1. ABSTRAKT
Národná rada Slovenskej republiky schválila 23. septembra 2026 novelu zákona č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti (ďalej len „novela“ a “zákon”). Podľa čl. II schváleného znenia má novela nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027. Jej ústrednou zmenou je zavedenie štátnej akreditácie subjektov realizujúcich preventívne programy, ktorá má slúžiť na preverenie ich odbornosti, kvality a spôsobilosti. Novela zároveň mení podmienky štátnych dotácií, upravuje koordináciu prevencie na regionálnej úrovni a spresňuje spracúvanie osobných údajov.
Zmeny sa dotknú najmä občianskych združení, neziskových organizácií, nadácií, fyzických osôb a podnikateľov, ktorí organizujú preventívne programy, ako aj obcí, okresných úradov, škôl, odborníkov v oblasti prevencie a obetí kriminality. V článku porovnávame doterajšie znenie zákona s konečným schváleným textom a vysvetľujeme jeho praktické následky podľa všeobecnej a osobitnej časti dôvodovej správy. Osobitne upozorňujeme na ustanovenia zmenené počas parlamentného prerokovania.
2. ČO UPRAVUJE ZÁKON O PREVENCII KRIMINALITY A PREČO JE DÔLEŽITÝ
Zákon č. 583/2008 Z. z. upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov verejnej moci pri predchádzaní kriminalite a inej protispoločenskej činnosti, spoluprácu medzi štátom a ďalšími subjektmi a poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu na príslušné projekty (§ 1). Nie je to zákon, ktorý by sám určoval tresty za jednotlivé trestné činy; jeho predmetom sú predovšetkým preventívne a koordinačné opatrenia, pomoc pri znižovaní rizík a pravidlá verejnej podpory.
Podľa § 3 písm. b) sa kriminalitou rozumie konanie, ktoré je trestným činom. Iná protispoločenská činnosť zahŕňa priestupky, iné správne delikty, ale aj konanie, ktoré nie je takým deliktom a negatívne pôsobí na spoločnosť (§ 3 písm. c)). Preto môže ísť o programy namierené napríklad proti podvodom, násiliu, kybernetickým rizikám, viktimizácii či iným rizikovým javom, vždy podľa konkrétneho zamerania projektu.
Zákon už dnes v § 2 uvádza, že každý je povinný podľa svojich možností a schopností konať tak, aby predchádzal alebo zamedzil vzniku a šíreniu kriminality a inej protispoločenskej činnosti. Ide o všeobecnú normu vyjadrujúcu spoločenskú zodpovednosť, nie o zavedenie novej plošnej registračnej alebo akreditačnej povinnosti pre všetkých občanov. Zákon zároveň upravuje informačné kancelárie Ministerstva vnútra SR, ktoré poskytujú obetiam informácie a sprostredkúvajú odbornú pomoc (§ 7a).
3. CIEĽ NOVELY: PROFESIONALIZÁCIA, JEDNOTNÉ ŠTANDARDY A TRANSPARENTNOSŤ
Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy sa novela predkladá s cieľom profesionalizovať a systematizovať preventívne činnosti. Doterajší zákon poznal dotačné mechanizmy a inštitucionálne zabezpečenie prevencie, neobsahoval však komplexné zákonné pravidlá akreditácie realizátorov preventívnych programov. Nové ustanovenia § 9a až § 9i majú vytvoriť jednotný postup pre posudzovanie odbornosti, preverovanie realizátorov a následnú kontrolu.
Dôvodová správa zdôrazňuje dva prepojené účely: (i) odborná kvalita a porovnateľné štandardy programov financovaných z verejných zdrojov a (ii) transparentné a účelné využitie štátnych dotácií. Ďalšími cieľmi sú lepší tok údajov o kriminalite medzi štátnymi orgánmi a účinnejšia koordinácia národných a regionálnych opatrení. Ide teda o širšiu reformu organizovania a financovania prevencie, nie iba o technické doplnenie nového administratívneho osvedčenia.
