovacie ukazovatele, nie o pravidlo, podľa ktorého každý jednotlivý vlastník bytu či rodinného domu musí do roku 2030 osobitne ušetriť 16 % energie. Rozsah konkrétnych povinností vyplýva z ďalších ustanovení a z implementačných opatrení.
7. ENERGETICKÉ CERTIFIKÁTY PRI PREDAJI, NÁJME A VO VEREJNÝCH BUDOVÁCH
Doterajší § 5 ods. 2 vyžadoval energetickú certifikáciu najmä pri predaji, prenájme novému nájomcovi, dokončení novostavby alebo významnej obnovy a pri budovách s viac ako 250 m² podlahovej plochy užívanej orgánom verejnej moci, ktoré verejnosť často navštevuje. Novelizovaný § 5 ods. 2 písm. a) rozširuje povinnosť aj na predĺženie nájmu budovy alebo jednotky budovy. Nové písm. b) sa vzťahuje na budovu, ktorú vlastní alebo užíva verejný subjekt, bez doterajšieho obmedzenia na 250 m² a častú návštevnosť verejnosti.
Novela tiež umožňuje podľa § 5 ods. 4 certifikáciu jednotky budovy vychádzajúcu z hodnotenia inej jednotky s obdobnými energetickými vlastnosťami v tej istej budove. Ide o praktickú možnosť napríklad pri porovnateľných bytoch; neznamená automaticky, že každý byt v dome má bez ďalšieho totožnú energetickú hospodárnosť.
Podľa nového § 8 ods. 2 písm. c) tretieho bodu má vlastník predložiť energetický certifikát na nahliadnutie uchádzačovi o kúpu alebo nájom po dokončení novej budovy, významnej obnove, pri prenájme i pri predĺžení nájmu. Tým sa posilňuje informovanosť záujemcu ešte pred uzavretím zmluvy. Doterajšie pravidlá o odovzdaní certifikátu pri prevode a kópie pri prenájme, ako aj o uvedení energetického ukazovateľa v realitnom inzeráte, treba naďalej posudzovať spolu s upraveným § 8.
8. ELEKTRONICKÉ CERTIFIKÁTY, VÝPOČET EMISIÍ A PASPORT OBNOVY
Novela prináša digitálny energetický certifikát. Podľa § 7 ods. 1 ho oprávnená osoba vydáva na základe obhliadky na mieste alebo v odôvodnených prípadoch na základe virtuálnej kontroly; vlastnoručné podpisy a pečiatka sa nahrádzajú kvalifikovanými elektronickými podpismi. § 7 ods. 6 ustanovuje vydávanie prostredníctvom centrálnej evidencie. Podľa osobitnej časti dôvodovej správy môže virtuálna kontrola vychádzať z projektových a ďalších podkladov a z online overenia v spolupráci s vlastníkom; nejde o ľubovoľné vystavovanie bez odborne podložených údajov.
Obsah certifikátu sa rozširuje o potenciál globálneho otepľovania počas životného cyklu budovy (§ 7 ods. 1 písm. l)): (i) od 1. januára 2028 pre nové budovy s celkovou podlahovou plochou nad 1 000 m² a (ii) od 1. januára 2030 pre všetky nové budovy. Tento ukazovateľ sleduje účinky budovy počas jej životného cyklu, nielen prevádzkovú spotrebu. Konkrétnu metodiku výpočtu má ustanoviť vykonávací predpis.
Nový § 4c upravuje pasport obnovy budovy. Ide o digitálny, individuálne prispôsobený plán hĺbkovej obnovy s navrhnutými postupnými krokmi. Každý krok má obsahovať (i) technológie a materiály, (ii) odhad nákladov a času, (iii) porovnanie s minimálnymi energetickými požiadavkami a (iv) predpokladané zníženie emisií. Vyhotovuje ho odborne spôsobilá osoba v spolupráci s vlastníkom na základe obhliadky. Ust. § 4c ods. 4 výslovne stanovuje: „Pasport obnovy budovy sa môže vyhotoviť dobrovoľne.“ Ak sa vyhotoví súčasne s certifikátom, nahradí odporúčania na zlepšenie energetickej hospodárnosti pripojené k certifikátu.
