Iné

Prvá až štvrtá hlava Civilného sporového poriadku

  • Vydanie: ULC PRO BONO 1/2016

V našom článku prinášame pohľad na prvú až štvrtú hlavu prvej časti Civilného sporového poriadku. Prvá časť Civilného sporového poriadku upravuje všeobecné ustanovenia. Prvá hlava predmetnej časti upravuje predmet zákona, druhá hlava právomoc súdu, tretia hlava príslušnosť súdu a štvrtá hlava upravuje zloženie súdu a vylúčenie sudcov. Oboznámime Vás s najdôležitejšími zmenami, ktoré upravujú uvedené časti nového kódexu.

Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok nadobudne účinnosť dňa 1. júla 2016. Predtým ako sa pozrieme na uvedené ustanovenia si uvedieme základné princípy konania. Ide o nóvum oproti súčasnej právnej úprave. Základné princípy konania sú upravené článkami 1 až 18 a sú upravené hneď na začiatku zákona pred ustanovením § 1. Na ich základoch spočíva predmetný zákon, pričom tvoria rámec výkladových pravidiel nielen pre právne normy Civilného sporového poriadku, ale subsidiárne aj Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku. Každý z princípov má rovnakú dôležitosť, na ich dôležitosť nemá vplyv poradie v ktorom sú v Civilnom sporovom poriadku upravené.

V článku 1 až 18 sú upravené nasledovné základné princípy, a to: (1) princíp priorizácie súdu, (2) princíp právnej istoty, (3) princíp interpretácie normatívneho textu, (4) analógia legis, analógia iuris a zákaz odopretia spravodlivosti, (5) zákaz zjavného zneužitia práva, (6) zásada rovnosti účastníkov konania, (7) dispozičný princíp, (8) princíp kontradiktórnosti sporového konania, (9) prejednací princíp (zásada formálnej pravdy), (10) princíp arbitrárneho poriadku, (11) zásada posudzovania úkonu podľa obsahu a vôle, (12) zásada ústnosti, (13) princíp priamosti a bezprostrednosti, (14) zásada verejnosti, (15) princíp hodnotenia dôkazov, (16) princíp legality, (17) princíp hospodárnosti, (18) princíp materiálnej reciprocity medzinárodného práva (uznania cudzích rozhodnutí).

Po základných princípoch nasleduje úprava predmetu zákona ustanoveniami § 1 a 2. Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Vzhľadom na diferenciáciu procesnej úpravy sa Civilný sporový poriadok vzťahuje na civilné sporové konania, na civilné nesporové konanie a správne súdne konanie sa vzťahuje len subsidiárne. V novej právnej úprave sa namiesto súčasného pojmu občianske súdne konanie používa pojem civilný proces.

Podľa Civilného sporového poriadku sa budú prejednávať a rozhodovať súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Prejednávať sa budú prioritne sporové veci súkromnoprávneho charakteru, nesporové veci, len ak to ustanoví zákon. Uvedená právomoc súdov vyplýva z už uvedeného delenia procesnej úpravy na tri kódexy s určenou pôsobnosťou. Iné ako súkromnoprávne spory a veci budú prejednávať a rozhodovať súdy, len ak to ustanoví zákon.

Právomoc rozhodcovských súdov je upravená ustanovením § 5 až 8. Uvedené ustanovenia upravujú takzvanú alternatívnu zúženú právomoc civilných súdov. Uzavretím rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy môžu sporové strany vylúčiť právomoc všeobecného súdu. Vec v uvedenom prípade prejedná rozhodcovský súd podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Na rozhodovanie kompetenčných sporov medzi súdmi a inými orgánmi bude zriadený kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Kompetenčný senát bude zložený zo siedmich sudcov, a to troch sudcov správneho kolégia najvyššieho súdu, troch sudcov občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu a jedného sudcu obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu; jeden z nich bude predseda. Predsedu kompetenčného senátu, členov kompetenčného senátu a rovnaký počet náhradníkov z každého kolégia určí predseda najvyššieho súdu v rozvrhu práce najvyššieho súdu. Rozhodnutím kompetenčného senátu budú súdy a orgány verejnej moci viazané.

Nová právna úprava zavedie takmer bezvýnimočné pravidlo o druhovej príslušnosti súdov, v zmysle ktorého bude prvoinštančným súdom zásadne súd okresný. Jedinou výnimkou bude konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, v ktorom bude súdom prvej inštancie krajský súd. Úprava všeobecného súdu osôb sa prebrala zo súčasného ustanovenia § 85 Občianskeho súdneho poriadku. Výnimkou bude určenie všeobecného súdu fyzických osôb. Zákon zlúči určenie všeobecného súdu fyzických osôb podnikateľov a fyzických osôb nepodnikateľov, všeobecným súdom bude po novom súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.

Osobitná miestna príslušnosť vychádza zo súčasného ustanovenia § 87 a 88. Pri alternatívnej miestnej príslušnosti bola pridaná príslušnosť súdu, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu, adresu sídla alebo ak ide o zahraničnú právnickú osobu organizačnú zložku žalobca, ak ide o antidiskriminačný spor. V prípade výlučnej miestnej príslušnosti sa po novom vypustí príslušnosť súdu (1) v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa a (2) v obvode ktorého má dlžník sídlo alebo miesto podnikania, a ak nemá sídlo alebo miesto podnikania, súd, v obvode ktorého má svoje bydlisko, ak ide o konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie, a súd, na ktorom tieto konania prebiehajú, ak ide o spory nimi vyvolané, okrem sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Uvedené ustanovenia boli vypustené z dôvodu nekonformnosti pre účastníkov konania.

