Verejná správa

Novinky v zákone o pozemných komunikáciách

  • Vydanie: ULC PRO BONO 4/2021

Národná rada Slovenskej republiky priniesla v rámci svojej legislatívnej činnosti v prvej polovici roka 2021 okrem iného aj zmeny v oblasti vyvlastnenia pozemkov pod pozemnými komunikáciami vo verejnom záujme, v oblasti vymedzenia cestného ochranného pásma, či oblasti kolaudačného konania pri líniových stavbách.

Dňa 31. marca 2021 Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon č. 149/2021 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Novelou sa okrem cestného zákona menia a dopĺňajú aj (A) zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a (B) zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch“).

Prehľad zmien

Novela prináša predovšetkým nasledovné zmeny: (A) umožnenie majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod pozemnými komunikáciami formou vyvlastnenia vo verejnom záujme do 31. decembra 2030, (B) možnosť použiť aj kalibrované meradlo za účelom náležitého vykonania merania rozmerov vozidiel a jazdných súprav, (C) nové vymedzenie cestného ochranného pásma, ktoré bude vznikať mimo zastavaného územia obce, (D) úpravu kolaudačného konania pri líniových stavbách, či (E) úpravu terminológie v oblasti správnych poplatkov a pod.

Prvou zo zmien, ktorú novela do cestného zákona priniesla, je zakotvenie ustanovenia, podľa ktorého sa navrhovanie pozemných komunikácií môže popri platných slovenských technických normách, technických predpisoch a objektívne zistených výsledkoch výskumu a vývoja pre cestnú infraštruktúru vykonávať aj prostredníctvom obdobných technických špecifikácií. Obdobné technické špecifikácie predstavujú súbor

overených expertných poznatkov vedy, techniky a praxe, ktorých cieľom je priniesť optimálne a racionálne riešenia najmä z hľadiska kvality, životnosti a bezpečnosti pozemných komunikácií a vyplývajú predovšetkým z odbornej projekčnej a inžinieringovej činnosti na úseku navrhovania pozemných komunikácií. Ide najmä o katalógové listy, vzorové listy či technicko-kvalitatívne podmienky (ustanovenie § 2 ods. 4 cestného zákona).

Definície jednotlivých tried ciest

Novela ďalej prináša zavedenie definícii jednotlivých tried ciest s dôrazom na presné vymedzenie ich dopravného významu v rámci krajiny, ktoré doteraz v ustanoveniach cestného zákona absentovali. Uvedená modifikácia je predmetom úpravy ustanovenia § 4a cestného zákona

(„Cesty I. triedy sú štátne cesty, ktoré majú nadregionálny dopravný význam a vzájomne prepájajú dopravné centrá vyššej úrovne a pripájajú ich k diaľniciam“ (ustanovenie § 4a ods. 1 cestného zákona).

Cesty II. triedy sú krajské cesty, ktoré majú regionálny dopravný význam a vzájomne prepájajú dopravné centrá nižšej úrovne a pripájajú ich k diaľniciam a cestám I. triedy“ (ustanovenie § 4a ods. 2 cestného zákona).

Cesty III. triedy sú lokálne cesty, ktoré vzájomne prepájajú ostatné sídelné útvary a pripájajú ich k cestám I. a II. triedy, výnimočne k diaľniciam“ (ustanovenie § 4a ods. 3 cestného zákona)).

Novinkou je ďalej aj vloženie nového ustanovenia § 4c („Cestná sieť a jej usporiadanie„) do cestného zákona. Podľa nového ustanovenia § 4c cestného zákona platí nasledovné.

„Cestnú sieť tvoria diaľnice a cesty“ (ustanovenie § 4c ods. 1 cestného zákona). „Účelné usporiadanie cestnej siete zabezpečuje Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) (A) zaradením novovybudovaných diaľnic, ciest, jestvujúcich miestnych ciest alebo účelových ciest do cestnej siete, a to po zmene ich dopravného charakteru, (B) pretriedením diaľnic a ciest v závislosti od ich dopravného významu, určenia a technického vybavenia, (C) prečíslovaním diaľnic a ciest, (D) prestaničením diaľnic a ciest vrátane zmeny ich orientácie alebo (E) vyradením diaľnic a ciest z cestnej siete“ (ustanovenia § 4c ods. 2 cestného zákona).