4. PREVENTÍVNY PROGRAM A AKREDITOVANÝ SUBJEKT – NOVÉ ZÁKONNÉ POJMY
Novela dopĺňa § 3 o písmená d) až f). Subjektom preventívneho programu je osoba, ktorá preventívny program realizuje. Preventívnym programom je program poskytovania vzdelávacích alebo informačných aktivít v oblasti prevencie kriminality, ktorý prihliada predovšetkým na priority Stratégie prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike. Akreditovaným subjektom je realizátor programu, ktorému Ministerstvo vnútra SR rozhodnutím udelilo akreditáciu.
Schválené znenie zámerne hovorí o akreditácii subjektov realizujúcich preventívne programy, nie o samostatnej akreditácii programov bez ohľadu na ich realizátorov. Program, jeho obsah, adresáti a projektová dokumentácia zostávajú súčasťou posudzovania, ale rozhodnutie sa viaže na konkrétny subjekt. Toto spresnenie prijali poslanci v parlamentnom prerokovaní a je dôležité napríklad pri zmene osoby realizátora alebo pri zániku právnickej osoby.
Zároveň sa z § 3 písm. a) vypúšťa časť nadbytočnej definície prevencie kriminality. Podľa osobitnej dôvodovej správy ide o zosúladenie terminológie so samostatným zákonným pojmom inej protispoločenskej činnosti; nejde o zúženie celej pôsobnosti zákona iba na trestné činy.
5. AKREDITÁCIA JE DOBROVOĽNÁ PRI REALIZÁCII, ALE POTREBNÁ PRI DOTÁCII
Nový § 9a ods. 1 označuje akreditáciu za štátne overenie spôsobilosti subjektu preventívneho programu realizovať preventívny program. Ustanovenie § 9a ods. 2 zároveň výslovne stanovuje: „Akreditácia nie je podmienkou na realizáciu preventívneho programu.“ Naproti tomu podľa § 9a ods. 4 je akreditácia podmienkou na získanie dotácie na preventívny program podľa tohto zákona.
V praxi preto treba rozlišovať (i) organizovanie preventívnych prednášok alebo iných aktivít bez štátnej dotácie podľa zákona č. 583/2008 Z. z., na ktoré zákon všeobecne akreditáciu nevyžaduje, a (ii) žiadosť o dotáciu na takýto preventívny program z dotačného režimu predmetného zákona, kde je akreditácia relevantnou zákonnou podmienkou. Z novely nemožno vyvodzovať, že bez tejto akreditácie by organizácia nesmela poskytovať akékoľvek vzdelávanie alebo prevenciu. Rozhodujúce môžu byť aj osobitné predpisy upravujúce konkrétnu činnosť.
Z akreditačného režimu podľa § 9a ods. 3 sú vyňaté orgány štátnej správy a obce, ktoré realizujú preventívny program podľa zákona. V pôvodnom vládnom návrhu bola výnimka formulovaná pre obecnú políciu; schválený text ju viaže na obec ako právnickú osobu. Výnimka z akreditácie neznamená automatický nárok obce na dotáciu, pretože aj pri nej zostávajú použiteľné ostatné podmienky dotačného mechanizmu.
Na uvedenú výnimku je potrebné nazerať podľa právnej identity skutočného realizátora. Vyšší územný celok nie je v § 9a ods. 3 výslovne uvedený a samostatná právnická osoba zriadená obcou, napríklad škola či školské zariadenie, sa nestáva obcou len preto, že obec je jej zriaďovateľom. Pri konkrétnom projekte preto treba preveriť, kto je žiadateľom a realizátorom. Zároveň podľa doterajšieho § 11 ods. 4 písm. a) nemožno poskytnúť dotáciu štátnemu orgánu, štátnej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácii ani štátnemu účelovému fondu. Výnimka z akreditácie preto sama osebe neznamená oprávnenie čerpať dotáciu.
