Zmeny v zákone o potravinách sa dotkli rozšírenia povinností adresátom zásielok potravinových produktov a prevádzkovateľom predávajúcim potraviny konečným spotrebiteľom. Došlo aj k rozšíreniu uvádzania dobrovoľných informácií o potravinových produktoch. Vysvetlenie uvedených zmien Vám prinášame v našom článku.
Poslanci Národnej rady SR schválili dňa 29. januára 2014 vládny návrh novely zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“).
Podľa dôvodovej správy je účelom schválenej novely zákona o potravinách zavedenie opatrení, na základe ktorých sa uľahčí a zjednoduší vykonateľnosť poskytovania informácií o percentuálnom podiele predaja potravín vyrobených v Slovenskej republike podľa obratu na potravinách z celkovej ponuky predávaného potravinového sortimentu a spresní sa zverejňovanie zoznamu prevádzkovateľov s týmto percentuálnym podielom.
Podľa ust. § 7 musia vo všeobecnosti všetky dovážané potraviny z tretích krajín spĺňať požiadavky ustanovené zákonom o potravinách a ďalšími právnymi predpismi. Uvedené platí aj pre vyvážané potraviny. Aktuálne platná právna úprava upravuje povinnosti súvisiace s exportom potravín v univerzálnej rovine, a to prostredníctvom ust. § 7a. Platí, že potraviny vyrobené alebo umiestnené na trh v členskom štáte Európskej únie alebo v Turecku, alebo majúce pôvod v niektorom zo štátov Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré sú súčasne zmluvnou stranou Európskeho hospodárskeho priestoru, nesmú byť odmietnuté na umiestnenie na trh na Slovensku s tým, že charakter uvedených potravín zodpovedá (1) predpisom, ktoré sú pre výrobu tejto potraviny alebo jej uvedenie na trh v niektorom z týchto štátov záväzné a ktoré sú zárukou ich bezpečnosti, alebo (2) výrobným postupom a pravidlám správnej výrobnej praxe používaným v niektorom z týchto štátov, pre ktoré existuje dostatočne podrobná dokumentácia, na základe ktorej v prípade potreby možno vykonať dodatočné zisťovanie podrobností.
Zákon predpokladá obmedzenia uvedeného slobodného umiestňovania potravín iba vo vzťahu k ochrane oprávnených národných záujmov, pričom také obmedzujúce opatrenia musia byť v súlade s európskou legislatívou.
Novelizácia zákona o potravinách priniesla konkretizovanie povinností súvisiacich s importom potravín. Došlo k spresneniu spôsobu nahlasovania prísunu zásielky potravín z iného členského štátu Európskej únie. V zmysle pridaného ust. § 7b bude príjemca zásielky produktov živočíšneho pôvodu, nespracovanej zeleniny a nespracovaného ovocia v mieste určenia, pochádzajúcej z iného členského štátu Európskej únie, povinný najneskôr 24 hodín vopred nahlásiť príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe prostredníctvom elektronického systému štátnej veterinárnej a potravinovej správy príchod predmetnej zásielky. Zároveň bude musieť uviesť miesto určenia predmetnej zásielky, krajinu jej pôvodu, druh zásielky a jej množstvo.
Uvedená povinnosť sa bude dotýkať aj dovozu potravín ako takých.
