Posilnenie spoluzodpovednosti za plnenie strategických cieľov Európskej únie a presadzovanie oprávnených záujmov Slovenskej republiky v EÚ je jednou z kľúčových úloh súčasnej vlády. Vláda jednoznačne vo svojom programovom vyhlásení vyjadrila proeurópsky postoj. Európska únia podľa nej predstavuje primárny priestor pre uskutočňovanie kľúčových záujmov Slovenskej republiky.
Vláda si v programovom vyhlásení stanovila nasledovné priority zahraničnej politiky: (1) dôveryhodné a rešpektované Slovensko v Európe, (2) Slovensko ako stabilný a spoľahlivý partner NATO ako garanta bezpečnosti SR, (3) rozvoj bilaterálnych vzťahov so štátmi EÚ a NATO, (4) podpora rozširovania priestoru stability, demokracie a partnerstva, (5) podpora ekonomických záujmov, investícií, inovácií a energetická bezpečnosť, (6) zodpovedný prístup ku globálnym výzvam s využitím potenciálu medzinárodných organizácií, (7) pomoc a ochrana občanov SR v zahraničí a (8) rešpektovanie a posilňovanie záväznosti práva v medzinárodnom prostredí a inštitúciách a presadzovanie jeho vymožiteľnosti.
Vláda sa zaviazala pripraviť analýzu doterajšieho členstva v EÚ do roku 2014. Vychádza pritom zo skutočnosti, že vstupom do Schengenského priestoru, zavedením Eura a ukončením prechodných období pre voľný pracovný trh dosiahlo Slovensko najvyššiu možnú mieru integrácie. Ďalším záväzkom vlády je podieľať sa na príprave Viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, o ktorom v súčasnosti na pôde EÚ prebieha diskusia. V rokovaniach o uvedenom dokumente sa vláda zameria predovšetkým na podporu kohéznej politiky a dosahovanie cieľov napomáhajúcich konverzii a vývoju regiónov v EÚ. Podporí tiež riešenie otázok odstránenia historických nerovnováh a modernizáciu spoločnej poľnohospodárskej politiky a efektívnosť výdavkov rozpočtu EÚ.
Ďalšou aktivitou vlády bude realizácia cieľov stratégie Európa 2020. Uvedená stratégia zahŕňa ciele EÚ ako zníženie miery nezamestnanosti, zvýšenie úrovne investícií do výskumu a vývoja, zníženie emisií, zvýšenie vzdelanosti a zníženie chudoby. Uvedené ciele sú vyjadrené v merateľných hodnotách a sú pravidelne vyhodnocované na úrovni EÚ.
Vláda v programovom vyhlásení uviedla, že bude podporovať rozhodovacie procesy založené na spoločnom postupe členských krajín a európskych inštitúcií pri rozhodovaní o pravidlách fungovania EÚ. Na základe uvedeného vyjadrenia možno očakávať podporu komunitárnej metódy správy EÚ na úkor medzivládnej metódy, ktorá bola najpoužívanejšou metódou počas svetovej hospodárskej krízy. Pri komunitárnej metóde sa jedná o spôsob prijímania rozhodnutí, pri ktorom Európska komisia predloží návrh Rade EÚ a Európskemu parlamentu, ktoré ho následne prerokujú a schvália. Na rozdiel od komunitárnej metódy sa pri medzivládnej metóde delí legislatívna iniciatíva medzi Európsku komisiu a členské štáty EÚ, pričom výsledkom je prijatie medzivládnej dohody.
V legislatívnej činnosti EÚ sa vláda bude venovať najmä oblastiam energetiky, dopravy, rozvoju vnútorného trhu, ochrane životného prostredia a európskej obchodnej politike voči vonkajším partnerom. Do prípravy noriem EÚ by sa mali zapojiť aj sociálni partneri. Vláda sa zaviazala aktívne komunikovať aktuálne témy EÚ s verejnosťou, najmä podporou širokej diskusie o dôležitých otázkach európskych politík. Problematiku EÚ bude vláda presadzovať do učebných osnov na školách a bude podporovať prípravu občanov SR na prácu v inštitúciách EÚ.