6. KTO MÔŽE ZÍSKAŤ AKREDITÁCIU A ČO SA POSUDZUJE
Podľa § 9b sa podmienky odlišujú podľa právnej formy žiadateľa. Fyzická osoba musí splniť požiadavky bezúhonnosti a odbornej spôsobilosti; rovnaké požiadavky sa vzťahujú aj na fyzické osoby, ktoré zamestnáva alebo bude zamestnávať na vykonávanie preventívneho programu, vrátane osôb pôsobiacich na inom zmluvnom základe. Žiadateľ navyše predkladá projekt preventívneho programu.
Ak žiada právnická osoba, musí byť bezúhonná ona sama a tiež jej štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu. Aspoň jeden člen štatutárneho orgánu musí byť odborne spôsobilý; požiadavky bezúhonnosti a odbornej spôsobilosti sa zároveň vzťahujú na osoby, ktoré budú program skutočne realizovať. Ide o osobitne významný bod pre občianske združenia, neziskové organizácie, nadácie alebo obchodné spoločnosti, ktoré zabezpečujú realizáciu prostredníctvom externých lektorov.
Za bezúhonnú sa podľa § 9b ods. 5 nepovažuje osoba právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené. Na preukázanie bezúhonnosti sa využíva výpis z registra trestov; žiadateľ poskytne údaje potrebné na jeho vyžiadanie a Ministerstvo vnútra SR komunikuje s Generálnou prokuratúrou SR. Nemožno preto zamieňať zákonnú bezúhonnosť s čestným vyhlásením organizátora, že voči nemu nie je vedené konanie.
7. ODBORNÁ SPÔSOBILOSŤ: ŠTYRI ALTERNATÍVY VZDELANIA A PRAXE
Ustanovenie § 9b ods. 3 ustanovuje štyri alternatívne spôsoby splnenia odbornej spôsobilosti: (i) úplné stredné všeobecné alebo odborné vzdelanie a aspoň päť rokov praxe v odbore, ktorého sa program týka, (ii) vyššie odborné vzdelanie a aspoň štyri roky praxe, (iii) vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa a aspoň tri roky praxe, alebo (iv) úspešné absolvovanie akreditovaného vzdelávacieho programu „Špecialista prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti“ a aspoň jeden rok praxe v oblasti preventívnych programov.
V porovnaní s doterajšou úpravou ide o nové výslovné kvalifikačné kritériá pre potreby tejto akreditácie. Zákon nevyžaduje univerzálne rovnaké vysokoškolské vzdelanie od každého lektora; prípustné sú rozličné kombinácie vzdelania a praxe. Rozhodujúca bude aj vecná súvislosť praxe s odborom, ktorého sa konkrétny preventívny program týka.
Podľa § 9b ods. 4 sa splnenie podmienok preukazuje úradne osvedčenou kópiou dokladu o absolvovaní štúdia, životopisom a dokladmi o praxi. Realizátori by preto mali pripraviť dokumentáciu aj k externým lektorom a odborníkom, pokiaľ sa na program vzťahujú požiadavky podľa § 9b ods. 1 alebo 2.
8. OBSAH PROJEKTU A ŽIADOSTI O AKREDITÁCIU
Podľa § 9b ods. 6 sa v projekte preventívneho programu uvádza (i) stručný opis programu a súčasného stavu riešeného problému, (ii) ciele, obsah, formy a metódy realizácie a (iii) jeho predpokladaný prínos. Projekt má prihliadať najmä na stratégiu prevencie kriminality a štandardy preventívnych programov, ktoré Ministerstvo vnútra SR vydá a zverejní na svojom webovom sídle. Dôvodová správa tým sleduje odborné, obsahovo preskúmateľné posudzovanie programu, nielen kontrolu formálnych náležitostí.
Žiadosť o akreditáciu podľa § 9c musí obsahovať identifikačné údaje fyzickej alebo právnickej osoby, údaje o osobách podieľajúcich sa na programe, názov a zameranie programu, čas realizácie, okruh adresátov a e-mailový kontakt. Prikladajú sa projekt, kvalifikačné doklady a údaje na vyžiadanie výpisov z registra trestov. Ak fyzickej osobe nie je pridelené rodné číslo, schválené znenie výslovne pripúšťa iný identifikačný údaj.
