Podnikatelia

PLÁNOVANÉ AKCELERAČNÉ ZÓNY PRE VÝSTAVBU VETERNÝCH ELEKTRÁRNÍ

  • Vydanie: ULC PRO BONO 02/2026

1. ABSTRAKT

      Akceleračná zóna má byť lokalita vhodná na rozvoj veternej energie, na ktorej sú určitým spôsobom odlišné, až uľahčené povoľovacie procesy, a v ktorej sú umiestnené veterné turbíny podľa podmienok popísaných v metodike pre rozvoj veternej energetiky v Slovenskej republike – príprava akceleračných zón vhodných na rozvoj veternej energie, pripravenej Ministerstvom životného prostredia SR a relevantnými subjektmi a odborníkmi združenými v rámci pracovnej skupiny pod záštitou Národnej implementačnej a koordinačnej autority, ako uvádza Ministerstvo životného prostredia. V našom článku Vás rámcovo oboznámime s právnou terminológiou spojenou s akceleračnými zónami, s legislatívnymi procesmi pre výstavbu veterných elektrární a s argumentmi pre a proti.

      2. AKCELERAČNÉ ZÓNY A ROZHODUJÚCA PRÁVNA ÚPRAVA

      Pokiaľ ide o právnu úpravu v oblasti obnoviteľných zdrojov veternej energie, na úniovej úrovni ide o smernicu (i) RED I, prijatú v roku 2009 (2009/28/EC), ktorá stanovila ciele pre podiel obnoviteľných zdrojov energie v EÚ do roku 2020, smernicu (ii) RED II, prijatú v roku 2018 (2018/2001/EU), ktorá aktualizovala a zvýšila ciele pre rok 2030 a smernicu (iii) RED III, ktorá je najnovšou revíziou smernice 2018/2001/EÚ, bola prijatá 9. októbra 2023. Posledne menovaná pozmeňujúca smernica nadobudla účinnosť 20. novembra 2023 a obsahuje rozsiahle ustanovenia na komplexné zefektívnenie povoľovacích postupov uplatniteľných na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom priestorového plánovania, zjednodušenia a skrátenia postupov.

      Podľa revidovanej smernice RED III majú členské štáty EÚ zabezpečiť, aby doba povoľovania projektov výstavby obnoviteľných zdrojov energie neprekročila 2 roky. Povoľovaním pritom smernica rozumie celé konanie o povolení zámeru. V prípade akceleračných zón doba povoľovania projektov nemá presiahnuť 12 mesiacov.

      Štáty EÚ sa dohodli, že na svojich územiach aktívne vyhľadajú oblasti pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, kde podmienky výstavby obnoviteľných zdrojov energie majú ešte viac zjednodušiť – prostredníctvom takzvaných oblastí pre zrýchlené zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie, teda akceleračných zón.

      Akceleračné zóny sa členia najmä podľa maximálneho počtu turbín, maximálnej celkovej inštalovanej kapacity alebo z ekologických dôvodov.

      Legálna definícia akceleračných zón je uvedená v ust. § 2 ods. 1 písm. r) zákona č. 309/2009 Z. z o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby.

      Akceleračnou zónou pre obnoviteľné zdroje energie oblasť určená ako mimoriadne vhodná na výstavbu zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

      Akceleračné zóny sú teda v podstate zóny vnútri geografických oblastí s potrebou výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie, kde sa budú obnoviteľné zdroje energie a stavba takých zariadení posudzovať a povoľovať v zrýchlenom režime – akcelerovane.

      Záväzný postup pre výber a vymedzenie akceleračných zón stanovuje smernica RED III tak, že Slovenská republika mala podľa čl. 15b do 21. mája 2025 vykonať mapovanie svojho územia s cieľom identifikovať oblasti s potrebou výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie, pričom v rámci tohto procesu sa má zohľadniť predovšetkým: (i) dostupnosť energie z obnoviteľných zdrojov energie a jej potenciál, (ii) plánovaný dopyt po energii, (iii) dostupnosť príslušnej energetickej infraštruktúry.