„Cesty, ktoré nie sú potrebné na účelné usporiadanie cestnej siete, môžu sa z tejto siete vyradiť a zaradiť do siete miestnych ciest alebo preradiť medzi účelové cesty alebo zrušiť“ (ustanovenie § 4c ods. 3 cestného zákona). „Ak usporiadanie cestnej siete vyžaduje zmenu vlastníckych vzťahov k pozemnej komunikácii vrátane dotknutého pozemku vo vlastníctve terajšieho vlastníka pozemnej komunikácie (ďalej len „dotknutý pozemok“), ministerstvo vydá rozhodnutie o usporiadaní cestnej siete podľa ustanovenia § 3 ods. 3 písm. d) cestného zákona len na základe zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k dotknutej pozemnej komunikácii vrátane dotknutého pozemku uzatvorenej medzi terajším vlastníkom a budúcim vlastníkom. Bez rozhodnutia o usporiadaní cestnej siete podľa ustanovenia § 3 ods. 3 písm. d) cestného zákona nie je možné uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k dotknutej pozemnej komunikácii vrátane dotknutého pozemku na základe zmluvy o budúcej zmluve. Do ukončenia prevodu vlastníckeho práva k dotknutej pozemnej komunikácii vrátane dotknutého pozemku vykonáva všetky práva a povinnosti k tejto pozemnej komunikácii jej terajší správca alebo vlastník; v tomto prípade sa ustanovenie § 3d cestného zákona nepoužije“ (ustanovenie § 4c ods. 4 cestného zákona).

„Ak ministerstvo vydá rozhodnutie o usporiadaní cestnej siete podľa ustanovenia § 3 ods. 3 písm. d) cestného zákona, prevod vlastníckeho práva k pozemnej komunikácii a dotknutému pozemku vo vlastníctve štátu na obce alebo na samosprávne kraje sa môže vykonať bezodplatne; na prevod vlastníckeho práva k pozemnej komunikácii a dotknutému pozemku vo vlastníctve štátu je potrebný súhlas ministerstva. Na základe rozhodnutia ministerstva o usporiadaní cestnej siete podľa ustanovania § 3 ods. 3 písm. d) cestného zákona môže obec alebo samosprávny kraj ako terajší vlastník previesť bezodplatne pozemnú komunikáciu a dotknutý pozemok so súhlasom zastupiteľstva obce alebo samosprávneho kraja na budúceho vlastníka“ (ustanovenie § 4c ods. 5 cestného zákona). „Správca dotknutého pozemku vo vlastníctve štátu môže so súhlasom ministerstva uzavrieť zámennú zmluvu, ktorou vymení dotknutý pozemok s obcou alebo samosprávnym krajom za pozemok pod pozemnou komunikáciou vo vlastníctve štátu, ktorý je majetkom obce alebo samosprávneho kraja bez nároku na vydanie rozdielu medzi hodnotami zamieňaných nehnuteľností. Ak takýto pozemok obec alebo samosprávny kraj nemá, so súhlasom ministerstva môže byť dotknutý pozemok vo vlastníctve štátu prevedený bezodplatne na obec alebo samosprávny kraj“ (ustanovenie § 4c ods. 6 cestného zákona).

„Na platnosť zámennej zmluvy alebo zmluvy o prevode majetku štátu podľa ustanovenia § 4c ods. 5 a 6 cestného zákona sa nevyžaduje súhlas podľa osobitného predpisu“ (ustanovenie § 4c ods. 7 cestného zákona). „Dotknutý pozemok vo vlastníctve obce alebo samosprávneho kraja môže terajší vlastník so súhlasom zastupiteľstva obce alebo samosprávneho kraja previesť na budúceho vlastníka bezodplatne alebo výmenou pozemku bez nároku na vydanie rozdielu medzi hodnotami zamieňaných nehnuteľností“ (ustanovenie § 4c ods. 8 cestného zákona).

Použitie kalibrovaného meradla

Ďalšou dôležitou zmenou, ktorú novela do cestného zákona prináša je zavedenie možnosti použitia kalibrovaného meradla na meranie rozmerov vozidiel a jazdných súprav (ustanovenie § 8b ods. 2 cestného zákona). Povinne kalibrovaným meradlom sa v zmysle ustanovenia § 2 písm. i) zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o metrológii“) rozumie meradlo alebo určený výrobok určený na povinnú kalibráciu. Kalibráciou meradla zas v zmysle ustanovenia § 2 písm. g) zákona o metrológii rozumieme súbor operácií, ktoré pri definovaných podmienkach určujú vzťah medzi hodnotami indikovanými meradlom alebo meracím systémom alebo hodnotami reprezentovanými materializovanou mierou alebo referenčným materiálom a zodpovedajúcimi hodnotami veličín, ktoré sú realizované etalónom (meradlom, určeným na realizáciu definície veličiny s ustanovenou hodnotou veličiny a priradenou neistotou merania, používané ako referencia).

