Novelou sa zákonodarca pokúša reagovať na spoločensky negatívne vnímaný chov a usmrcovanie kožušinových zvierat výlučne alebo prevažne na účel získania kožušín.
Národná rada Slovenskej republiky prijala dňa 17. októbra 2019 zákon č. 387/2019 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších (ďalej len „zákon o veterinárnej starostlivosti“). Novela ma za cieľ zakázať na Slovensku chov a usmrcovanie kožušinových zvierat výlučne alebo prevažne na účel získania kožušín.
Problematika chovu kožušinových zvierat a ich usmrcovania pre účely získavania kožušín sa stali aktuálnou témou nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách, ako Česká republika, či Rakúsko. Ročne by sa malo v kožušinovom priemysle narodiť a umrieť približne 100 miliónov zvierat (norky, líšky, činčily…). Hoci sa jedná o voľne žijúce živočíchy, za účelom získavania ich kožušiny sa tieto sústreďujú na „kožušinových“ farmách, kde sú chované vo veľkých množstvách na neúmerne malom priestore (údajne v klietkach menších ako 1 m2). Výsledkom takýchto životných podmienok sú stereotypné správanie, hryzenie vlastných chvostov, či kanibalizmus a vzájomné napádanie. Proces získavania kožušiny na výrobu kabátov, golierov, či rukávov sa končí usmrtením týchto zvierat plynom alebo nehumánnym stiahnutím z kože.
Podľa dôvodovej správy k novele je v Slovenskej republike v súčasnosti evidovaný jeden chov zvierat na kožušiny (norok americký). Novela by mala zabezpečiť, aby v Slovenskej republike už v budúcnosti nevznikali ďalšie kožušinové farmy. Je zrejmé, že na likvidáciu už existujúceho chovu (cca. 3 500 kusov) je potrebné ustanoviť relatívne dlhé prechodné obdobie, aby podnikajúci subjekt mal možnosť efektívne s minimalizáciou ekonomických strát chov ukončiť. Novela sa nebude vzťahovať na využitie kožušín ako vedľajších produktov pri získavaní mäsa (chovy králikov, nutrií a pod.).
V zmysle stále účinnej právnej úpravy nie je chov zvierat výhradne za účelom získania kožušín zakázaný, avšak novela prinesie práve v tejto oblasti významnú zmenu. Do ustanovenia § 22 ods. 4 zákona o veterinárnej starostlivosti totiž pribudnú nové písmená g) a h), ktoré rozšíria skupinu zákonom zakázaných činnosti v súvislosti s nakladaním so zvieratami.
V zmysle novelizovaného znenia ustanovenia § 22 ods.4 písm. g) a h) sa zakazuje chovať alebo usmrcovať kožušinové zvieratá výlučne alebo prevažne na účel získania kožušín (§ 22 ods. 4 písm. g) zákona o veterinárnej starostlivosti) a chovať alebo usmrcovať králiky výlučne alebo prevažne na účel získania kožušín s výnimkou ich súkromnej domácej spotreby“ (§ 22 ods. 4 písm. h) zákona o veterinárnej starostlivosti).
Predkladatelia novely rozdeľujú dôvody pre potrebu zmeny existujúceho právneho stavu do dvoch skupín. Prvou skupinou sú závažné výhrady podstatnej časti odbornej verejnosti proti aktuálnemu stavu z hľadiska welfare (životnej pohody) zvierat chovaných na kožušiny, ktoré dokazuje opakovane zverejňovaná audiovizuálna dokumentácia zo strany organizácií na ochranu zvierat. Druhou skupinou sú závažné etické otázky, ktoré vzbudzuje usmrcovanie zvierat v prípadoch, keď pre to neexistuje dôležitý ľudský záujem.