      Podľa čl. 15c smernice RED III mala Slovenská republika do 21. februára 2026 prijať plán alebo plány (strategické dokumenty), v ktorých sa určia akceleračné zóny.

      Rozhodujúcou právnou úpravou na Slovensku je niekoľko zákonov a vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 354/2025 Z. z. o kritériách pre rozvoj veternej energetiky ustanovená dňa 27. novembra 2025 a účinná odo dňa 9. decembra 2025 (ďalej len „vyhláška“).

      Základným zákonom, ktorým sa upravuje regulácia trhového prostredia v energetike, je zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike, ktorý upravuje prístup účastníkov na trh s energetikou a ich s tým súvisiace práva a povinnosti. Podnikanie v energetike je regulované a veľká časť úpravy je predmetom transpozície legislatívy EÚ. Týmto zákonom sa upravuje pôsobnosť Ministerstva hospodárstva SR pri výkone štátnej správy v energetike, ktorá zahŕňa strategickú, rozhodovaciu a informačnú činnosť.

      Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach upravuje podmienky regulácie v sieťových odvetviach, postavenie a pôsobnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a povinnosti osôb, ktoré vykonávajú regulovanú činnosť na základe povolenia. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví aj vykonáva kontrolu na dodržiavaním povinností podľa príslušnej energetickej legislatívy a ukladá pokuty v rozsahu svojej kontrolnej činnosti.

      Podporu obnoviteľných zdrojov energie zabezpečuje zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby, ktorý ustanovuje spôsob a podmienky podpory obnoviteľných zdrojov energie, práva a povinnosti výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov energie a ďalších účastníkov trhu s elektrinou a plynom. Ustanovenia týkajúce sa implementácie akceleračných zón vo vzťahu k regulácii energetiky boli transponované z úniových právnych predpisov práve do tohto zákona.

      Nemôžeme samozrejme opomenúť zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon v platnom znení, a to pre právnu úpravu zjednodušených povoľovacích procesov. 

      Pôsobnosť Slovenskej inšpekcie životného prostredia (ďalej len „SIŽP“) sa na základe zákona č. 269/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. rozširuje o novú pôsobnosť a stáva sa príslušným orgánom pre zisťovacie konanie (screening) a posudzovanie vplyvov (EIA) pre osobitné prevádzky zariadení obnoviteľných zdrojov energie. Zároveň sa SIŽP stáva špeciálnym stavebným úradom pre projekty obnoviteľných zdrojov energie – SIŽP má postavenie špeciálneho stavebného úradu, pokiaľ je na realizáciu projektu obnoviteľných zdrojov energie potrebné rozhodnutie o stavebnom zámere.

      Napokon, osobitným súvisiacim predpisom, je vyššie spomínaná vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 354/2025 Z. z. o kritériách pre rozvoj veternej energetiky.

      V menovanej vyhláške Ministerstva životného prostredia SR sú určené kritériá a prahové hodnoty pre určenie akceleračných zón pre výrobu elektriny z veternej energie. Samozrejme v ďalších častiach nášho článku Vám tieto kritériá vysvetlíme.

      3. ROZVOJ VETERNEJ ENERGETIKY PODĽA VYHLAŠKY

      Ministerstvo životného prostredia SR v predmetnej vyhláške ustanovuje, že pri identifikácii, vymedzení a hodnotení akceleračných zón pre výrobu elektriny z veternej energie sa postupuje podľa metodiky pre rozvoj veternej energetiky v Slovenskej republike – príprava akceleračných zón vhodných na rozvoj veternej energie, ktorá sa uverejňuje na webovom sídle Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Predmetná metodika je zverejnená na webe Ministerstva životného prostredia SR.

      Kritériá pre prípravu všetkých činností súvisiacich s výstavbou obnoviteľného zdroja energie využívajúceho vietor na výrobu elektriny v akceleračnej zóne, upravuje príloha metodiky a samozrejme Vám ich predstavíme v našom Pro Bone.

      Oblasti vhodné na výrobu elektriny z obnoviteľného zdroja energie využívajúceho vietor na výrobu elektriny sa identifikujú postupom podľa zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby.

