Čo znamená odporovať právny úkon a aké následky vie úspešné odporovanie priniesť a komu? Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že odporovateľnosť je právny inštitút, ktorý je pomôckou veriteľov na ochranu vymáhateľnosti svojich pohľadávok. Akým spôsobom ju môžu zabezpečiť sa dočítate v celom článku.
Dlžníci v snahe zbaviť sa svojich veriteľov v praxi robia také úkony, ktoré za určitých podmienok môže súd vyhlásiť za právne neúčinné. O aké úkony sa jedná? Pokiaľ Váš dlžník v snahe zbaviť sa majetku, aby mu nebolo čo zexekuovať, predá svoj dom rodinnému príslušníkovi, Vašou šancou je daný prevod odporovať.
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v ust. § 42a ods. 1 upravuje, že veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Uvedené právo má veriteľ aj v tom prípade, ak je jeho nárok voči dlžníkovi z odporovateľného úkonu už vymáhateľný alebo dokonca, ak už bol uspokojený.
Odporovateľnosť znamená nastolenie relatívnej neúčinnosti právneho úkonu, čím rozumieme, že daný úkon bude neúčinný len voči veriteľovi, ktorý sa v danej veci obrátil na súd. Voči všetkým ostatným subjektom bude právny úkon účinný. Relatívnu neúčinnosť možno vysvetliť aj ako stav, v ktorom sa hľadí, ako keby právny úkon, napr. prevod domu na sestru dlžník nikdy neurobil. Vo vzťahu k veriteľovi tak bude majiteľom domu stále dlžník, vo vzťahu k všetkým ostatným, napr. daňovému úradu je majiteľom domu sestra dlžníka.
Uvedeným spôsobom si veriteľ môže posilniť svoju pozíciu z hľadiska vymožiteľnosti jeho pohľadávky. Odporovať nemožno všetky úkony. Ktorých úkonov sa uvedená možnosť týka vymedzuje Občiansky zákonník v ust. § 42a a môžeme ich rozdeliť do štyroch skupín.
Prvú predstavujú tie, ktoré (1) dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy a (2) tie, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorým došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb. Výnimkou je prípad, keď druhá strana v čase realizácie úkonu dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti poznať nemohla.
Odporovať možno tiež druhej skupine úkonov a to tým, ktorými bol veriteľ dlžníka ukrátený a súčasne ku ktorým došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a (1) osobou jemu blízkou, (2) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo jemu blízka osoba majetkovú účasť aspoň 10% v čase uskutočňovania úkonu, (3) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo jemu blízka osoba štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom alebo (4) s právnickou osobou, v ktorej má právnická osoba s dlžníkom či jemu blízkou osobou ako štatutárom, prokuristom či likvidátorom majetkovú účasť najmenej 34% v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu.
Ustanovenie § 42a ods. 4 upravuje ďalšiu, v poradí už tretiu skupinu prípadov, v ktorých samotný dlžník je právnickou osobou a uzatvoril ich s niektorou z osôb vymenovaných v predmetnom ustanovení, napr. medzi ním a členom jeho štatutárneho orgánu, osobou blízkou členovi jeho štatutárneho orgánu a pod. Poslednú skupinu predstavujú právne úkony realizované v posledných troch rokoch, ktorými dlžník na seba prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia a ktoré spôsobili (1) jeho platobnú neschopnosť,(2) predstavovali úmysel neodvôvodnene odložiť veriteľovi pohľadávku alebo (3) boli vykonané v úmysle prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splatiť.
Právnym úkonom sa odporuje na súde žalobou proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, dokonca aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom.
V prípade úspešného odporovania bude môcť veriteľ uspokojiť svoju pohľadávku z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. V prípade, ak to nebude možné, bude môcť požadovať náhradu voči tomu, kto mal z úkonu prospech.