Iné

Používanie jazykov národnostných menšín

  • Vydanie: ULC PRO BONO 7/2011

Vzhľadom na nesúlad, ktorý vznikol medzi zákonom o používaní jazykov národnostných menšín a zákonom o štátnom jazyku, ako i na pokračujúci proces implementácie medzinárodných dohovorov v oblasti ochrany práv národnostných menšín a etnických skupín prijala Národná rada Slovenskej republiky novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

Ochrana jazykov národnostných menšín je v zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky (ďalej len „programové vyhlásenie“) nevyhnutná na zachovanie kultúr národnostných menšín. Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda SR“) sa v programovom vyhlásení zaviazala naplniť princíp efektívnej rovnosti všetkých občanov Slovenskej republiky aj novelizáciou zákona o používaní jazykov národnostných menšín a rovnako dokončiť proces implementácie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorá pre Slovenskú republiku nadobudla platnosť dňa 1. januára 2002.

Uvedená novelizácia bola realizovaná prijatím zákona č. 204/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. (ďalej len „novela“ alebo „novela zákona“). Novela nadobudla účinnosť dňa 1. júla 2011.

Novelou zákona o používaní jazykov národnostných menšín reaguje Slovenská republika na odporúčania medzinárodných organizácií, najmä Výboru ministrov Rady Európy, Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (ďalej len „Benátska komisia“) ako aj Vysokého komisára pre otázky národnostných menšín Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ďalej len „vysoký komisár“). Medzinárodné organizácie pri monitorovaní implementácie medzinárodných dohovorov Slovenskou republikou v oblasti ochrany práv národnostných menšín upozorňovali na viaceré nedostatky v právnom poriadku Slovenskej republiky. Posudok vysokého komisára zo dňa 22. júla 2009 o zákone o štátnom jazyku a posudok Benátskej komisie zo dňa 15. októbra 2010 o zákone o štátnom jazyku poukázali na nesúlad medzi úpravou používania štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín. Vysoký komisár a Benátska komisia vyzývali slovenské orgány na zosúladenie úprav používania štátneho jazyka s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

Novela vytvára podmienky na používanie jazyka najmä v úradnom styku, ale aj na rozširovanie a prijímanie informácií v jazykoch národnostných menšín, keďže, ako vyplýva z čl. 34 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka napríklad aj právo používať ich jazyk v úradnom styku. Novela upravila podmienky na určenie skupiny, ktorá má právo používať jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku. Pôvodná úprava stanovila kritériá tým spôsobom, že jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku mohli používať občania patriaci k národnostnej menšine, ak tvorili podľa posledného sčítania obyvateľov v obci najmenej 20% obyvateľstva. V súčasnosti môžu jazyk národnostnej menšiny používať v úradnom styku tí občania SR patriaci k národnostnej menšine, ktorí tvoria podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaní obyvateľov v obci najmenej 15% jej obyvateľov. Zoznam takýchto obcí ustanoví nariadenie vlády SR.

Rozšírené bolo právo používať jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku. Občan Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine má právo podávať v jazyku národnostnej menšiny podania, má právo používať jazyk národnostnej menšiny v ústnej komunikácii, má právo predkladať ústne alebo písomné podania, vrátane predkladania písomných listín a dôkazov, v jazyku národnostnej menšiny. Orgán verejnej správy je povinný odpovedať okrem štátneho jazyka aj v jazyku národnostnej menšiny na ústne alebo písomné žiadosti v jazyku národnostnej menšiny. Orgán verejnej správy informuje občana o možnostiach používania jazyka národnostnej menšiny najmä prostredníctvom úradnej tabule. Novela zákona upravila tiež postup pri vydávaní rozhodnutí aj v jazyku národnostnej menšiny. Príslušné orgány sú povinné vydať rozhodnutie aj v jazyku národnostnej menšiny, ak o to požiada účastník konania alebo ak podanie, ktorým bolo konanie začaté, bolo napísané v súlade s ust. § 2 ods. 3 v jazyku menšiny.

Podľa novej úpravy sa na požiadanie bude vydávať dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku menšiny, aj rodný list, sobášny list, úmrtný list, povolenia, oprávnenia, potvrdenia, vyjadrenia a vyhlásenia v obci, v ktorej podľa ust. § 2 ods. 1 zákona obyvatelia majú právo používať jazyk menšiny v úradnom styku. Pokiaľ však nastanú pochybnosti, rozhodujúci bude text verejnej listiny v štátnom jazyku.

Novela tiež v novom ust. § 2 ods. 8 zákona odstránila územné obmedzenie používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku v súlade s chartou. Podľa neho aj občania SR v obci, ktorá nespĺňa podmienky na používanie jazyka menšín v úradnom styku podľa ust. § 2 ods. 1 zákona, môžu v úradnom styku pri ústnej komunikácii používať jazyk menšiny za splnenia podmienky, že s tým zamestnanec orgánu verejnej správy a osoby zúčastnené na konaní budú súhlasiť.

Ustanovenie § 5, podľa ktorého právo používať jazyk menšiny v konaní pred súdmi a v iných oblastiach upravujú osobitné zákony a podľa ktorého sa ust. § 2 ods. 1 zákona nevzťahuje na oblasti predškolskej výchovy, základných škôl, stredných škôl a kultúry, v ktorých používanie jazyka menšiny upravujú osobitné predpisy, bolo rozšírené o ods. 3. Podľa neho môže občan SR, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, pri komunikácii s personálom zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb alebo zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v obci podľa § 2 ods. 1, používať jazyk menšiny. Zdravotnícke zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb alebo zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa predchádzajúcej vety mu umožní používanie jazyka menšiny, ak to podmienky daného zariadenia dovoľujú.

Novela zaviedla fakultatívne zverejňovanie oznamov určených na informovanie verejnosti prostredníctvom miestneho rozhlasu alebo prostredníctvom iných technických zariadení v obciach podľa § 2 ods. 1. Hlásenie miestneho rozhlasu sa bude uskutočňovať podľa zákona o štátnom jazyku najprv v štátnom jazyku. V novom ust. § 5a ods. 3 zákona bolo taktiež deklarované právo vydávať príležitostné tlačoviny určené pre verejnosť na kultúrne účely, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných kultúrnych podujatí na území obcí podľa § 2 ods. 1 v jazyku národnostnej menšiny.

Občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, majú podľa novej úpravy aj právo rozširovať a prijímať informácie v jazyku menšiny prostredníctvom Rozhlasu a televízie Slovenska. Regionálne a lokálne vysielanie televíznej programovej služby alebo rozhlasovej programovej služby v jazykoch menšín sa realizuje za podmienok upravených osobitnými zákonmi.

Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy, ktorá neupravovala sankcie, novela zaviedla správne delikty na úseku podpory používania jazykov menšín. Správneho deliktu sa môže dopustiť orgán štátnej správy, orgán územnej samosprávy a územnou samosprávou zriadená právnická osoba.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....