Význam pasportu v praxi spočíva najmä v koordinácii postupnej obnovy, aby sa napríklad neskoršia výmena zdroja tepla nedostala do rozporu s predchádzajúcim zateplením. Nejde o nové všeobecné stavebné povolenie ani o povinný dokument ku každému predaju nehnuteľnosti.
9. DIGITÁLNA PLATFORMA A PRÍSTUP K ÚDAJOM
Nový § 7a zakotvuje digitálnu platformu údajov o energetickej hospodárnosti budov, ktorá bude slúžiť najmä na evidenciu energetických certifikátov, pasportov obnovy, databázu energetických údajov a ich sprístupňovanie. Ministerstvo dopravy SR zabezpečuje správu a prevádzkovanie informačného systému; právna úprava počíta aj s automatizovanou výmenou údajov z verejných registrov a iných zdrojov.
Podľa § 9 ods. 3 písm. b) sa energetické certifikáty a ďalšie vybrané údaje sprístupňujú vlastníkovi, nájomcovi, správcovi a finančnej inštitúcii v rozsahu budov v jej portfóliu bezodplatne. Iní žiadatelia môžu dostať vybrané súhrnné a anonymizované údaje za úhradu. V § 8 ods. 14 pribúda povinnosť vlastníka umožniť správcovi alebo nájomcovi prístup k údajom v informačnom systéme, ak má taký prístup zriadený.
Pre realitné transakcie, správu budov a financovanie obnovy ide o posilnenie dostupnosti overiteľných údajov. Nie je tým však založené neobmedzené verejné právo každého nahliadať do úplných technických alebo osobných údajov konkrétnej nehnuteľnosti.
10. VYUŽITIE SLNEČNEJ ENERGIE – NOVÁ KONKRÉTNA POVINNOSŤ VLASTNÍKOV
Nový § 8d po prvý raz systematicky ustanovuje, kedy má vlastník vykonať opatrenia na zavedenie zariadení využívajúcich slnečnú energiu. Podmienkou je vždy technická, funkčná a ekonomická uskutočniteľnosť. Povinnosť sa zavádza postupne a podľa typu budovy:
(i) od 1. januára 2027 pre nové budovy vo vlastníctve verejných subjektov a nové nebytové budovy s celkovou podlahovou plochou nad 250 m²;
(ii) do 31. decembra 2027 pre existujúce budovy vo vlastníctve verejných subjektov nad 2 000 m²;
(iii) od 1. januára 2028 pre významne obnovované existujúce nebytové budovy nad 500 m² a ďalšie zákonom určené prípady obnovy, obnovy strechy alebo technického systému;
(iv) do 31. decembra 2028 pre existujúce budovy vo vlastníctve verejných subjektov nad 750 m²;
(v) od 1. januára 2030 pre nové bytové budovy a nové zastrešené parkoviská pre viac ako dve autá v bezprostrednom susedstve budovy;
(vi) do 31. decembra 2030 pre existujúce budovy vo vlastníctve verejných subjektov nad 250 m².
Podľa § 8d ods. 2 sa táto povinnosť neuplatní, ak by zariadenie narušilo konštrukčnú integritu budovy, tepelnú ochranu plochej strechy alebo technické riešenie šikmej či zelenej strechy. Dôvodová správa vysvetľuje, že cieľom je nákladovo efektívne využívanie solárneho potenciálu bez zhoršenia základných funkčných vlastností stavby.
Novela neustanovuje všeobecnú povinnosť každému vlastníkovi existujúceho rodinného domu namontovať fotovoltické panely do roku 2030. Pri konkrétnom projekte treba najprv určiť, či patrí medzi kategórie § 8d, posúdiť technické podmienky a rozlišovať medzi požiadavkou pripraviť novostavbu na budúce zariadenia a povinnosťou zariadenia skutočne zaviesť.