Podľa dôvodovej správy odborné výhrady proti kožušinovým farmám vychádzajú predovšetkým zo skutočnosti, že primárne pre svoju kožušinu sú chované takmer výhradne živočíšne druhy, u ktorých sa udiala len veľmi obmedzená domestikácia. Tieto v podstate divoké zvieratá sú pritom držané v klietkových chovoch, ktoré zo svojej podstaty nemôžu naplniť vrodené etologické potreby týchto divo žijúcich zvierat. Jediným chovaným druhom kožušinových zvierat na Slovensku sú norky americké, vo svete okrem nich aj líšky. Práve na chovy norkov a líšok sa zároveň vzťahuje najviac odborných štúdií welfare, ktoré tieto chovy označujú ako veľmi nepriaznivé pre stav zvierat. Ide napríklad o Odbornú správu Vedeckého výboru pre zdravie a blaho zvierat Európskej komisie, ktorej záverom je, že typické klietky pre norky a líšky nenapĺňajú dôležité potreby týchto zvierat; konkrétne u oboch druhov namieta nedostatok stimulačných podnetov, príležitostí pre fyzickú aktivitu a nemožnosť druhovo špecifických aktivít, ako je šplhanie a plávanie u norkov alebo hrabanie u líšok. V správaní zvierat sa potom tieto nedostatky prejavujú napr. vysokým výskytom stereotypného správania (u norkov podľa niektorých štúdií až 85 percent) a vysokou mortalitou (u norkov až 30 percent). Predmetná správa pochádza z roku 2001, kritizované parametre chovu líšok a norkov sa však podľa názoru predkladateľov novely odvtedy nezmenili a sú fakticky zhodné s minimálnymi štandardmi požadovanými dnes. V súčasnosti nie je známy žiadny spôsob, ako umožniť rentabilnú prevádzku chovu divo žijúcich kožušinových zvierat a zároveň vyhovieť ich prirodzeným etologickým potrebám. Nastavenie welfare štandardov, ktoré by týmto potrebám divo žijúcich zvierat zodpovedali, by znamenalo ich nepriamy, ale faktický zákaz.
Druhým, navrhovateľmi používaným, dôvodom potreby modifikácie právnej úpravy kožušinových fariem je dôvod etických výhrad. Z pohľadu dôvodov na usmrtenie zvierat je potrebné pristaviť sa pri ustanovení § 22 ods. 5 zákona o veterinárnej starostlivosti, v zmysle ktorého: „Primeraným dôvodom na usmrtenie zvieraťa je (1) prípad nutnej obrany a krajnej núdze, (2) usmrtenie hospodárskeho zvieraťa využívaného na získavanie produktu živočíšneho pôvodu alebo živočíšnych vedľajších produktov, (3) usmrtenie zvieraťa v schválenom postupe, (4) bezbolestné usmrtenie zvieraťa z dôvodu jeho nevyliečiteľnej choroby, závažného alebo rozsiahleho poranenia alebo z dôvodu jeho veku, ak je jeho ďalšie prežívanie spojené s nepretržitou bolesťou alebo utrpením; bezbolestné usmrtenie zvieraťa po predchádzajúcom zbavení vedomia môže vykonať len veterinárny lekár okrem skončenia utrpenia zvieraťa v naliehavých prípadoch, ak nemožno rýchlo zabezpečiť pomoc veterinárneho lekára, (5) usmrtenie zvieraťa pri eradikácii, kontrole, prevencii a diagnostike chorôb, deratizácii a dezinsekcii, (6) usmrtenie nechceného zvieraťa veterinárnym lekárom, ak pre zviera nie je možné zabezpečiť náhradnú starostlivosť; to neplatí pre služobné zviera a hospodárske zviera, (7) ulovenie zvieraťa povoleným spôsobom, (8) usmrtenie invázneho nepôvodného druhu zvieraťa podľa osobitného predpisu“.
Porušenie novelou zavedených zákazov v zmysle ustanovenia § 22 ods. 4 písm. g) a h) bude sankcionované pokutou od 400 eur do 1 000 eur. Podľa ustanovenia § 48 ods. 5 písm. p) zákona o veterinárnej starostlivosti totiž orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe pokutu od 400 eur do 1 000 eur, ak poruší zákaz podľa § 22 ods. 2 alebo 4.
Snahy o zvýšenie ochrany zvierat a ich odlíšenie od obyčajných vecí možno vidieť aj v zmenách zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý v § 119 ods. 3 ustanovuje: „Živé zviera má osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami a v občianskoprávnych vzťahoch má osobitné postavenie. Na živé zviera sa vzťahujú ustanovenia o hnuteľných veciach; to neplatí ak to odporuje povahe živého zvieraťa ako živého tvora“.