      Pre účely nášho Pro Bona je podstatná samozrejme právna úprava vo veci rozvoja veternej energetiky. Základnými myšlienkami, prečo Slovenská republika, ako aj Európska únia favorizuje prechod na obnoviteľné a alternatívne zdroje energie, je, ako uvádza metodika Ministerstva životného prostredia, cieľ zníženia emisií skleníkových plynov, postupné dosiahnutie uhlíkovej neutrality, zamýšľané zjednodušenie povoľovacích procesov a strategické environmentálne posudzovanie.

      4. OBLASTI VHODNÉ PRE AKCELERAČNÉ ZÓNY

      Akceleračné zóny obnoviteľných zdrojov energie sú jasne geograficky definované územia vhodné na uľahčenie rýchleho zavádzania projektov obnoviteľnej energie, najmä v súlade so smernicou EÚ o obnoviteľnej energii RED III, pri rešpektovaní ochrany životného prostredia, miestnych komunít a zdravia obyvateľstva.

      Smernica RED III výslovne stanovuje, že stavby obnoviteľných zdrojov energie majú byť umiestnené na, zjednodušene povedané, nepotrebných plochách.

      Podľa smernice RED III musia byť akceleračné zóny plochami, resp. oblasťami, v ktorých sa neočakáva, že využívanie konkrétneho druhu alebo konkrétnych druhov obnoviteľných zdrojov energie bude mať významný vplyv na životné prostredie vzhľadom na osobitosti vybranej oblasti.  

      Majú sa uprednostniť umelé a zastavané povrchy, ako sú strechy a fasády budov, dopravná infraštruktúra a ich priame okolie, parkovacie plochy, farmy, skládky odpadov, priemyselné areály, bane, umelé vnútrozemské vodné útvary, jazerá alebo nádrže a v náležitých prípadoch čistiarne komunálnych odpadových vôd, ako aj znehodnotenú pôdu, ktorá sa nedá využívať na poľnohospodárstvo.

      Akceleračné zóny sú podľa smernice RED III sú vylúčené v lokalitách sústavy Natura 2000 a oblastiach určených v rámci národných systémov na ochranu prírody a zachovanie biodiverzity, hlavné migračné trasy vtákov a morských cicavcov, ako aj iné oblasti identifikované na základe máp citlivosti a nástrojov, s výnimkou umelých a zastavaných plôch nachádzajúcich sa v týchto oblastiach, ako sú strechy, parkovacie plochy alebo dopravná infraštruktúra.

      Pri identifikácií akceleračných zón sa musia použiť všetky vhodné a primerané nástroje a súbory údajov na identifikáciu oblastí, v ktorých by zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov nemali významný vplyv na životné prostredie, vrátane mapovania citlivosti voľne žijúcich živočíchov a rastlín, pričom zohľadnia sa údaje dostupné v súvislosti s rozvojom koherentnej sústavy Natura 2000.

      Musia byť vylúčené lokality nevhodné pre využitie veternej energie z hľadiska vplyvu na verejné zdravie, a to obytné a rekreačné územia vo vzdialenosti menšej ako 1 km od veternej elektrárne a tie územia, kde by dochádzalo k prekročeniu maximálnych prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku v chránenom priestore podľa vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z. z., aj vzhľadom na výsledky stanovenia hlukovej záťaže podľa metodického usmernenia Úradu verejného zdravotníctva SR.

      Podľa smernice RED III majú akceleračné zóny spĺňať tieto podmienky: (i) jednoznačné geografické vymedzenie oblasti vhodnej pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, (ii) priaznivé podmienky pre rozvoj na základe priaznivých podmienok pre výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú veterné, solárne alebo iné prírodné podmienky, (iii) minimalizácia environmentálnych a sociálnych vplyvov, berúc do úvahy minimalizáciu negatívnych vplyvov na životné prostredie a miestne komunity, teda vyhýbanie sa chráneným územiam, oblastiam Natura 2000, miestam dôležitým pre migráciu a rozmnožovanie vtákov a netopierov a ďalším citlivým oblastiam, (iv) zjednodušené povoľovacie postupy na výstavbu a prevádzku zariadení na výrobu obnoviteľnej energie, vrátane elektrickej infraštruktúry a súvisiacej infraštruktúry nevyhnutnej na prevádzku veterného parku, čo zahŕňa skrátenie lehôt na vydanie povolení a zníženie administratívnej záťaže, (v) zapojenie verejnosti a transparentnosť pri definovaní a schvaľovaní akceleračných zón a (vi) strategické plánovanie.