11. NABÍJACIE BODY A BICYKLOVÉ PARKOVANIE V NEBYTOVÝCH BUDOVÁCH
Doterajší § 8a vyžadoval pri nových a významne obnovovaných nebytových budovách viac ako desať parkovacích miest, najmenej jednu nabíjaciu stanicu a prípravu vedenia pre časť miest. Nový § 8a ods. 1 sprísňuje prah na viac ako päť parkovacích miest: vyžaduje (i) najmenej jeden nabíjací bod na každých päť parkovacích miest, (ii) kabeláž pre najmenej 50 % miest a prípravu rozvodov pre ostatné a (iii) bicyklové parkovanie podľa percenta užívateľskej kapacity vrátane miest pre väčšie bicykle.
Ďalšie ustanovenia riešia existujúce nebytové budovy s viac ako 20 parkovacími miestami (§ 8a ods. 4), kde od 1. januára 2027 platí alternatíva jedného nabíjacieho bodu na každých desať miest alebo vedenia pre najmenej polovicu parkovacích miest. Pri niektorých už obnovených budovách je odklad do 1. januára 2029 (§ 8a ods. 5). Budovy vlastnené alebo užívané verejnými subjektmi majú od 1. januára 2033 osobitnú požiadavku kabeláže pre polovicu miest (§ 8a ods. 6).
Prísnejšie pravidlo platí pre nové administratívne budovy a administratívne budovy po významnej obnove s viac ako piatimi miestami: podľa § 8a ods. 7 musí pripadať aspoň jeden nabíjací bod na každé dve parkovacie miesta. Uvedené požiadavky sa viažu na vnútorné parkoviská a za zákonných podmienok aj na parkoviská v bezprostrednom susedstve budovy; nemožno ich bez ďalšieho rozširovať na ľubovoľné cudzie parkovisko.
12. BYTOVÉ BUDOVY, PRÍPRAVA NA ELEKTROMOBILITU A DÔLEŽITÉ VÝNIMKY
Zatiaľ čo doterajší § 8a ods. 2 viazal povinnosti pri bytových budovách na viac ako desať parkovacích miest, nový § 8b ich pri nových a významne obnovovaných bytových budovách viaže na viac ako tri miesta. Vyžaduje (i) kabeláž pre najmenej polovicu miest a rozvodovú prípravu pre zostávajúce miesta a (ii) aspoň dve miesta pre bicykle na jednu bytovú jednotku. Nová bytová budova s viac ako tromi parkovacími miestami musí mať podľa § 8b ods. 2 aj najmenej jeden nabíjací bod.
Podľa § 8c ods. 5 sa však príslušné požiadavky neuplatnia na budovu, pri ktorej bola žiadosť o rozhodnutie o stavebnom zámere alebo o zmene stavby podaná pred 31. decembrom 2026. Osobitná nákladová výnimka sa vzťahuje aj na určité významné obnovy, ak náklady na nabíjaciu infraštruktúru prekročia 10 % celkových nákladov obnovy.
Pri významnej obnove, ak sa dve bicyklové miesta na byt nedajú technicky zabezpečiť, postačuje technicky uskutočniteľný počet (§ 8b ods. 5). Podľa § 8c musia byť nabíjacie body schopné inteligentného nabíjania a v určených prípadoch obojsmerného nabíjania. Vážne objektívne prekážky nezavinené vlastníkom, napríklad prevádzkovateľom potvrdená nedostatočná kapacita distribučnej sústavy alebo neprimeraný zásah do práv tretej osoby, umožňujú splniť povinnosť aspoň prípravou umožňujúcou následnú inštaláciu bez nových výkopov.
Z praktického hľadiska treba preveriť aj výnimky podľa § 8c: (i) pri významnej obnove sa vybrané požiadavky na nabíjacie body a vedenie neuplatnia, ak ich náklady presiahnu 10 % celkových nákladov na významnú obnovu, (ii) vybrané povinnosti sa neuplatnia, ak bola žiadosť o rozhodnutie o stavebnom zámere alebo o zmene stavby podaná pred 31. decembrom 2026, a (iii) inštalácia v existujúcej budove nesmie znížiť protipožiarnu bezpečnosť. Pri rekonštrukcii bytového domu treba preto preveriť stav vlastníctva parkoviska, elektrickú kapacitu, požiarne riešenie a dátum podania príslušnej žiadosti.