Ministerstvo vnútra má na svojom webovom sídle zverejniť formulár žiadosti. Konanie sa podľa § 9d ods. 1 začína doručením úplnej písomnej žiadosti. Z pohľadu žiadateľa je preto podstatná úplnosť dokumentácie hneď pri podaní: chýbajúce preukázanie praxe alebo neúplný projekt môžu oddialiť začiatok konania podľa osobitného pravidla novely.
9. ROZHODOVANIE MINISTERSTVA A HODNOTIACA KOMISIA
O udelení akreditácie rozhoduje Ministerstvo vnútra SR. Podľa § 9d ods. 3 pri splnení zákonných podmienok vydá rozhodnutie o udelení akreditácie; v opačnom prípade žiadosť zamietne. Rozhodovanie sa uskutočňuje na návrh hodnotiacej komisie, ktorá má päť členov: dvoch zástupcov ministerstva a troch odborníkov pôsobiacich v oblasti prevencie kriminality (§ 9e ods. 4). Členovia komisie musia spĺňať pravidlá nestrannosti a nesmú byť v zákonom vymedzených vzťahoch k žiadateľovi.
Novelizovaný § 15 ods. 1 stanovuje, že na konanie o udelení, predĺžení a zrušení akreditácie sa použije správny poriadok. Oproti doterajšiemu stavu, keď sa správny poriadok na konania podľa zákona vo všeobecnosti nevzťahoval, ide o významnú procesnú záruku pre žiadateľov a akreditované subjekty. Súčasne však treba rešpektovať osobitné ustanovenie § 9e ods. 3: proti rozhodnutiu o udelení akreditácie sa nemožno odvolať. Nemožno ho bez ďalšieho zamieňať so všeobecným vylúčením všetkých opravných prostriedkov proti akémukoľvek rozhodnutiu vydanému v akreditačnom konaní.
10. PLATNOSŤ AKREDITÁCIE A POVINNOSTI JEJ DRŽITEĽA
Podľa § 9e ods. 2 sa rozhodnutie vydáva na čas uvedený v žiadosti, najviac na päť rokov. Akreditáciu možno na žiadosť predĺžiť najviac o ďalších päť rokov, a to aj opakovane; žiadosť však musí byť podaná najneskôr 90 dní pred uplynutím platnosti. Ak je žiadosť podaná neskôr, samotné podanie nezachová akreditáciu po uplynutí jej platnosti. Organizátori viažuci preventívne projekty na viacročné grantové výzvy by mali sledovať termíny už vopred.
Akreditácia je neprevoditeľná a neprechádza na právneho nástupcu (§ 9e ods. 5). Pri prevode činnosti na inú organizáciu, zlúčení, prípadne zániku právnickej osoby preto nemožno automaticky vychádzať z platnosti akreditácie pôvodného subjektu. Oproti doterajšiemu stavu zákon po prvý raz ustanovuje osobitný režim trvania a neprenosnosti tejto štátnej akreditácie.
Akreditovaný subjekt musí podľa § 9f po celý čas spĺňať podmienky udelenia akreditácie a do ôsmich dní písomne oznámiť ministerstvu všetky zmeny rozhodujúcich skutočností, najmä zmeny relevantné pre bezúhonnosť, odbornosť a zloženie realizačného tímu. Z praktického hľadiska sa odporúča zaviesť vnútornú evidenciu platnosti dokladov, lektorov a rozhodujúcich zmien.
11. ZÁNIK, ZRUŠENIE AKREDITÁCIE A KONTROLA
Nový § 9g rozlišuje zánik akreditácie priamo zo zákona a zrušenie akreditácie rozhodnutím ministerstva. Zánik nastáva najmä uplynutím doby platnosti, za podmienok zákona aj pri žiadosti o predĺženie podanej menej ako 90 dní pred skončením platnosti, na žiadosť subjektu či jeho smrťou alebo zánikom. Ministerstvo akreditáciu zruší, ak subjekt poruší povinnosti podľa § 9f alebo nesplní v určenej lehote nápravné opatrenia uložené po kontrole.
