Novelizáciou si začiatkom februára 2022 prešiel aj zákon o registri adries, a to najmä s cieľom zefektívniť prácu s registrom adries.
Dňa 01. februára 2022 Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon (ďalej len „novela“) ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2015 Z. z. o registri adries a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o registri adries“) a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“).
Cieľ novely
Cieľom novely je zefektívnenie práce s registrom adries na základe poznatkov z aplikačnej praxe. Medzinárodné skúsenosti preukázali potrebu zavedenia novej položky do položkovej skladby údajov registra adries – údaj „názov budovy“. Precizuje sa povinnosť stavebníka pri zameraní geografickej osi ulice. Predkladatelia novely predpokladajú jej pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to z dôvodu doplnenia ustanovenia o uložení sankcie za neplnenie niektorých ustanovení fyzickým osobám.
Pôvodné znenie ustanovenia § 3 ods. 5zákona o registri adries („Geografická os ulice sa vyznačí v zameraní ulice, ktoré sa vyhotovuje v listinnej podobe a ako elektronický dokument. Vyhotovenie zamerania geografickej osi ulice zabezpečí stavebník pred určením názvu ulice“) sa mení v rozsahu jeho druhej vety („Geografická os ulice sa vyznačí v zameraní ulice, ktoré sa vyhotovuje v listinnej podobe a ako elektronický dokument. Vyhotovenie zamerania geografickej osi ulice zabezpečí obec pred určením názvu ulice ak o určenie názvu ulice požiada stavebník, vyhotovenie zamerania geografickej osi ulice zabezpečí pred určením názvu ulice tento stavebník.“). Úpravou ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o registri adries sa teda určuje povinnosť zabezpečiť zameranie geografickej osi ulice obcou, okrem prípadov ak o určenie názvu ulice bude žiadať stavebník. V takýchto prípadoch zameranie geografickej osi ulice zabezpečí stavebník. Táto úprava reaguje na poznatky z aplikačnej praxe, ktorá poukázala na skutočnosť, že určovanie názvov ulíc často vychádza z rozvojových plánov obce bez žiadosti konkrétneho stavebníka.
Novelou ďalej dochádza k zavedeniu ustanovení, podľa ktorých sa povinnosť zapisovať do registra adries čísla bytov a podlažia, na ktorých sa nachádzajú mení z fakultatívnej na obligatórnu (ustanovenie § 5 ods. 2 písm. d)zákona o registri adries). Novelou sa ďalej uvádzajú podrobnosti k zápisu ako aj povinné osoby a lehoty. Zároveň je určený spôsob číslovania nadzemných a podzemných podlaží, pričom sa predpokladá, že bude v súlade so schváleným projektom podľa kolaudačného rozhodnutia. Uvedenú zmenu prináša nové ustanovenie § 6 ods. 9 zákona o registri adries („Na účely plnenia povinnosti zápisu, zmeny a výmazu údajov podľa ustanovenia § 5 ods. 2 písm. d) zákona o registri adries je vlastník budovy povinný písomne oznámiť obci zmenu v číslovaní bytov a podlaží, s uvedením nového čísla bytu a čísla podlažia, na ktorom sa byt nachádza, a to do piatich pracovných dní odo dňa vykonania zmeny; podlažie sa označuje od prvého nadzemného podlažia číselným radom od čísla 1 a od prvého podzemného podlažia číselným radom od čísla -1.“ ).
Novelou sa do zákona o registri adries zavádza aj nová položka do položkovej skladby údajov registra. Medzinárodné skúsenosti preukazujú stále širšiu prax označovania najmä významnejších stavieb názvom, z čoho vyplynula potreba zaoberať sa týmto fenoménom aj v našich podmienkach a zaviesť novú položku do položkovej skladby údajov registra, pričom údaj „názov budovy“ bol zaradený aj do štandardov informačných systémov verejnej správy. Povinnosť zapísať tento údaj je fakultatívna tak z hľadiska jej určovania ako aj z hľadiska oznamovania tejto skutočnosti obci ako povinnej osobe pri zápise. V novele je určená ako povinná osoba pri zápise obec (ustanovenia § 5 ods. 2 písm. i) a § 6 ods. 3 písm. b) zákona o registri adries).
Zmeny sa dotýkajú aj prípadov, keď sú údaje o adresných bodoch a geografickej osi ulice zjavne nesprávne a zameranie adresného bodu nezodpovedá skutočnosti v rámci katastrálneho územia obce, prípadne sa nachádza na katastrálnom území inej obce. Potreba riešiť uvedený problém vyplynula z aplikačnej praxe. Doteraz boli totiž obce povinné zapísať údaje o adresných bodoch a geografickej osi ulice aj v prípadoch ak sú zjavne nesprávne a zameranie adresného bodu nezodpovedá skutočnosti v rámci katastrálneho územia obce, prípadne sa nachádza na katastrálnom území inej obce. Novelou sa však obci umožní takéto údaje do registra nezapísať, čím sa zabezpečí výrazné zvýšenie kvality dát a vytvoria sa podmienky pre zaradenie adresného bodu do zoznamu referenčných údajov (ustanovenie § 6 ods. 4 zákona o registri adries). Po novom tak bude ustanovenie § 6 ods. 4 zákona o registri adries znieť nasledovne: „Obec súčasne so vznikom adresy vyznačí polohu adresného bodu v geografickej časti registra a súčasne so zánikom adresy vymaže túto polohu z geografickej časti registra. Obec súčasne so zápisom, zmenou alebo zrušením názvu ulice a zápisom, zmenou alebo zrušením orientačných čísiel na ulici vyznačí, zmení alebo vymaže v geografickej časti registra geografickú os ulice. Obec nezapíše do registra údaje podľa prvej vety a druhej vety, ak nezodpovedajú skutočnosti“ (ustanovenie § 6 ods. 4 zákona o registri adries).