      Zjednodušene povedané, podľa smernice RED III sa má uprednostňovať degradovaná pôda nevhodná pre poľnohospodárske účely alebo priemyselné oblasti, či bane a lomy.

      5. AKCELERAČNÉ ZÓNY NA ÚZEMÍ SR

      Kritériá a prahové hodnoty pre určenie akceleračných zón pre výrobu elektriny z veternej energie určuje príloha č. 1 k vyhláške Ministerstva životného prostredia SR.

      Územie môže byť navrhnuté ako akceleračná zóna, ak:

      (a)        priemerná ročná rýchlosť vetra je minimálne 4,5 m/s vo výške 100 m,

      (b)        sú potvrdené modelované dáta o veternom potenciáli vhodné na hospodárnu prevádzku obnoviteľného zdroja energie,

      (c)        umožňuje prevádzku turbín s odhadovaným koeficientom kapacity minimálne 25 %,

      (d)        spĺňa technickú realizovateľnosť pripojenia a dostupnosť rezervovanej prenosovej kapacity,

      (e)        sa nachádza maximálne vo vzdialenosti do 20 km od existujúcej alebo plánovanej prenosovej alebo distribučnej infraštruktúry alebo je technicky uskutočniteľná nová prípojka,

      (f)        to nie je v rozpore s územným plánom obce alebo územným plánom vyššieho územného celku.

      Akceleračnou zónou nesmie byť:

      (a)        územie európskej sústavy chránených území NATURA 2000 bez výsledkov primeraného posúdenia, ktoré preukáže neprítomnosť významných nepriaznivých vplyvov,

      (b)        národný park, prírodná rezervácia a chránené vtáčie územia s vysokou koncentráciou hniezdenia,

      (c)        ochranné pásmo letísk, radarov, jadrových zariadení a vojenských priestorov v rozsahu určenom osobitnými predpismi.

      Územie môže byť zaradené do akceleračnej zóny, ak:

      (a)        odstupová vzdialenosť od trvalo obývaných stavieb podľa metodického usmernenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky: Veterné elektrárne je minimálne 1 000 m,

      (b)        maximálna prípustná hladina hluku na fasáde obytných budov nepresahuje 45 dB(A) v noci a 50 dB(A) cez deň,

      (c)        vzdialenosť od citlivých objektov, najmä škôl alebo nemocníc, je minimálne 1 000 m.

      Priestorové parametre vylučujúce realizáciu akceleračnej zóny sú:

      (a)        vrstva Národné parky a ich ochranné pásma,

      (b)        vrstva Chránené krajinné oblasti,

      (c)        vrstva Maloplošné chránené územia,

      (d)        vrstva Natura 2000: Chránené vtáčie územia,

      (e)        vrstva Natura 2000: Územia európskeho významu,

      (f)        vrstva Ramsarské lokality (mokrade),

      (g)        vrstva Biosférické rezervácie,

      (h)        vrstva Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability,

      (i)         vrstva Vysoko citlivé oblasti s ohľadom na výskyt vtáctva a netopierov vo vzťahu k výstavbe veterných elektrární,

      (j)        vrstva Lokality svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a ich ochranné pásma,

      (k)        vrstva Ochranné pásma vodných zdrojov,

      (l)         vrstva Meteorologické radary a ich ochranné pásmo 5 000 m a 20 000 m,

      (m)       vrstva Letiská (aj osobitného určenia), heliporty, pozemné letecké zariadenia a ich ochranné pásma, vzdušný priestor,

      (n)        vrstva Záplavové územia Q100 (rozsah záplav, ktoré by spôsobili povodne s priemernou dobou opakovania sa raz za 100 rokov),

      (o)        vrstva Vojenské obvody,

      (p)        vrstva Vzdialenosť 1 000 m od chránených priestorov v obývaných oblastiach,

      (q)        vrstva Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov Slovenskej republiky,

      (r)        vrstva Kúpeľné územia v Slovenskej republike,

      (s)        vrstva energetických sietí – vzdialenosť energetických sietí do 20 kilometrov,

      (t)        vrstva cestnej siete SR – cesta II. triedy do 10 kilometrov.

