Účelom návrhu novely Občianskeho súdneho poriadku je vytvoriť legislatívne podmienky pre vykonanie Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, ktoré upravuje otázky procesného postupu orgánov verejnej moci. Návrh novely zákona v tomto smere vykonáva normy sekundárneho európskeho práva.
Dňa 19. decembra 2014 bol do Národnej rady SR doručený vládny návrh novely Občianskeho súdneho poriadku a ďalších zákonov. Na vnútroštátnej úrovni je potrebné legislatívne upraviť vykonanie Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181/4, 29. 6. 2013) (ďalej len „Nariadenie“).
V Občianskom súdnom poriadku by malo dôjsť k doplneniu písm. h) až j) do ust. § 76 ods. 1 upravujúceho vydanie jednej z podôb predbežného opatrenia.
Po schválení novely by mohol súd okrem iného tiež predbežným opatrením nariadiť účastníkovi konania, aby (1) nevstupoval alebo iba obmedzene vstupoval do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu ohrozuje, (2) nekontaktoval úplne alebo čiastočne písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená a (3) nepribližoval alebo iba obmedzene sa približoval na určenú vzdialenosť k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená.
Ako uvádza dôvodová správa, bez vykonania uvedených zmien by nebolo možné, aby súdy Slovenskej republiky nariaďovali ochranné opatrenia, ktoré by podľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach mohli byť v iných členských štátoch uznané.
Súčasne s návrhom zákona bolo potrebné vyriešiť aj vymedzenie postupu súdu podľa Občianskeho súdneho poriadku. Zavádza sa nový druh konania – konanie o niektorých otázkach ochranných opatrení. Ide o strohú úpravu, ktorá upravuje len základný postup súdu, pričom odkazuje na právnu úpravu Nariadenia. Z pohľadu systematiky – ust. § 200g upravuje činnosť súdu pri nariadení vnútroštátneho ochranného opatrenia, a to vrátane procesu vydania osvedčenia k ochrannému opatreniu a ust. § 200h sa aplikuje na prípady úpravy a neuznania ochranného opatrenia vydaného v inom členskom štáte.
Za ust. § 200f sa vkladajú ust. § 200g a 200h, ktoré upravujú konanie o niektorých otázkach ochranných opatrení.
Podľa ust. § 200g upravujúceho vydanie osvedčenia o ochrannom opatrení, súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie alebo v záujme ochrany telesnej integrity alebo duševnej integrity rozhodol o obmedzení výkonu práv, je príslušný na (1) vydávanie, opravu a zrušenie osvedčenia o ochrannom opatrení a (2) poskytnutie informácie o orgánoch dožiadaného členského štátu.
Doplnené ust. § 200h hovorí o úprave a neuznaní ochranného opatrenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie.
V tomto smere súd je príslušný na (1) úpravu ochranného opatrenia vydaného v inom členskom štáte podľa Nariadenia a na (2) pozastavenie účinkov uznania, zrušenie účinkov uznania a neuznanie ochranného opatrenia vydaného v inom členskom štáte podľa osobitného predpisu.
Súd na návrh ochranné opatrenie nariadené v inom členskom štáte Európskej únie v potrebnom rozsahu uznesením upraví tak, aby bola zachovaná jeho vykonateľnosť s ohľadom na zmenu okolností spojených s pobytom osoby v Slovenskej republike; rozsah povinností uložených ochranným opatrením tým nie je dotknutý. Proti takému uzneseniu je prípustné odvolanie; odvolanie nemá odkladný účinok.
Vo veciach úpravy a neuznania ochranného opatrenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie a súd rozhoduje vždy uznesením.
Na konanie vo veciach ochranného opatrenia v občianskych veciach nariadeného v inom členskom štáte Európskej únie by mal byť príslušný Okresný súd Bratislava III; jeho obvodom bude celé územie Slovenskej republiky.
Sprievodne by malo dôjsť k aj k novelizácii Trestného zákona, k doplneniu novej skutkovej podstaty trestného činu marenie výkonu úradného rozhodnutia. V súčasnosti definované predpoklady v písm. a) až g) ostávajú v platnosti.
Podľa doplneného ust. § 348 písm. h) sa marenia alebo podstatného sťaženia výkonu úradného rozhodnutia dopustí aj ten, kto sa dopustí závažného alebo opakovaného konania, aby zmaril zákaz alebo obmedzenie kontaktu, vstupu alebo priblíženia sa vydané a osvedčené podľa osobitného predpisu alebo vydané na základe rozhodnutia súdu v občianskom súdnom konaní.
Ako uvádza dôvodová správa, chránená osoba, ktorá má v Slovenskej republike záujem dovolať sa ochranného opatrenia nariadeného vydávajúcim orgánom v inom členskom štáte, predloží orgánu Policajného zboru príslušnému podľa osobitného predpisu vyhotovenie ochranného opatrenia, o ktorého pravosti nemožno mať pochybnosť a osvedčenie vydané v členskom štáte pôvodu spolu s prekladom do slovenského jazyka. Uvedený postup sa uplatní v situácii, keď bude potrebné dovolať sa konkrétnej právnej ochrany a život alebo zdravie chránenej osoby budú ohrozené.
Nová skutková podstata marenia výkonu úradného rozhodnutia bude reflektovať na situáciu, keď sa osoba predstavujúca riziko dopustí závažného alebo opakovaného konania, aby zmarila zákaz alebo obmedzenie kontaktu, vstupu alebo priblíženia sa vydané a osvedčené podľa osobitného predpisu alebo vydané na základe rozhodnutia súdu v občianskom súdnom konaní.
Po schválení vládneho návrhu, by mala novela nadobudnúť účinnosť dňa 1. mája 2015.