Ustanovenie § 9h zavádza kontrolu trvania akreditačných podmienok a dodržiavania povinností zo strany Ministerstva vnútra SR. Ministerstvo môže ukladať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a prijímať a vybavovať sťažnosti na postup akreditovaného subjektu. Z hľadiska neziskových organizácií a ďalších realizátorov to znamená, že akreditácia nebude iba jednorazovým získaním osvedčenia, ale trvajúcim regulovaným statusom podliehajúcim kontrole.
Zákon pri tejto akreditačnej úprave nezavádza samostatnú všeobecnú pokutu za každé pochybenie. Základnými výslovne ustanovenými následkami sú nápravné opatrenia a pri splnení zákonných podmienok strata akreditácie. Prípadné ďalšie následky pri neoprávnenom čerpaní verejných prostriedkov môžu vyplynúť z osobitných právnych predpisov alebo dotačnej zmluvy.
12. VEREJNÝ REGISTER AKREDITOVANÝCH SUBJEKTOV
Zásadnou novinkou je register akreditovaných subjektov preventívnych programov (§ 9i). Ministerstvo vnútra zapisuje subjekt do registra po udelení akreditácie; register sa vedie a zverejňuje na webovom sídle ministerstva podľa kompetencií upravených v § 5 a § 9i. Evidujú sa základné údaje z rozhodnutia o akreditácii vrátane identifikácie realizátora, zamerania programu, okruhu adresátov, obdobia platnosti a e-mailového kontaktu. Rodné priezvisko a rodné číslo fyzickej osoby sa do zverejňovaného registra nezapisujú.
Pre školy, samosprávy, firmy, rodičov aj potenciálnych donorov môže register predstavovať praktický zdroj na overenie, či má konkrétny realizátor akreditáciu a na aké preventívne aktivity sa vzťahuje. Zápis v registri nie je univerzálnym dokladom kvality každej činnosti organizácie; rozhodujúci je obsah rozhodnutia a jeho platnosť.
13. ZMENY PRI ŠTÁTNYCH DOTÁCIÁCH A PODMIENKACH BEZÚHONNOSTI
Doterajší zákon umožňoval poskytovanie dotácií na schválené projekty prevencie kriminality bez všeobecnej akreditačnej podmienky tohto typu. Nové § 9a ods. 4 a § 12 ods. 5 písm. e) zavádzajú pre dotáciu na preventívny program podmienku akreditácie a povinnosť uviesť informáciu o udelení akreditácie v žiadosti o dotáciu, ak jej predmetom je takýto program. Akreditácia pritom nenahrádza dotačné konanie ani rozhodnutie o schválení financovania.
Naďalej zostávajú podstatné doterajšie pravidlá § 11 ods. 1 až 3: dotáciu možno poskytnúť najviac do 80 % predpokladaných výdavkov projektu, žiadateľ preukazuje aspoň 20 % zdrojov mimo štátneho rozpočtu a na projekt v jednom rozpočtovom roku možno dotáciu poskytnúť len raz. Na poskytnutie dotácie nie je právny nárok (§ 11 ods. 5). Tieto limity nie sú novinkou novely, ale zostávajú rozhodujúce aj pri plánovaní akreditovaného projektu.
Nový § 11 ods. 4 písm. g) výslovne dopĺňa medzi prekážky poskytnutia dotácie stav, keď žiadateľ nie je bezúhonný. Zároveň sa v § 12 ods. 8 spresňuje posudzovanie bezúhonnosti osobitne na účely dotácií. Osobitná dôvodová správa vysvetľuje, že nové výslovné pravidlo odmietnutia dotácie dopĺňa už existujúcu úpravu preukazovania bezúhonnosti. Nejde preto o to, že by bezúhonnosť bola pred novelou pri dotáciách úplne neznámou podmienkou.