Poslednou zmenou, ktorú novela do zákona o registri adries priniesla je zavedenie explicitného vyjadrenia, v zmysle ktorého platí, že hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice pôsobnosť zo zákona o registri adries vykonávajú ich mestské časti (ustanovenie § 13 ods. 3 zákona o registri adries).
Zákon o obecnom zriadení
Novela sa dotkla aj zákona o obecnom zriadení. Prvou zmenou je novelizácia ustanovenia § 2b ods. 6 zákona o obecnom zriadení, ktorého pôvodné znenie („Vlastník budovyje povinný strpieť označenie budovy názvom ulice alebo iného verejného priestranstva“) sa mení nasledovne: „Vlastník stavby je povinný strpieť označenie budovy alebo inej stavby názvom ulice alebo iného verejného priestranstva“. Zdôvodnením uvedenej zmeny je práve skutočnosť, že nie v každom prípade musí byť vlastník budovy aj vlastníkom inej stavby, na ktorej môže byť umiestnené označenie ulice alebo iného verejného priestranstva.
Doplnením si prešlo aj ustanovenie § 2c ods. 1 zákona o obecnom zriadení. Po novom tak platí, že „obec určuje, mení alebo zrušuje súpisné číslo a orientačné číslo budovám, vedie evidenciu súpisných čísiel a evidenciu orientačných čísiel a udržiava ju v aktuálnom stave. Obec zmení alebo zruší súpisné číslo alebo orientačné číslo aj bez žiadosti, ak sa zmení alebo pominie dôvod, pre ktorý bolo určené; to neplatí, ak je iný dôvod na ponechanie súpisného čísla alebo orientačného čísla“ (ustanovenie § 2c ods. 1 zákona o obecnom zriadení). Zmena spočíva v doplnení poslednej, na hrubo zvýraznenej časti za bodkočiarkou. Uvedenou zmenou sa podľa dôvodovej správy umožňuje obci v osobitných prípadoch od zmeny alebo zrušenia súpisného alebo orientačného čísla upustiť. Osobitným prípadom je skutočnosť, že na budove, ktorá sa z dôvodu rekonštrukcie, počas ktorej bola pôvodná budova odstránená a na jej mieste bola postavená nová, sú evidované pobyty podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Pri zrušení súpisného čísla a orientačného čísla sa následne automaticky zneplatnia doklady totožnosti, čím vzniká právna neistota.
Novelizáciou si prešlo aj ustanovenia § 2d zákona o obecnom zriadení („Odo dňa vyhlásenia referenda, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb prezidenta Slovenskej republiky alebo ľudového hlasovania o jeho odvolaní, volieb do Európskeho parlamentu, volieb do orgánov územnej samosprávy alebo miestneho referenda nemožno až do ich vykonania rozhodnúť o územnej zmene a určiť alebo zmeniť názov obce alebo jej časti“). V novom znení ustanovenia § 2d zákona o obecnom zriadení sa teda vypúšťajú ustanovenia o zákaze zmeny súpisných a orientačných čísel a určovaní názvov ulíc a iných verejných priestranstiev. Tieto ustanovenia spôsobujú v aplikačnej praxi obciam aj občanom problémy, hlavne pri reťazení jednotlivých volieb, keď v kalendárnom roku ostáva len krátky čas na vybavenie potrebných zmien. Zároveň sa vzhľadom na rozvoj informačných technológií stali zbytočnými a ich vypustenie nenaruší prípravu a vykonanie volieb. Vypúšťa sa tiež sčítanie obyvateľov, domov a bytov, ktoré sa v súčasnosti upravuje vlastným zákonom obsahujúcim aj ustanovenie o moratóriu.
Novela na záver prináša nové ustanovenie § 27c zákona o obecnom zriadení, týkajúce sa priestupkov.
„Priestupku sa dopustí ten, kto poruší povinnosť podľa ustanovenia § 2c ods. 3 zákona o obecnom zriadení“ (ustanovenie § 27c ods. 1 zákona o obecnom zriadení). „Priestupku sa dopustí vlastník stavby, ak (A) poruší povinnosť podľa ustanovenia § 2b ods. 6zákona o obecnom zriadení, (B) poruší povinnosť podľa ustanovenia § 2c ods. 4 zákona o obecnom zriadení“ (ustanovenie § 27c ods. 2 zákona o obecnom zriadení). „Za priestupok podľa ustanovenia § 27c ods. 1 zákona o obecnom zriadení možno uložiť pokutu do 250 eur“ (ustanovenie § 27c ods. 3 zákona o obecnom zriadení). „Za priestupky podľa ustanovenia § 27c ods. 2zákona o obecnom zriadení možno uložiť pokutu do 150 eur“ (ustanovenie § 27c ods. 4 zákona o obecnom zriadení). „Priestupky podľa ustanovení § 27 c ods. 1 a 2 zákona o obecnom zriadení prejednáva obec“ (ustanovenie § 27c ods. 5 zákona o obecnom zriadení). „Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje osobitný predpis“ (zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ustanovenie § 27c ods. 6 zákona o obecnom zriadení).
Účinnosť novely
Novela nadobudne účinnosť dňa 01. júla 2022.