Ďalším záväzkom je spolupôsobenie pri zvýšení koordinácie rozpočtových politík, a preto vláda chce podporiť ratifikáciu Zmluvy o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu, Zmluvy o stabilite, koordinácii a kontrole v hospodárskej a menovej únii a novelizáciu čl. 136 Zmluvy o fungovaní EÚ. Finančné prostriedky z európskych fondov by sa podľa vlády mali čerpať efektívnejšie. Za účelom zlepšenia podmienok čerpania európskych fondov vykoná vláda analýzu doterajších skúseností z pôsobenia SR v EÚ. Predmetná analýza sa bude týkať aj prehodnotenia implementácie politík a nástrojov sociálnej a regionálnej súdržnosti. Do diskusie o uvedených zmenách by sa mali zapojiť aj subjekty, ktoré čerpajú štrukturálne a kohézne fondy.
Aktívne zapájanie SR do procesu tvorby spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ možno očakávať v oblastiach záujmu SR, teda Západný Balkán, európska susedská politika, Východné partnerstvo. Vláda bude podporovať rozširovanie EÚ o krajiny, ktoré splnia podmienky na členstvo. Vnútroštátna koordinácia pri tvorbe a implementácií stratégií EÚ by sa mala posilniť, pričom ústredná úloha v uvedenom procese by mala patriť Ministerstvu zahraničných vecí SR. Vláda sa tiež zaviazala zabezpečiť dôstojný priebeh volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014 a pripraviť predsedníctvo SR v EÚ v roku 2016.
V oblasti bezpečnosti si vláda dala za cieľ zameriavať sa najmä na členstvo Slovenskej republiky v NATO. Na jeho pôde chce presadzovať posilnenie záväzkov spoločnej obrany, transformačného procesu NATO a prehĺbenie spolupráce NATO a EÚ. Dôležitou súčasťou bezpečnosti je aj projekt tzv. inteligentnej ochrany, ktorý sa vláda zaviazala podporiť.
V zahraničnej politike v rámci bilaterálnych vzťahov by sa v zmysle programového vyhlásenia mala Slovenská republika zameriavať v nasledujúcom období najmä na dobré vzťahy so susediacimi štátmi, teda s Českou republikou, Poľskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. Osobitne by sa Slovenská republika mala zameriavať na Ruskú federáciu, ako aj na ďalšie krajiny zoskupenia BRICS (Brazília, Čína, Južná Afrika, Rusko, India). Bilaterálnu spoluprácu bude Slovenská republika rozvíjať aj s ďalšími štátmi, ako je napr. Turecko, Japonsko, Kórejská republika a podobne.
Vláda sa chce ďalej orientovať na posilnenie energetickej bezpečnosti, problematiku ochrany životného prostredia a na rozvojovú a humanitárnu pomoc. V súvislosti so zvýšením efektívnosti, pružnosti a transparentnosti poskytovania rozvojovej pomoci vláda navrhne novelu zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci. V oblasti ochrany životného prostredia vyvinie úsilie na zníženie podielu energeticky náročnej priemyselnej výroby a podporí tzv. zelenú ekonomiku. Vláda sa súčasne zaviazala podporiť projekt širokorozchodnej železničnej trate z Košíc do Bratislavy a Viedne za predpokladu jej finančnej realizovateľnosti.
V oblasti diplomacie možno očakávať zmeny v počte zastupiteľských úradov SR, nakoľko sa vláda vyjadrila, že prehodnotí sieť zastupiteľských úradov za účelom zlepšenie poskytovania diplomatickej a konzulárnej služby. Očakávať možno aj návrh novely zákona č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe, ktorá by mala zakotviť právny rámec pre zvýšenie profesionality a kvalifikácie zamestnancov Ministerstva zahraničných vecí SR.