Pri príprave žiadosti treba rešpektovať aj ďalšie, už existujúce dotačné podmienky. Podľa § 11 ods. 4 nemožno dotáciu poskytnúť napríklad žiadateľovi s nevysporiadanými finančnými vzťahmi so štátnym rozpočtom, relevantnými daňovými alebo poistnými nedoplatkami, v zákonom uvedených insolvenčných situáciách alebo pri zákonom vymedzenej pokute za nelegálne zamestnávanie. Podľa § 12 ods. 7 treba účtovnú závierku za predchádzajúce účtovné obdobie uložiť do registra účtovných závierok najneskôr 15 pracovných dní pred podaním žiadosti, ak tam ešte nie je uložená. Ide o doterajšie pravidlo, nie o novú povinnosť zavedenú touto novelou, ale jeho nedodržanie môže skomplikovať podanie dotačnej žiadosti.
14. REGIONÁLNA PREVENCIA: KOORDINÁTOR, KRAJSKÁ KOMISIA A SPOLOČNÉ STRETNUTIA
Novela výslovne upravuje v § 8 ods. 2 zriadenie funkcie krajského koordinátora pre prevenciu kriminality a krajskej komisie pre prevenciu kriminality okresným úradom v sídle kraja. Funkcia krajského koordinátora existovala už v predchádzajúcej úprave § 8 ods. 1 písm. a); nové je predovšetkým jej systematické zaradenie, jasnejšie vyznačené kompetencie a zákonný rámec krajskej komisie, nie vznik úplne neznámej pozície.
Podľa § 8 ods. 3 koordinátor zabezpečuje regionálnu súčinnosť v oblasti prevencie kriminality, okrem aktivít prevencie násilia na deťoch, ktoré patria do samostatnej pôsobnosti podľa osobitných predpisov. Ak je to nevyhnutné, môže podľa § 8 ods. 4 zorganizovať multidisciplinárne stretnutie k individuálnemu prípadu za účasti orgánov verejnej moci a ďalších subjektov. Pozvaný orgán verejnej moci je povinný zabezpečiť účasť svojho zástupcu. Účastníci sa môžu oboznamovať s osobnými údajmi v zákonnom rozsahu a viaže ich mlčanlivosť.
Predsedom krajskej komisie je prednosta okresného úradu v sídle kraja a jej tajomníkom krajský koordinátor (§ 8 ods. 5); ďalšie pravidlá určí štatút schvaľovaný Radou vlády SR pre prevenciu kriminality. Pre školy, pomáhajúce organizácie a samosprávy môže táto úprava uľahčiť spoluprácu pri riešení zložitých prípadov. Neznamená však všeobecné oprávnenie ktoréhokoľvek účastníka voľne šíriť osobné údaje alebo obchádzať osobitné režimy ochrany detí a obetí.
15. OSOBNÉ ÚDAJE: OBETE, OHROZENÉ OSOBY, DETI A ZÁKONNÍ ZÁSTUPCOVIA
Predchádzajúci § 7 ods. 2 výslovne vymedzoval spracúvanie osobných údajov ministerstvom vnútra predovšetkým o páchateľoch a obetiach kriminality. Novelizované znenie § 7 ods. 2 a 3 rozširuje a presnejšie rozdeľuje kategórie dotknutých osôb: (i) páchatelia, obete a osoby ohrozené kriminalitou alebo inou protispoločenskou činnosťou, (ii) osoby, ktoré požiadali informačné kancelárie o ochranu, podporu alebo pomoc, (iii) účastníci osvetových aktivít a kontaktné osoby spolupracujúcich subjektov a (iv) v osobitnom rozsahu maloletí do 15 rokov a ich zákonní zástupcovia.
Pri prvých dvoch skupinách zákon umožňuje spracúvať aj kontaktné a identifikačné údaje, napríklad telefónne číslo, e-mailovú adresu a podpis. O účastníkoch osvetových aktivít a kontaktných osobách sa podľa § 7 ods. 2 písm. b) vedie užší rozsah – meno, priezvisko, podpis, telefón a e-mail. Pri maloletých do 15 rokov § 7 ods. 3 upravuje osobitný rozsah identifikačných a kontaktných údajov dieťaťa a jeho zákonného zástupcu. Údaje potrebné na akreditáciu sa osobitne viažu na § 9c (§ 7 ods. 4).