Novela ďalej prináša zmeny v označovaní potravín. Základné povinnosti sa aj naďalej týkajú obligatórneho uvádzania taxatívne vymenovaných údajov na obale potraviny. Ten, kto vyrába potraviny, manipuluje s nimi alebo ich umiestňuje na trh, je povinný ich označiť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka spolu s (1) názvom, pod ktorým sa potravina predáva, (2) obchodným menom a adresou prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, baliarne, distribútora alebo dovozcu so sídlom v rámci spoločenstva, (3) údajmi o množstve; pri pevných potravinách nachádzajúcich sa v náleve musí byť okrem celkovej hmotnosti uvedená i hmotnosť pevnej potraviny, (4) dátumom spotreby, ak ide o druhy potravín podliehajúcich rýchlej skaze z mikrobiologického hľadiska, (5) dátumom minimálnej trvanlivosti, (6) informáciou o osobitnom spôsobe skladovania; ak ide o potraviny, pri ktorých by po otvorení obalu spotrebiteľom došlo k rýchlemu poškodeniu kvality alebo bezpečnosti, uvedú sa konkrétne podmienky na uchovanie po otvorení obalu u spotrebiteľa, prípadne lehota spotreby potraviny, (7) návodom na použitie v prípade, ak by jeho neuvedenie mohlo spôsobiť nesprávne použitie alebo prípravu potraviny, (8) informáciou o určení potraviny na osobitné výživové účely alebo osobitné použitie, (9) so zoznamom jednotlivých zložiek, (10) údajmi o množstve určitých zložiek alebo kategórií zložiek, (11) informáciou o ošetrení potraviny alebo jej zložiek ožiarením, (12) informáciou o výživovej hodnote pri potravinách, na obaloch ktorých je uvedené výživové tvrdenie, (13) informáciou o možnosti nepriaznivého vplyvu na zdravie ľudí, (14) údajom o skutočnom množstve etanolu vyjadrenom v percentách objemu, ak ide o nápoje s množstvom etanolu viac ako 1,2 percenta objemu a (15) informáciou o pôvode alebo mieste pôvodu v prípade, ak by neuvedenie tejto informácie mohlo uviesť spotrebiteľa do omylu.
Ide o zákonom taxatívne vymenované údaje, to znamená, že všetky musia byť povinne uvedené na obale potraviny.
Okrem predmetných údajov a informácií potraviny obsahujú aj označenie pôvodu, zemepisné označenie a označenie zaručených tradičných špecialít tak, ako je predpokladané ust. § 9a zákona o potravinách. Tieto označenia, na rozdiel od údajov prezentovaných v predošlom odseku, povinné nie sú. Zákon o potravinách v predmetnom ustanovení upravuje možnosť požiadať o také označenie a registráciu, nehovorí o povinnosti.
Novela zákona rozširuje fakultatívnosť uvádzania ďalších údajov pre účely propagácie a marketingu potravín a poľnohospodárskych produktov. Potraviny a poľnohospodárske produkty bude po nadobudnutí účinnosti novely zákona o potravinách možné označovať aj dobrovoľnými údajmi, ktoré sú v súlade s taxatívnymi údajmi uvedenými v § 9. Podrobnosti o označovaní potravín a poľnohospodárskych produktov dobrovoľnými údajmi a o ich používaní na účely propagácie a marketingu budú neskôr ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej len „ministerstvo“).
Uvádzanie fakultatívnych údajov o potravinách a poľnohospodárskych produktoch pre marketingové a propagačné údaje sa bude vzťahovať výlučne na potravinárske výrobky vyrábané a umiestňované na trh v Slovenskej republike.
V súvislosti s takto dobrovoľne označenými produktmi sa zároveň do ust. § 23 odsek 1 dopĺňa písm. e), na základe ktorého sa rozširuje kompetencia na výkon úradnej kontroly takto označených potravín orgánov štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
V súvislosti s predajom potravín zákon upravuje povinnosti prevádzkovateľa, ktorý predáva potraviny konečnému spotrebiteľovi, ust. § 12 predstavuje výpočet povinností takého prevádzkovateľa. Opätovne ide o taxatívny a pre prevádzkovateľa záväzný výpočet. Sprievodné ust. § 12a upravuje povinnosť prevádzkovateľa s ročným obratom minimálne 10.000.000 Eur predkladať informáciu o percentuálnom podiele obratu z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi vyrobených v Slovenskej republike na celkovom obrate z predaja všetkých potravín spolu za predchádzajúci kalendárny polrok.
Prevádzkovateľ si musí uvedenú predkladaciu povinnosť splniť každoročne dvakrát, a to do 31. januára a 31. júla formou predloženia výkazu o uvedenom percentuálnom podiele obratu z predaja ministerstvu. Povinnosť podať polročný výkaz bude tiež v členení podľa výrobných odborov potravinárskeho priemyslu. Vzor uvedeného polročného výkazu bude zverejnený na webovom sídle a vo vestníku ministerstva.