      Je zaujímavé, že v rámci kritérií je uvedené, že akceleračná zóna nie je možná, ak je vzdialenosť energetických sietí menej ako 20 km, čo je podľa nášho názoru v zásade nemožné, nakoľko energetické siete sú rozmiestnené nahusto prakticky po celom Slovensku.

      v oblasti, kde by táto vzdialenosť prichádzala do úvahy, podľa nášho názoru nemožno ponímať ako v súlade so smernicou RED III, nakoľko väčšinou by šlo o chránené územia.

      Príloha vyhlášky tiež stanovuje, že akceleračné zóny nemôžu byť vo vzdialenosti do 10 km od ciest II. triedy, čo z nášho pohľadu tiež nie je príliš realizovateľné.

      V týchto smeroch sa určovanie akceleračných zón javí ako veľmi nejasné. Každopádne, pokiaľ ide o záverečné určenie akceleračných zón na Slovensku, jednotlivé parametre a podmienky a kritériá a prahové hodnoty sú zrejmé a uvedené vyššie a sme v očakávaní ako sa s určením akceleračných zón vysporiadajú zodpovedné orgány.

      V nadväznosti na smernicu RED III a ust. § 14 ods. 17 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, totiž malo Ministerstvo hospodárstva SR do 21. februára 2026 zabezpečiť vypracovanie dokumentu, v ktorom určí akceleračné zóny pre jeden alebo viac druhov obnoviteľných zdrojov energie.

      Záverečné určenie akceleračných zón Ministerstvo hospodárstva SR zatiaľ nezabezpečilo, takže nevieme zaujať stanovisko k splneniu podmienok určenia akceleračných zón, keďže ich zatiaľ nepoznáme.  

      6. VÝSTAVBA VETERNÝCH ELEKTRÁRNÍ

      Pri príprave projektov obnoviteľnej veternej energie v akceleračných oblastiach, v súlade so smernicou RED III, by investori mali postupovať podľa týchto základných krokov: (i) investor identifikujte akceleračné zóny vhodné pre svoje projekty, (ii) investor vykoná vlastné predbežné hodnotenia, (iii) investor uzatvorí zmluvu so správcom akceleračnej zóny podľa § 39b zákona č. 24/2006 Z. z.), (iv) investor komunikuje so zainteresovanými stranami, (v) investor zapracuje zmierňujúce opatrenia do projektu, (vi) investor pripraví dokumentáciu pre povolenia, (vii) investor pripraví a spracuje štúdiu vplyvu pripojenia projektu využívajúceho veternú energiu do prenosovej sústavy Slovenskej republiky a distribučných sústav SR, (viii) investor predloží žiadosť o povolenie stavebného zámeru v súlade s požiadavkami stanovenými pre danú akceleračnú zónu a predloží ich SIŽP, (ix) investor spolu so SIŽP monitoruje súlad s časovými harmonogramami a kontroluje maximálny časový harmonogram na vydanie Zjednoteného povolenia, ktorého súčasťou je aj záverečné stanovisko EIA vydané pre celú akceleračnú zónu.

      Maximálna lehota pre vydanie zjednoteného povolenia je 12 mesiacov v súlade s požiadavkou uvedenou v smernici RED III, aby sa zabezpečila včasná realizácia projektu.

      Na koniec investor implementuje projektové plány a realizuje výstavbu projektu. Toľko v skratke, pozrime sa na vybrané otázky procesu výstavby bližšie.

      6.1 Zjednodušený postup povoľovania projektov v akceleračných zónach

      Smernica RED III predpokladá, že v štátom definovaných a schválených akceleračných zónach budú môcť investori využiť zjednodušený povoľovací proces. Ide o zriadenie jednotného kontaktného miesta pre investorov na podávanie žiadostí a získavanie povolení, ktorým je ustanovená SIŽP – Slovenská inšpekcia životného prostredia, vrátane jej regionálnych zložiek.