Cestné ochranné pásmo

Novela sa dotkla aj vymedzenia cestného ochranného pásma. Na základe poznatkov z aplikačnej praxe došlo novelou k upusteniu vymedzenia cestného ochranného pásma prostredníctvom dopravných značiek označujúcich začiatok a koniec obce. Tieto dopravné značky vymedzovali územie, na ktorom platia osobitné pravidlá cestnej premávky o správaní sa v obci (napr. najvyššia dovolená rýchlosť, jazda v jazdných pruhoch, zastavenie a státie vozidla) a pri ich umiestňovaní sa mali brať na zreteľ požiadavky na bezpečnosť cestnej premávky. Vzhľadom na vymedzenie cestného ochranného pásma doterajšou právnou úpravou prostredníctvom týchto značiek dochádzalo v praxi k ich umiestňovaniu bez ohľadu na to, či je to z pohľadu pravidiel cestnej premávky opodstatnené a následne tak dochádzalo k neželanému zániku ochranných pásiem. Berúc na zreteľ uvedenú skutočnosť teda novela vymedzuje cestné ochranné pásma mimo zastavaného územia obce definovaného na základe územnoplánovacej dokumentácie. Pokiaľ obec nemá alebo nie je povinná mať územný plán, ochranné pásmo vznikne mimo reálne existujúceho zastavaného územia obce (ustanovenie § 11 ods. 1 cestného zákona).

Novela prináša aj novú povinnosť investorov pri výstavbe pozemnej komunikácie, v rámci ktorej môže dôjsť k potrebe úpravy inej pozemnej komunikácie alebo jej úseku. V uvedenom prípade je investor po novom povinný vybudovať na vlastné náklady pre vlastníka alebo správcu pozemnej komunikácie len vyvolané úpravy priamo dotknutého úseku pozemnej komunikácie. V nadväznosti na uvedené je vhodné uviesť, že na základe praktických skúseností sa tieto vyvolané investície realizujú na základe požiadaviek uplatnených v stavebných konaniach a povinnosť budovať preložky komunikácií vyplýva aj z ustanovení stavebného zákona (ustanovenie § 18 ods. 13 cestného zákona).

Dôležitou zmenou, ktorú novela do cestného zákona priniesla je tiež zavedenie prechodného ustanovenia § 24h cestného zákona.

„Pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej správy ciest alebo ministerstva, vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja alebo obce z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu usporiadaniu a nachádzajú sa pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi cestami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej cesty podľa ustanovenia § 3d cestného zákona, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať do 31. decembra 2030“ (ustanovenie § 24h cestného zákona).

Novela prináša do cestného zákona aj nahradenie pojmu „miestne komunikácie“ pojmom „miestne cesty“ a pojmu „účelové komunikácie“ pojmom „účelové cesty“ (ustanovenie § 24k cestného zákona).

Stavebný zákon

Okrem cestného zákona dochádza novelou aj k zmenám v ustanoveniach stavebného zákona, a to v kontexte kolaudačného konania pri líniových stavbách. Doterajšia právna úprava neumožňovala pri líniových stavbách oznamovať začatie kolaudačného konania a doručovať kolaudačné rozhodnutie formou verejnej vyhlášky. V prípade líniových stavieb, kedy vo väčšine prípadov vystupuje väčší počet účastníkov konania (rádovo stovky až tisíce), to spôsobovalo značnú administratívnu, technickú a personálnu záťaž pri kolaudácii stavby. Po novom však pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania, stavebný úrad oznámi účastníkom konania začatie kolaudačného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním (ustanovenie § 80 ods. 1 stavebného zákona).

Zákon o správnych poplatkoch

Novela sa napokon dotkla aj zákona o správnych poplatkoch. V nadväznosti na rozšírenie okruhu pozemných komunikácií, na ktorých možno povoliť zvláštne užívanie, sa obci poskytuje možnosť vyberať správny poplatok za zvláštne užívanie aj na verejných účelových cestách, ktoré má obec vo svojom vlastníctve a správe. Zároveň dochádza k úprave možnosti zvýšenia alebo zníženia správneho poplatku stanovením jasných percentuálnych hraníc, čím sa eliminuje prípadná arbitrárnosť správnych orgánov pri vyrubení výškytohto správneho poplatku (v odôvodnených prípadoch, resp. v závislosti od rozsahu alebo doby užívania).

Novela nadobudne účinnosť dňa 01. júna 2021.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....