Predmetný polročný výkaz bude prevádzkovateľ povinný zverejniť na svojom webovom sídle a v čitateľnej forme aj na viditeľnom mieste pri vstupe určenom pre konečného spotrebiteľa do každej svojej prevádzkarne, najmenej vo formáte A3. Novela zaviedla aj časové hľadisko zverejnenia polročného výkazu. Bude musieť byť zverejnený od 1. marca do 31. augusta príslušného roka a od 1. septembra príslušného roka do 28. februára nasledujúceho roka.
Novela zaviedla aj negatívne vymedzenie prevádzkovateľov, teda tých, na ktorých sa uvedená povinnosť ohľadom výkazu nebude vzťahovať. Z tejto povinnosti sú vyňatí (1) prevádzkovatelia s vlastnými maloobchodnými prevádzkarňami, ktorých hlavnou činnosťou je výroba potravín, (2) výluční dovozcovia potravín pre prevádzkovateľov a (3) prevádzkovatelia, ktorých hlavnou činnosťou nie je predaj potravín konečnému spotrebiteľovi, ale výroba, príprava a podávanie pokrmov, teda prevádzkovatelia verejných stravovacích zariadení.
Podľa dôvodovej správy sa zverejnením zoznamu prevádzkovateľov na webovom sídle ministerstva docieli celkový prehľad o podiele predaja potravín vyrobených v Slovenskej republike podľa obratu na potravinách z celkovej ponuky predávaných potravín a tiež aj v členení podľa jednotlivých odborov potravinárskeho priemyslu povinných prevádzkovateľov.
Zoznam prevádzkovateľov s uvedením predmetných percentuálnych podielov obratu z predaja bude zverejňovať aj ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na svojom webovom sídle každoročne do 31. augusta a do 28. februára.
Plnenie povinnosti predkladať predmetné polročné výkazy bude podliehať kontrole. Doplnením odseku 11 do ust. § 23 sa ministerstvo splnomocňuje na vykonávanie kontroly s cieľom overiť správnosť, úplnosť a pravdivosť údajov v polročnom výkaze. Ako uvádza dôvodová správa, táto kompetencia je ministerstvu doplňovaná z dôvodu potreby spätnej kontroly a overovania predkladaných údajov povinnými osobami. Zistenia budú následne podkladom pre prípadné uloženie pokuty, ak nedošlo k zaslaniu zákonom vyžadovaných informácií, alebo by sa poskytnuté údaje nezhodovali sa so skutočnosťou, resp. boli inak nevyhovujúce.
Novela ďalej upravila niekoľko skutočností v oblasti sankcií. V ust. § 28 odsek 2 písm. n) dochádza k spresneniu jednej zo skutkových podstát porušenia povinností. V tejto súvislosti orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 Eur do 100.000 Eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny, pri ktorých bolo zistené prekročenie najvyššieho prípustného množstva prídavných látok, extrakčných činidiel, technologických pomocných látok, aróm a kontaminantov, maximálnych limitov zvyškov prípravkov na ochranu rastlín a zvyškov veterinárnych liečiv a analýzou rizika nebola potvrdená ich bezpečnosť.
Zároveň sa ustanovuje ďalšia skutková podstata, pri ktorej naplnení je možné uložiť pokutu v uvedenom rozmedzí, a to pre prípad, ak povinná osoba nezverení polročný výkaz spôsobom a v čase predpokladanom zákonom tak, ako je to ustanovené v § 12a ods. 1 písm. b).
Ostatné skutkové podstaty predpokladané predmetným odsekom ostávajú nezmenené.
Schválená novela zákona o potravinách upravuje výšku pokút za druhé a ďalšie porušenie povinností podľa ust. § 28 odseku 4. V zmysle tohto paragrafu orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby základnej pokuty (základná pokuta v rozmedzí od 1.000 Eur do 500.000 Eur), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinnosti. Po ďalšom opakovanom porušení povinnosti orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od 1.000.000 Eur do 5.000.000 Eur.
Zákon o potravinách v novelizovanej podobe nadobudne účinnosť dňa 1. apríla 2014.