      Stanovené sú maximálne časové lehoty na vydanie povolení v zjednotenom povoľovaní na 12 mesiacov. Nový stavebný zákon č. 25/2025 Z. z. zaviedol viaceré nové právne inštitúty. Žiadosť o povolenie stavby sa predkladá v konaniach o stavebnom zámere na základe predloženej stavebnej dokumentácie. Táto dokumentácia sa skladá z projektovej dokumentácie, záväzných stanovísk dotknutých orgánov, vyjadrení iných účastníkov konania a ďalších podkladov. Proces zjednoteného povoľovania koordinuje posudzovanie vplyvov na životné prostredie a následné povoľovanie podľa osobitných predpisov, teda nového Stavebného zákona. Zjednotené povoľovanie začína predložením príslušnej žiadosti, ktorej súčasťou je správa o hodnotení činnosti.

      Legálny rámec zjednoteného povoľovania je ustanovený v § 29a a § 29c zákona č. 39/2013 Z. z. Samozrejme v spojení s § 39a zákona č. 24/2006 Z. z., ktorý upravuje osobitné konania pre zjednotené povoľovanie. Podstatné ustanovenia uvádzame nižšie.

      Podľa § 29a ods. 2 zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Zjednotené povoľovanie pre osobitné prevádzky alebo pre osobitné prevádzky využívajúce vietor na výrobu elektriny v rámci akceleračnej zónypredstavuje konanie, ktorým sa koordinovane a) posudzuje vplyv navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorou je osobitná prevádzka na životné prostredie, b) vydáva rozhodnutie o povolení vykonávať činnosť v osobitnej prevádzke alebo v osobitnej prevádzke využívajúcej vietor na výrobu elektriny v rámci akceleračnej zóny, c) určujú opatrenia a podmienky pre realizáciu a vykonávanie činnosti v osobitnej prevádzke alebo v osobitnej prevádzke využívajúcej vietor na výrobu elektriny v rámci akceleračnej zóny.“

      Podľa § 29a ods. 3 zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Výsledkom zjednoteného povoľovania je zjednotené povolenie, ktorého súčasťou je záverečné stanovisko z posudzovania vplyvov.“

      Podľa § 29c ods. 1 zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Ak je predmetom zjednoteného povoľovania osobitná prevádzka alebo osobitná prevádzka využívajúca vietor na výrobu elektriny v rámci akceleračnej zóny, pre ktorú má byť vydané záverečné stanovisko podľa osobitného predpisu, inšpekcia v zjednotenom povoľovaní postupuje podľa tohto zákona okrem týchto osobitostí: a) súčasťou zjednoteného povoľovania sú konania podľa § 3 ods. 3 a konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, b) konanie začína dňom doručenia žiadosti s náležitosťami podľa § 50 Stavebného zákona, ktorej súčasťou je aj správa o hodnotení činnosti, c) stavebník alebo ním poverený projektant vykoná prerokovanie stavebného zámeru podľa § 20 Stavebného zákona okrem prerokovania s dotknutými orgánmi, ktoré sú v zjednotenom povoľovaní dotknutými orgánmi podľa § 9 ods. 4 písm. a), d) inšpekcia rozhodne do 60 dní odo dňa ústneho pojednávania, najneskôr však do 6 mesiacov odo dňa začatia zjednoteného povoľovania; ak je konanie prerušené, tieto lehoty neplynú, e) ak ide o osobitnú prevádzku využívajúcu vietor na výrobu elektriny v rámci akceleračnej zóny musí byť rozhodnutie vydané maximálne do 12 mesiacov od podania žiadosti podľa písmena b).“

      Podľa § 29c ods. 2 zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Ak je predmetom zjednoteného povoľovania osobitná prevádzka alebo osobitná prevádzka využívajúca vietor na výrobu elektriny v rámci akceleračnej zóny, pre ktorú má byť vydané záverečné stanovisko podľa osobitného predpisu a následne rozhodnutie o stavebnom zámere podľa osobitného predpisu, pokiaľ ide o veternú energiu, príslušný orgán je viazaný stanoviskom dotknutej obce smerujúcemu voči vyjadreniu súhlasu so stavebným zámerom.“

      Podľa § 29c ods. 3 zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Stanovisko dotknutej obce podľa predchádzajúceho odseku je nutné doručiť príslušnému orgánu bezodkladne, najneskôr však do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od príslušného orgánu.