Podľa všeobecnej a osobitnej dôvodovej správy je cieľom presnejší zákonný základ pre výkon pomoci obetiam a akreditačnej agendy. Zákonné oprávnenie spracúvať a poskytovať tieto údaje sa uplatňuje v súlade s osobitnými predpismi o ochrane osobných údajov, s požiadavkou nevyhnutnosti a primeranosti. Pre školy, neziskové organizácie a ďalších spolupracujúcich partnerov je dôležité, aby nezamieňali oprávnenia ministerstva podľa § 7 za automatické všeobecné oprávnenia každého realizátora programu.
16. STRATEGICKÉ RIADENIE A VÝMENA INFORMÁCIÍ MEDZI ŠTÁTNYMI ORGÁNMI
Podľa novely sa mení systém hodnotenia Stratégie prevencie kriminality. Vláda má schvaľovať súhrnnú hodnotiacu správu za príslušné obdobie stratégie (§ 5 ods. 1 písm. c)), zatiaľ čo priebežné hodnotenie je rozlíšené ako čiastková hodnotiaca správa. Riadenie a kontrola krajských koordinátorov sa výslovne presúva do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR (§ 7 ods. 1 písm. f)).
Ministerstvá a ďalšie dotknuté ústredné orgány majú po novom podľa § 6 ods. 1 písm. b) predkladať Rade podklady o stave, vývoji a dynamike kriminality; výnimku z vybraných povinností § 6 ods. 1 písm. a) a b) má Slovenská informačná služba, čo dôvodová správa odôvodňuje osobitným charakterom spravodajských informácií. Okresné úrady v sídlach krajov majú podľa § 8 ods. 1 každoročne predkladať podklady o príčinách, vývoji a opatreniach.
Pre občana nejde o zavedenie novej individuálnej oznamovacej povinnosti. Praktickým účelom je kvalitnejšie plánovanie programov na podklade regionálnych údajov, lepšie rozlišovanie účinných opatrení a efektívnejšia koordinácia orgánov, ktoré už prevenciu vykonávajú.
17. ÚČINNOSŤ A PRAKTICKÉ ODPORÚČANIA PRE ADRESÁTOV NOVELY
Schválená novela má podľa čl. II nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027. K dátumu prípravy článku sa na parlamentnej stránke nachádza schválené znenie zákona v redakčnom štádiu; pred publikovaním v Zbierke zákonov preto treba overiť definitívne číslo vyhláseného predpisu a prípadné následné zmeny. V samotnom schválenom texte nie je osobitný prechodný režim, ktorý by všeobecne oslobodzoval existujúcich neštátnych realizátorov od akreditácie pri získavaní nových dotácií na preventívne programy po účinnosti novely.
Občianske združenia, neziskové organizácie a podnikatelia, ktorí chcú žiadať o dotáciu na preventívny program, by mali v predstihu (i) posúdiť, či plánovaná aktivita spĺňa definíciu programu podľa § 3, (ii) skontrolovať bezúhonnosť a kvalifikáciu realizátorov aj štatutárov, (iii) pripraviť projekt a preukázanie odbornej praxe, (iv) sledovať formulár a štandardy zverejnené ministerstvom a (v) nezabudnúť na samostatné podmienky dotačnej výzvy a povinné spolufinancovanie.
Obce a orgány štátnej správy by mali odlíšiť vlastnú výnimku z akreditačného režimu od pravidiel schvaľovania dotácií a preveriť možnosti spolupráce s krajskými koordinátormi. Školy, rodičia a potenciálni účastníci programov budú môcť využívať register na kontrolu platnosti akreditácie. Informačné kancelárie a spolupracujúce subjekty musia pri výmene údajov venovať pozornosť zákonnému účelu a nevyhnutnému rozsahu spracúvania.
Novela nezakazuje neakreditované preventívne aktivity. Pri programoch podporovaných podľa tohto zákona však vyžaduje overiteľnú odbornosť, zodpovednosť realizátora a trvalé dodržiavanie akreditačných podmienok.
Publikované dňa 31.10.2026.