Dňa 2. decembra 2009 bol schválený vládny návrh zákona o ochrane pred povodňami. Dôvodom na predloženie tohto zákona bola povinnosť Slovenskej republiky transponovať Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík. V bulletine ULC Čarnogurský PRO BONO Vám prinášame informácie o novinkách a zmenách v povinnostiach, ktoré tento zákon stanovuje pre fyzické osoby a právnické osoby, ako aj o sankciách v prípade porušenia povinností stanovených týmto zákonom.
Dňa 1. februára 2010 nadobudol účinnosť nový zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami. Cieľom tohto zákona je zamerať sa na preventívne opatrenia, a to najviac v oblastiach, kde je zvýšené riziko povodňovej aktivity, a tým predísť možným škodám na zdraví a majetku. Nový zákon o ochrane pred povodňami obsahuje nové ustanovenia o mape povodňového rizika a o mape povodňového ohrozenia. Povinnosť zabezpečiť ich vypracovanie je stanovená pre správcu vodohospodársky významných vodných tokov.
Na samotné uskutočnenie prevencie zákon ustanovuje povinnosti dvom skupinám subjektov. Do prvej skupiny subjektov patria orgány štátnej správy, orgány ochrany pred povodňami (Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia), vyššie územné celky a obce. Do pozornosti ale dávame druhú skupinu osôb, do ktorej patria právnické osoby, fyzické osoby – podnikatelia a fyzické osoby. V nasledujúcom texte bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO Vás upozorníme na subjekty, ktoré patria do tejto skupiny a na povinnosti, ktoré sú týmto subjektom určené.
Pôvodný zákon upravoval povinnosti pre správcov vodných tokov. Nový zákon o ochrane pred povodňami stanovuje spoločne povinnosti pre správcu vodohospodársky významných vodných tokov a správcu drobného vodného toku (ďalej len „správca“). Nový zákon im na rozdiel od pôvodnej úpravy ustanovuje povinnosti, ktoré sú prehľadne rozdelené do troch oblastí. Ide o povinnosti vo forme prevencie, povinnosti počas povodňovej situácie, povinnosti po povodni a iné povinnosti. Správca je povinný najmenej raz za dva roky vykonávať povodňové prehliadky vodných tokov vo svojej správe, vysielať na rizikové úseky vodných tokov hliadky alebo navrhovať vyhlásenie a odvolanie stupňov povodňovej aktivity. Novinkou v zákone je povinnosť správcu vodohospodársky významných vodných tokov zabezpečiť vypracúvanie máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika, poskytnúť tieto mapy do troch mesiacov po ich vypracovaní taxatívne vymenovaným orgánom a taktiež spracovať odborné stanoviská k povodňovým plánom v povodí. Medzi správcom vodohospodársky významných vodných tokov a správcom drobného vodného toku existuje vzájomná súčinnosť, nakoľko správca drobného vodného toku mu poskytuje potrebné informácie, spolupracuje s ním a predkladá mu plán povodňových zabezpečovacích prác v rámci čiastkového povodia, do ktorého drobný vodný tok patrí.
Zákon o ochrane pred povodňami ukladá povinnosti vlastníkom, správcom a užívateľom stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku, križujú vodný tok, alebo sú v inundačnom území. V rámci prevencie im zákon ukladá novú povinnosť, a to povinnosť vypracovať povodňové plány zabezpečovacích prác, na základe nich následne zabezpečiť pracovné sily a vecné prostriedky na výkon zabezpečovacích prác, umožniť vykonanie povodňovej prehliadky a zúčastniť sa jej, ak budú o to počas prehliadky požiadaní, predložiť stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie a prijať ďalšie opatrenia. Počas povodňovej situácie sú tieto osoby povinné informovať o povodňovej situácii príslušné orgány, zabezpečovať pracovnú pohotovosť svojich zamestnancov, zúčastňovať sa na hlásnej povodňovej službe a varovaní obyvateľstva, vykonávať povodňové zabezpečovacie práce, spolupracovať so správcom, odstraňovať predmety, ktoré môžu zhoršiť odtok vôd, alebo kvalitu vody, zabezpečovať dokumentáciu o priebehu povodňovej situácie na vodnej stavbe a vykonávať na príkaz mimoriadnu manipuláciu na vodnej stavbe. Okrem povinností v oblasti prevencie a v prípade nastania povodne zákon ukladá týmto subjektom povinnosti aj po povodni, kde sú v prvom rade povinní odstrániť následky povodne, vyhodnotiť povodňové škody, vypracovať súhrnnú správu a predložiť ju obci a upraviť kritické miesta. Zákon ustanovuje povinnosť aj právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom, ktorých stavba, objekt alebo zariadenie na území obce môžu byť postihnuté povodňou. Podľa § 37 ods. 3 zákona sú povinní vypracovať povodňový plán záchranných prác, a to na základe všeobecne záväzného nariadenia obce. Pokiaľ ide ešte o rozostavanú stavbu, zákon určuje, že úlohy týchto osôb plní stavebník a dodávateľ stavebnej časti alebo technologickej časti stavby, každý na úseku svojej činnosti.
Nový zákon o ochrane pred povodňami vo všeobecnosti stanovuje pre fyzické osoby povinnosť predchádzať škodám. V rámci ochrany pred povodňami sú fyzické osoby povinné riadiť sa príkazmi príslušných orgánov, umožniť príslušným orgánom vstup na nehnuteľnosť pri povodňovej prehliadke počas III. stupňa povodňovej aktivity a počas mimoriadnej situácie a poskytnúť osobnú pomoc a vecné prostriedky za účelom ochrany zdravia, majetku a iných pred povodňami. Zákon určuje zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno v potrebnom rozsahu za účelom splnenia povinností.
V prípade zodpovednosti za porušenie povinností zákon o ochrane pred povodňami rozlišuje medzi správnymi deliktami a priestupkami. Na prejednanie správnych deliktov je príslušný už len obvodný úrad životného prostredia, ktorý môže uložiť pokutu od 100 eur do 35 000 eur. Na rozdiel od pôvodnej úpravy, kde boli stanovené len horné hranice pokút, v novom zákone o ochrane pred povodňami sú stanovené aj dolné hranice. Pokutu môže obvodný úrad životného prostredia uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však tri roky odo dňa, kedy k porušeniu povinnosti došlo. Obvodný úrad životného prostredia pri ukladaní pokuty prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinností, dĺžku trvania protiprávneho stavu a na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Priestupok podľa charakteru porušenej povinnosti prejednáva buď obec alebo obvodný úrad životného prostredia. Pokuta na rozdiel od predchádzajúcej úpravy môže byť uložená až do výšky 1 700 eur. V tomto prípade sa horná hranica pokuty zvýšila a, naopak, dolná hranica už novým zákonom o ochrane pred povodňami nie je stanovená.