13. KVALITA VNÚTORNÉHO PROSTREDIA A INTELIGENTNÉ TECHNICKÉ SYSTÉMY
Podľa nového § 4 ods. 4 má byť nová budova vybavená samoregulačnými zariadeniami na individuálnu reguláciu teploty v každej miestnosti a pri významnej obnove existujúcej budovy sa ich inštalácia vyžaduje, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné. Obdobné povinnosti existovali už v § 8 ods. 7 a 8; ide teda skôr o ich spresnenie a systematické zosúladenie než o absolútne novú povinnosť pri každej malej rekonštrukcii.
Nové a významne obnovené nebytové budovy s nulovými emisiami majú podľa § 4 ods. 5 a § 8 ods. 11 zabezpečovať meracie a riadiace zariadenia na monitorovanie a reguláciu kvality vnútorného vzduchu. Pri už existujúcich budovách sa prihliada aj na technickú a ekonomickú uskutočniteľnosť. Podľa § 8 ods. 12 pribúda pre nebytové budovy povinnosť automatického ovládania zabudovaného osvetlenia, pokiaľ je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné: (i) do 31. decembra 2027 pri účinnom menovitom výkone technického systému nad 290 kW a (ii) do 31. decembra 2029 nad 70 kW.
Zámerom podľa dôvodovej správy je znižovať spotrebu energie bez zhoršovania zdravého vnútorného prostredia a využívať technológie, ktoré prispôsobujú prevádzku budovy jej užívateľom. Pri veľkých administratívnych a obchodných budovách to znamená potrebu preveriť existujúce systémy riadenia vykurovania, vetrania, chladenia a osvetlenia.
14. PODPORA OBNOVY, KOTLY NA FOSÍLNE PALIVÁ A NOVÝ DOTAČNÝ REŽIM
Novela mení pravidlá štátnej podpory. Nové § 9a až 9c umožňujú poskytovať dotácie na (i) výskum a vývoj v oblasti energetickej hospodárnosti, (ii) zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov a (iii) podporu nových budov s nulovými emisiami. Dotácia môže dosiahnuť až 100 % ekonomicky oprávnených nákladov, ale na jej poskytnutie nie je právny nárok (§ 9a ods. 2 a 3). Podanie žiadosti závisí od vyhlásenia výzvy a jej kritérií; pri podpore podľa § 9a ods. 1 písm. b) a c) je žiadateľom vlastník podporovanej budovy.
Oproti doterajšiemu režimu osobitného príspevku na zateplenie rodinného domu a príspevku na rodinný dom podľa § 9ca až 9g novela tieto ustanovenia vypúšťa a zároveň ruší vyhlášku č. 107/2019 Z. z. Namiesto automatického pokračovania dovtedajších podmienok príspevkov tak treba sledovať nové dotačné výzvy, ich adresátov, termíny, podmienky a rozpočtové krytie. Zo samotného zákona nevzniká vlastníkovi domu nárok na konkrétnu dotáciu ani na jej maximálnu možnú výšku.
Nový § 12a ods. 1 zakazuje poskytovanie finančných stimulov na inštaláciu samostatne stojacich kotlov na fosílne palivá, s výnimkou zákonom uvedených kotlov vybraných na investíciu pred rokom 2025. Zákaz financovania nie je totožný so všeobecným zákazom prevádzkovania všetkých existujúcich plynových či iných fosílnych kotlov. § 12a ods. 2 zároveň umožňuje na účely podpory považovať za hĺbkovú obnovu aj obnovu so znížením potreby primárnej energie o aspoň 60 %, ak dosiahnutie nulových emisií nie je technicky a ekonomicky uskutočniteľné.
15. ZMENY V ZÁKONE O ENERGETIKE A V ZÁKONE O SPRÁVCOCH BYTOVÝCH DOMOV
Novela dopĺňa aj zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike. Podľa jeho § 37 ods. 6 písm. ac) a ods. 14 sa rozširuje poskytovanie údajov Ministerstvu dopravy SR potrebných na plnenie jeho pôsobnosti v oblasti energetickej hospodárnosti budov vrátane prístupu k údajom organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Ide predovšetkým o informačnú povinnosť v energetickom sektore, nie o všeobecnú povinnosť domácností zasielať údaje ministerstvu.