      Pôsobnosť Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) sa na základe zákona č. 269/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. rozširuje o novú pôsobnosť a stáva sa príslušným orgánom pre zisťovacie konanie (screening) a posudzovanie vplyvov (EIA) pre osobitné prevádzky OZE. Zároveň sa SIŽP stáva špeciálnym stavebným úradom pre projekty OZE – SIŽP má postavenie špeciálneho stavebného úradu, pokiaľ je na realizáciu OZE projektu potrebné rozhodnutie o stavebnom zámere. Na základe týchto zmien bude SIŽP slúžiť ako takzvaný „jednotný bod“ pre posudzovanie a následné povoľovanie OZE (tzv. one stop shop).

      6.1.1 Lehoty

      Po novom v rámci zisťovacieho konania podľa

      ust. § 29 ods. 12 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie: Príslušný orgán vydá záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania v lehote 15 dní odo dňa ústneho pojednávania podľa odseku 7, najneskôr však do 60 dní odo dňa doručenia zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti; ak ide o strategickú investíciu podľa osobitného predpisu, alebo navrhovanú činnosť alebo jej zmenu v prevažujúcom verejnom záujme pre obnoviteľné zdroje energie,alebo navrhovanú činnosť alebo jej zmenu využívajúcu vietor na výrobu elektriny v rámci akceleračných zónvydá záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania prednostne. Vo zvlášť zložitých prípadoch môže príslušný orgán túto lehotu predĺžiť na 90 dní; v takom prípade písomne informuje navrhovateľa o dôvodoch tohto predĺženia a o očakávanom termíne vydania záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania.“

      V zisťovacom konaní sa teda záväzné stanovisko vydá prednostne aplikáciou inštitútu „prevažujúceho verejného záujmu“.

      Po novom, v rámci posudzovania vplyvov a vydania záverečného stanoviska EIA podľa ust. § 37 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie: Príslušný orgán vydá záverečné stanovisko do 60 dní od doručenia odborného posudku podľa § 36, najneskôr však do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa doručenia správy o hodnotení činnosti; ak ide o navrhovanú činnosť podľa osobitného predpisu,alebo navrhovanú činnosť alebo jej zmenu v prevažujúcom verejnom záujme pre obnoviteľné zdroje energie,alebo navrhovanú činnosť alebo jej zmenu využívajúcu vietor na výrobu elektriny v rámci akceleračných zón vydá záverečné stanovisko prednostne. Ak sa uplatňuje postup podľa § 36 ods. 7, lehota na vydanie záverečného stanoviska neplynie počas doby určenej v osobitnom harmonograme na vypracovanie odborného posudku.

      Čiže aj v rámci posudzovania vplyvov a vydania záverečného stanoviska sa záverečné stanovisko vydá tiež prednostne aplikáciou inštitútu „prevažujúceho verejného záujmu“.

      A napokon, pokiaľ ide o rozhodnutie v Zjednotenom povolení pre osobitné prevádzky v rámci projektov obnoviteľných zdrojov energie, v súlade s vyššie citovaným ust. § 29c ods. 1 zákona č. 39/2013 Z. z. je novou lehotou pre projekty v akceleračných zónach 6 mesiacov (po začatí procesu zjednoteného povolenia) avšak maximálne v lehote 12 mesiacov.

      6.1.2  Súhlas obce

      Podstatným a z pohľadu práva je podľa nášho názoru najdôležitejšie záväzné stanovisko obce pre veternú energiu v akceleračných zónach.

