Iné

Právna úprava migrácie

  • Vydanie: ULC PRO BONO 3/2012

Migrácia obyvateľstva je bežnou súčasťou dnešného sveta. Okrem migrácie za prácou, za zlúčením rodiny či štúdiom môžu byť dôvody migrácie aj náboženské alebo politické. V nasledujúcom článku sa budeme venovať predovšetkým azylu a nelegálnej migrácii.

Azyl je inštitút umožňujúci cudziemu štátnemu príslušníkovi ochranu pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v Dohovore o právnom postavení utečencov z roku 1951 v čl. 53 Ústavy SR. Jedná sa o ochranu napr. pred neprimeraným trestným stíhaním alebo trestom, prenasledovaním z náboženských alebo rasových dôvodov a pod. Azyl poskytuje štát, v ktorom cudzí štátny príslušník požiadal o azyl. Azylová problematika je upravená v niekoľkých dokumentoch na medzinárodnej, európskej a vnútroštátnej úrovni.

Na medzinárodnej úrovni je oblasť azylu upravená predovšetkým Dohovorom o právnom postavení utečencov z roku 1951 a Protokolom týkajúcim sa právneho postavenia utečencov z roku 1967. Dôležitou súčasťou Dohovoru o právnom postavení utečencov je úprava zákazu vyhostenia alebo vrátenia (tzv. non-refoulement), čo v praxi znamená, že príslušná krajina, kde sa žiadateľ nachádza, ho nesmie vyhostiť alebo vrátiť na územie, kde by bol ohrozený jeho život alebo osobná sloboda.

Úprava azylového práva na úrovni Európskej únie nie je v súčasnosti plne harmonizovaná. Najdôležitejšími európskymi dokumentmi sú Schengenská dohoda a Dublinský dohovorSchengenská dohoda bola prijatá v roku 1985. Obsahuje princíp tzv. prvého konania, kedy je za vybavenie žiadosti o azyl zodpovedný štát, v ktorom žiadateľ o azyl (ďalej len „žiadateľ“) podal prvú žiadosť o azyl. Obdobný princíp upravuje aj Dublinský dohovor, prijatý v roku 1990. Dublinský dohovor bol v roku 2003 nahradený Nariadením Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúcom kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (tzv. Dublin II). Dublinský dohovor aj Dublin II upravujú postup, ak žiadateľ požiadal o medzinárodnú ochranu v jednom štáte EÚ a následne požiada o azyl v inom štáte EÚ. V zmysle Dublinu II štát, v ktorom žiadateľ naposledy požiadal o azyl, odovzdá žiadateľa do prvého štátu v rámci tzv. dublinskej procedúry.

Na vnútroštátnej úrovni je najdôležitejším právnym predpisom zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle. Upravuje konanie o azyle, ustanovuje postup pri poskytovaní dočasného útočiska, práva a povinnosti žiadateľov, pôsobnosť orgánov verejnej moci v oblasti azylovej problematiky, upravuje integráciu azylantov do spoločnosti a pobyt v azylových zariadeniach.

Cudzinec môže požiadať o azyl až po vstupe na územie Slovenskej republiky, a to na policajnom útvare príslušnom na podanie vyhlásenia o azyle. Po podaní vyhlásenia o azyle preberá za žiadateľa zodpovednosť Migračný úrad Ministerstva vnútra SR (ďalej len „Migračný úrad“). Žiadateľ je následne premiestnený do záchytného tábora v Humennom. Počas obdobia spravidla 30 dní prebiehajú komplexné zdravotné vyšetrenia, pri ktorých sa zisťuje aj výskyt cudzokrajných chorôb. Žiadateľ nesmie počas doby pobytu v záchytnom tábore opustiť tábor. Následne po vykonaní zdravotných vyšetrení, ak žiadateľ nemusí byť umiestnený do karantény, je premiestnený do pobytového tábora v Opatovskej Novej Vsi alebo v Rohovciach. V pobytových táboroch je žiadateľom poskytnuté bezplatné stravovanie, ubytovanie, sociálne a psychologické poradenstvo, vreckové a základné hygienické potreby. Počas pobytu žiadateľa v pobytovom tábore mu je vystavený preukaz žiadateľa o azyl, ktorý slúži ako identifikačný doklad, a to až do právoplatného skončenia konania o udelenie azylu. Ak má žiadateľ záujem opustiť tábor, môže si požiadať o udelenie krátkodobej priepustky, ktorá je vydávaná pracovníkmi tábora na maximálne jeden týždeň. Žiadateľovi môže byť udelená aj dlhodobá priepustka, o ktorú musí požiadať Migračný úrad. Dlhodobá priepustka sa udeľuje na jeden mesiac, pričom je možné ju opakovane predlžovať.