Dôvodová správa ďalej uvádza, že v 21. storočí kožušiny už dávno neplnia svoju pôvodnú, praktickú funkciu ochrany pred mrazom. Drvivá väčšina produkovaných kožušín dnes nachádza využitie vo forme ozdobných golierov, lemov, na topánkach alebo zvrškoch, a klasické kožušinové kabáty sú dnes len špecifickým luxusným artiklom. Aj túto módnu, ozdobnú funkciu dokážu dnes nahradiť syntetické materiály, ktoré sú od pravých kožušín mnohokrát takmer na nerozoznanie, čo aj potvrdzujú rozhodnutia veľkých značkových domov (napríklad Gucci, Versace, Armani, Michael Kors, Donna Karan, HUGO BOSS), ktoré od používania pravých kožušín ustupujú a nahradzujú ich syntetickými náhradami. Výrobu módnych ozdôb je len ťažko možné označiť za dôležitý ľudský záujem, ktorý by sám o sebe eticky zdôvodňoval chov a usmrcovanie zvierat, najmä ak spôsob chovu – ako bolo uvedené vyššie – spôsobuje ich značné utrpenie.
S prihliadnutím na tieto etické argumenty sa už 12 európskych krajín rozhodlo takýto chov priamo zakázať – Spojené kráľovstvo, Holandsko, Luxembursko, Belgicko, Nórsko, Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Rakúsko i Česká republika. Dánsko zakázalo chov líšok, zatiaľ čo Švajčiarsko a Nemecko prísnymi reguláciami ukončilo rentabilnosť takéhoto podnikania. Aktuálne sa o zákaze kožušinového chovu na legislatívnej úrovni rokuje aj na Ukrajine, v Bulharsku, v Poľsku i pobaltských štátoch.
Podstatou novelou zavedených zmien je predovšetkým zakázať chov a usmrcovanie kožušinových zvierat za účelom získania kožušín, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 3 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 178/2012 Z. z. o identifikácii, registrácii a podmienkach farmového chovu zveri a ide o zajaca poľného, líšku hrdzavú, nutriu, činčilu, norka a fretku. Ďalej novela zavádza aj zákaz chovu a usmrtenia králikov za účelom získania kožušín, s výnimkou chovu a usmrtenia králikov, pokiaľ sú ich kožušiny (vedľajší živočíšny produkt) využité na osobnú spotrebu chovateľa alebo jemu blízkych osôb, t.j. s výnimkou tzv. „drobnochovateľov“.
Dôležitou zmenou, ktorú novela prináša je aj doplnenie prechodného ustanovenia § 54i, v zmysle ktorého: „Fyzická osoba, fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá je ku dňu účinnosti tohto zákona prevádzkovateľom chovu zvierat v rozpore s § 22 ods. 4 písm. g) alebo h), je povinná chov zvierat ukončiť najneskôr do 31. decembra 2025“.
Pôvodne bolo predkladateľmi novely navrhované zavedenie účinnosti novely dňom jej vyhlásenia a prechodné obdobie nastavené na 3 roky (do 31. decembra 2022). V priebehu legislatívneho konania však vzhľadom na dĺžku reprodukcie kožušinových zvierat došlo k zmene dĺžky prechodného obdobia na 4 roky od účinnosti novely. Rovnako aj účinnosť novely bola posunutá na 1. január 2021.
Prechodné obdobie má byť podľa dôvodovej správy žiaducim kompromisom medzi právom na reguláciu podnikania vo verejnom záujme a právom na ochranu legitímneho očakávania podnikateľov, ktorí v dobrej viere do svojho podnikania investovali. Prechodné obdobie má poskytnúť majiteľom zasiahnutých chovov a ich zamestnancom dostatočne dlhú dobu, aby sa na nový stav adaptovali a svoje právo vlastniť majetok a právo na slobodnú voľbu povolania realizovali iným spôsobom.
Novela nadobúda účinnosť dňa 1. januára 2021.