      Vo vyššie citovanom ust. § 29c ods. 2 je pre projekty rozvoja veternej energie v akceleračných zónach v rámci zjednoteného povoľovania ustanovené „záväzné stanovisko dotknutej obce“ k stavebnému zámeru, ktoré dopĺňa postavenie obce po tom čo sa špecializovaným stavebným úradom pre obnoviteľné zdroje energie v akceleračných zónach stala SIŽP.

      Príslušný orgán (SIŽP) je pri vydávaní zjednoteného povolenia viazaný stanoviskami od dotknutých obcí – Stanovisko obce smerujúce voči vyjadreniu súhlasu so stavebným zámerom. Ak je stanovisko dotknutej obce nesúhlasné, príslušný orgán (SIŽP) je ním podľa vyššie citovaného ust. § 29c ods. 2 viazaný, a to aj v prípade súhlasného stanoviska od iného orgánu.

      Aktuálne je teda možnosťou, ako výstavbe veternej elektrárne zabrániť, nesúhlasné stanovisko obce. Nesúhlasné stanovisko obce môže vychádzať z mnohých argumentov.

      V poslednej časti nášho príspevku Vás oboznámime s kladnými a zápornými argumentmi vo veci veternej energetiky.

      7. ARGUMENTY PRE A PROTI

      Ako každá forma výroby energie aj veterná energia môže prinášať výhody aj nevýhody. Medzi výhody možno zaradiť (i) vytvorenie pracovných miest vo výskume a vývoji alebo pri samotnom prevádzkovaní, (ii) zdroj príjmov, (iii) nákladová efektívnosť, (iv) určitá energetická nezávislosť.

      Okrem výhod, veterná energetika vplýva taktiež negatívnym spôsobom na obyvateľov, flóru a faunu, a to (i) hlukom a vibráciami, ktoré môžu byť rušivé pre obyvateľov žijúcich v blízkosti veterných elektrární a ovplyvňovať ich každodenný život, (ii) záber cennej poľnohospodárskej pôdy, (iii) vizuálny vplyv, kedy veterné turbíny menia vzhľad a charakteristický ráz krajiny najmä v oblastiach s typickým tradičným krajinným rázom alebo výskytom charakteristických krajinných pohľadov, prípadne významných prvkov prírodného a kultúrneho dedičstva, (iv) flashing a flickering – širší pojem, ktorý môže zahŕňať akékoľvek náhle alebo prerušované svetelné efekty spôsobené veternými turbínami, teda vrhanie tieňa lopatiek turbíny, ktoré sa pozorujúcemu objektu pri pohybe lopatiek môžu javiť ako opakujúce sa zmeny tieňa a svetla, ďalej ide o výstražné svetlá inštalované na veterných turbínach, ktoré môžu blikať, aby upozornili lietadlá a zabezpečili leteckú bezpečnosť, (v) vibračná a akustická nepohoda spôsobená najmä infrazvukom.

      Aktuálny stav je taký, že investori v oblasti veternej energetiky musia počkať na finálnu zonáciu a určenie akceleračných zón v súlade s európskou legislatívou zo strany Ministerstva hospodárstva SR a až následne začať realizovať proces investičného zámeru. Procesy konania o stavebnom zámere sú však známe a uviedli sme ich vyššie, rovnako tak lehoty. Bude následne vecou investora, aby projekt výstavby verejných elektrární zamýšľal a navrhol tak, aby vyhovel európskej a národnej legislatíve, vyhol sa negatívnym vplyvom na životné prostredie a realizoval dostatočný rozsah zmierňujúcich opatrení počas jednotlivých fáz projektu pre rôzne typy zložiek životného prostredia. Na podporu a realizáciu obnoviteľných zdrojov prostredníctvom veternej energetiky existuje mnoho názorov, či už odborných, ako aj právnych. V ďalšom článku Vás oboznámime s právnym pohľadom zahraničných súdnych autorít vo veci škodlivých vplyvov veternej energetiky.

      Publikované dňa 09.04.2026.

      Kontaktný formulár

      Sme pripravení naplniť Vaše práva.
      Kontaktujte nás!

      Zadajte vašu e-mailovú adresu.
      Zadajte vaše telefónne čislo.
      Napíšte nám správu.
      Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

      Správa sa odosiela ....