Azylová procedúra trvá rôzne dlhú dobu. Migračný úrad má povinnosť rozhodnúť o žiadosti o azyl do 90 dní od podania vyhlásenia o azyl. Môže zamietnuť žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú alebo ako zjavne neopodstatnenú, prípadne môže azyl neudeliť. Ak Migračný úrad po posúdení žiadosti o azyl zastane názor, že existujú dôvody na udelenie azylu, udelí azyl rozhodnutím. Ak Migračný úrad neudelí azyl, je v rozhodnutí povinný uviesť, či udeľuje alebo neudeľuje doplnkovú ochranu. Proti rozhodnutiu Migračného úradu má žiadateľ právo podať opravný prostriedok na príslušný krajský súd. Ak krajský súd potvrdí rozhodnutie Migračného úradu, môže žiadateľ podať odvolanie na Najvyšší súd SR. Uvedená procedúra môže trvať niekoľko mesiacov, prípadne aj niekoľko rokov.

Počas azylovej procedúry je žiadateľ oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Žiadateľ nesmie do právoplatnosti rozhodnutia v konaní o udelenie azylu vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu a ani podnikať. Ak sa však právoplatne nerozhodne do 1 roka od začatia konania, je žiadateľ oprávnený vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu, s výnimkou prípadu, ak bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako zjavne neopodstatnená alebo ako neprípustná.

Po právoplatnom rozhodnutí, ktorým je žiadateľovi udelený azyl, sa jeho pobyt na území Slovenskej republiky považuje za trvalý pobyt a žiadateľ o azyl sa považuje za azylanta. Po poskytnutí doplnkovej ochrany sa pobyt žiadateľa považuje za prechodný pobyt.

Migrácia cudzincov zahŕňa okrem problematiky azylu aj problematiku migrácie za účelom ekonomickým, študijným alebo za účelom zlúčenia rodiny. Cudzinci sa môžu na území Slovenskej republiky zdržiavať, ak majú udelený prechodný, trvalý alebo tolerovaný pobyt. Druhy pobytov a podmienky ich udelenia sme rozobrali v bulletine Čarnogurský ULC PRO BONO č. 11/2011. Ak cudzinec nemá udelený ani jeden z uvedených druhov pobytov, môže sa zdržiavať na území Slovenskej republiky, ak spĺňa podmienky upravené Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (ďalej len „Kódex schengenských hraníc“). Kódex v článku 5 upravuje podmienky na pobyt v schengenskom priestore, ktorý nepresiahne 3 mesiace v rámci obdobia 6 mesiacov. Medzi podmienky pre vstup patrí napr. mať cestovný doklad, platné vízum alebo povolenie na pobyt, ak sa vízum vyžaduje, zdôvodnenie účelu pobytu alebo preukázanie finančných prostriedkov na pobyt a vycestovanie. Cudzincovi môže byť odopretý vstup, ak nespĺňa niektorú z podmienok na vstup. Členský štát Európskej únie môže povoliť vstup cudzincom, aj keď nespĺňaju niektorú z podmienok, a to z humanitárnych dôvodov, z dôvodov štátneho záujmu alebo z dôvodu medzinárodných záväzkov.

Cudzinci, ktorí vstúpili alebo sa zdržiavajú na území Slovenskej republiky v rozpore s medzinárodnými dohodami alebo právnymi predpismi, sa na území Slovenskej republiky zdržiavajú nelegálne. Nelegálni migranti sa vystavujú nebezpečenstvu postihu za nelegálny pobyt. Môže im byť v zmysle ustanovenia § 118 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov uložená pokuta vo výške 1.600 Eur. Cudzinec môže byť tiež administratívne vyhostený a môže mu byť uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky. Administratívne vyhostenie je podľa ustanovenia § 77 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky. Proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení môže cudzinec podať do 15 dní odvolanie. Proti rozhodnutí o odvolaní sa ďalej nemožno odvolať, ale možno proti nemu podať žalobu na príslušný krajský súd na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....