Novela mení tiež zákon č. 246/2015 Z. z. o správcoch bytových domov. Hlavná zmena sa týka preukazovania odbornej spôsobilosti správcov: doterajší akreditovaný vzdelávací program sa terminologicky a procesne nahrádza neakreditovaným programom v certifikovanej vzdelávacej inštitúcii podľa zákona č. 292/2024 Z. z. o vzdelávaní dospelých. Dôvodová správa uvádza, že ide o zosúladenie so systémom profesijných kvalifikácií a spresnenie rozsahu dohľadu ministerstva.
Prechodný § 22a zároveň uznáva kvalifikáciu osôb, ktoré do 31. decembra 2025 absolvovali požadovanú prípravu v akreditovanom programe, ako aj kvalifikáciu osôb, ktoré pred účinnosťou novely absolvovali prípravu v neakreditovanom programe v certifikovanej inštitúcii. Správcovia bytových domov by preto mali predovšetkým skontrolovať, či majú doklady zodpovedajúce jednotlivým prechodným kategóriám; novela nevyžaduje bezvýhradne nové školenie od všetkých doterajších správcov.
16. KONTROLA, SANKCIE, PRECHODNÉ PRAVIDLÁ A ÚČINNOSŤ
Novelizovaný § 11 ods. 3 písm. a) prvý bod odkazuje na porušenia povinností vlastníka podľa § 8 ods. 3 až 14. Rozšírením odkazov sa teda aj nové povinnosti v tomto rozsahu začleňujú do režimu správnych deliktov. Pri posudzovaní rizika sankcie treba vždy identifikovať konkrétnu povinnosť, jej adresáta a zákonné výnimky; samotné nesplnenie celospoločenského cieľa národného plánu neznamená automaticky priestupok každého vlastníka bytu.
Pre doterajšie papierové energetické certifikáty ustanovuje § 14af zachovanie platnosti až do jej uplynutia alebo do nahradenia elektronickým certifikátom. Od 1. januára 2027 možno pri prevode nehnuteľnosti povinnosť odovzdať certifikát splniť buď odovzdaním listiny, alebo sprístupnením z centrálnej evidencie. Nie je teda potrebné len z dôvodu nástupu digitálneho systému nechať bez ďalšieho vystaviť nový certifikát.
Účinnosť novely je stanovená na 1. januára 2027. Niektoré konkrétne vecné povinnosti však majú vlastné postupné termíny v rokoch 2027 až 2033.
Rok 2027: od 1. januára 2027 sa požiadavky na využitie slnečnej energie týkajú nových budov vo vlastníctve verejných subjektov a nových nebytových budov s celkovou podlahovou plochou nad 250 m² (§ 8d ods. 1 písm. a)). Nebytové budovy s viac ako 20 parkovacími miestami majú od tohto dňa spĺňať požiadavky na nabíjacie body alebo káblovú prípravu a parkovanie bicyklov (§ 8a ods. 4). Do 31. decembra 2027 musia mať určené nebytové budovy s účinným menovitým výkonom technického systému nad 290 kW automatické ovládanie zabudovaného osvetlenia (§ 8 ods. 12 písm. a)); do toho istého dátumu sa solárne opatrenia vzťahujú aj na existujúce budovy verejných subjektov s plochou nad 2 000 m² (§ 8d ods. 1 písm. b)).
Rok 2028: od 1. januára 2028 sa pri nových budovách vo vlastníctve verejného subjektu uplatní štandard budovy s nulovými emisiami (§ 4 ods. 2 písm. a)). Od rovnakého dátumu musí energetický certifikát novej budovy nad 1 000 m² obsahovať údaj o potenciáli globálneho otepľovania počas životného cyklu (§ 7 ods. 1 písm. l)). Solárne požiadavky sa rozšíria na zákonom vymedzené obnovy nebytových budov a povoľované zásahy (§ 8d ods. 1 písm. c)); do 31. decembra 2028 sa týkajú aj existujúcich budov verejných subjektov nad 750 m² (§ 8d ods. 1 písm. d)).
Rok 2029: od 1. januára 2029 sa požiadavky podľa § 8a ods. 4 uplatnia aj na nebytové budovy, ktoré prešli významnou obnovou počas dvoch rokov pred 28. májom 2024 (§ 8a ods. 5). Do 31. decembra 2029 musia nebytové budovy s účinným menovitým výkonom technického systému nad 70 kW zabezpečiť automatické ovládanie zabudovaného osvetlenia, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné (§ 8 ods. 12 písm. b)).
Rok 2030: od 1. januára 2030 sa štandard nulových emisií vyžaduje pri nových budovách všeobecne (§ 4 ods. 2 písm. b)) a údaj o potenciáli globálneho otepľovania sa rozšíri na energetické certifikáty všetkých nových budov (§ 7 ods. 1 písm. l)). Solárne požiadavky sa od tohto dátumu vzťahujú na nové bytové budovy a nové zastrešené parkoviská pre viac ako dve autá v bezprostrednom susedstve budovy (§ 8d ods. 1 písm. e)); do 31. decembra 2030 ich musia za zákonných podmienok splniť aj existujúce budovy verejných subjektov nad 250 m² (§ 8d ods. 1 písm. f)).
Rok 2033: od 1. januára 2033 musí mať nebytová budova vo vlastníctve alebo užívaní verejného subjektu inštalovanú kabeláž najmenej pre 50 % parkovacích miest pre autá (§ 8a ods. 6). Ide o osobitnú požiadavku, ktorú netreba zamieňať s pravidlami platnými už od roku 2027 pre budovy s viac ako 20 parkovacími miestami.
17. PRAKTICKÉ DÔSLEDKY PRE OBČANOV, VLASTNÍKOV A PODNIKATEĽOV
Vlastník existujúceho rodinného domu by mal rozlišovať prípadnú významnú obnovu, energetickú certifikáciu pri predaji či nájme a dobrovoľný pasport obnovy. Samotná novela mu automaticky neprikazuje okamžité zateplenie domu ani okamžitú montáž solárneho zariadenia. Pri postupnej obnove sa oplatí vopred preveriť ekonomickú realizovateľnosť opatrení a podmienky prípadných dotačných výziev.
Spoločenstvo vlastníkov a správca bytového domu by mali pri rozsiahlejšej obnove preveriť počet parkovacích miest, práva k parkovisku, nabíjaciu infraštruktúru a miesta pre bicykle. Potrebné je tiež zohľadniť predĺženia nájomných zmlúv, prístup nájomcov k energetickým údajom a kvalifikáciu správcu podľa novely zákona č. 246/2015 Z. z.
Developer a projektant novej budovy by mali už pri príprave projektu preveriť harmonogram budov s nulovými emisiami, výpočty životného cyklu od rokov 2028 a 2030, podmienky solárnych zariadení, reguláciu vnútorného prostredia a nové požiadavky na nabíjacie body. Odklad splnenia technických parametrov až do kolaudácie môže vytvoriť nákladné zmeny projektu.
Vlastník obchodnej, administratívnej alebo inej nebytovej budovy by mal preveriť, či sa naňho vzťahujú maximálne hodnoty energetickej hospodárnosti, pravidlá osvetlenia a kvality vnútorného vzduchu, termíny solárnych zariadení a nabíjacích bodov. Prenajímateľ a realitný sprostredkovateľ by mali osobitne zohľadniť energetické certifikáty pri nových i predlžovaných nájmoch. Finančná inštitúcia môže pri hodnotení portfólia využívať rozšírené práva na prístup k údajom.
Základným záverom je, že novela mení energetickú hospodárnosť z prevažne projektovo-certifikačnej agendy na komplexný súbor povinností, investičných rozhodnutí, energetického plánovania a digitálnej výmeny údajov. Skutočný dopad na jednotlivú budovu závisí od jej využitia, veľkosti, vlastníka, stavu obnovy, dátumu príslušného konania a technickej či ekonomickej uskutočniteľnosti zákonom požadovaných opatrení.
Publikované dňa 31.10.2026.