Kauzálnu príslušnosť súdov upravujú ustanovenia § 22 až 33. Uvedené ustanovenia upravujú príslušnosť (1) v zmenkových sporoch a šekových sporoch, (2) v pracovnoprávnych sporoch, (3) na konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie, (4) v sporoch z priemyselného vlastníctva, (5) v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch, (6) v sporoch z hospodárskej súťaže, (7) v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania, (8) v sporoch z burzových obchodov, (9) v sporoch určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody podľa osobitného predpisu, (10) v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach, (11) v sporoch o náhradu jadrovej škody a (12) vo veciach ochranného opatrenia v občianskych veciach nariadeného v inom členskom štáte Európskej únie. Predmetná úprava je z väčšej časti prebratá zo zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky s určitými odchýlkami. Popíšeme si rozdiely oproti úprave uvedeným zákonom.

Nová právna úprava sa nebude vzťahovať na konanie v sporoch z vydaných zmenkových (šekových) platobných rozkazov, a to predovšetkým z dôvodu zákazu použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch podľa ustanovenia § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Novým druhom príslušnosti je príslušnosť v pracovnoprávnych sporoch. Na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky budú po novom príslušné (1) Okresný súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave, (2) Okresný súd Piešťany pre obvod Krajského súdu v Trnave, (3) Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pre obvod Krajského súdu v Trenčíne, (4) Okresný súd Topoľčany pre obvod Krajského súdu v Nitre, (5) Okresný súd Ružomberok pre obvod Krajského súdu v Žiline, (6) Okresný súd Zvolen pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici, (7) Okresný súd Poprad pre obvod Krajského súdu v Prešove a (8) Okresný súd Košice II pre obvod Krajského súdu v Košiciach. Súčasná právna úprava takúto príslušnosť súdov neobsahuje.

Na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva bude po novom príslušný Okresný súd Banská Bystrica, odvolacím súdom bude Krajský súd v Banskej Bystrici. V súčasnej dobe sú príslušné tri súdy – Okresný súd Bratislava I, Okresný súd Banská Bystrica Okresný súd Košice I. Uvedené súdy sú tak ako v súčasnosti príslušné na prejednanie sporov z nekalého súťažného konania a pribudne im aj nová agenda – spory v autorskoprávnych sporoch. Na konanie v sporoch z hospodárskej súťaže zostáva príslušný Okresný súd Bratislava II.

Kauzálna príslušnosť Krajských súdov je upravená len pri sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach. Nová práva úprava v uvedených sporoch určuje príslušnosť (1) Krajského súdu v Bratislave pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre, (2) Krajského súdu v Banskej Bystrici pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne a (3) Krajského súdu v Košiciach pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove. Odvolacím súdom bude najvyšší súd. Dôvodom predmetnej úpravy je zvýšenie ochrany spotrebiteľa.

Na konanie vo veciach ochranného opatrenia v občianskych veciach, nariadeného v inom členskom štáte Európskej únie, bude príslušný Okresný súd Bratislava III; na konanie o odvolaní bude príslušný Krajský súd v Bratislave.

Práva úprava kauzálnej príslušnosti v ostatných veciach kopíruje príslušnosť súdov upravenú zákonom č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky. Spoločné ustanovenia upravujúce kauzálnu príslušnosť vychádza zo súčasného ustanovenia § 11 Občianskeho súdneho poriadku.

Právna úprava prikázania sporu inému súdu vychádza zo súčasnej právnej úpravy. Po novom pribudne oprávnenie súdu neprihliadať na opakované návrhy strán, čo by malo odstrániť potenciálne šikanózne návrhy na prikázanie sporu.

Skúmanie príslušnosti je upravené ustanovením § 40 až 43 Civilného sporového poriadku. Súd bude ex offo skúmať vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť. Výlučnú miestnu príslušnosť bude súd skúmať aj bez námietky na začiatku konania. Miestnu príslušnosť bude skúmať iba na námietku žalovaného.

Novým inštitútom bude veľký senát najvyššieho súdu, ktorý bude zavedený ustanovením § 48. Ak senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní dospeje k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu, pričom v uznesení o postúpení veci odôvodní svoj odlišný právny názor. Veľký senát sa bude skladať z predsedu senátu a šiestich sudcov. Predsedom veľkého senátu bude predseda príslušného kolégia najvyššieho súdu. Príslušným kolégiom sa myslí kolégium, ktorého sa vec týka respektíve o kolégium, do ktorého spadá senát, ktorý postúpil vec veľkému senátu. Členmi veľkého senátu budú sudcovia senátu najvyššieho súdu, ktorý vec postúpil veľkému senátu a traja sudcovia tohto kolégia určení rozvrhom práce najvyššieho súdu. Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu bude pre senáty najvyššieho súdu záväzný. Ak sa senát najvyššieho súdu bude chcieť od tohto právneho názoru odchýliť, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. Pred rozhodnutím vo veci bude mať veľký senát povinnosť vyžiadať si stanovisko ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, generálneho prokurátora Slovenskej republiky, prípadne ďalších subjektov.

Bude zavedená fakultatívna pokuta vo výške do 500 Eur pri šikanóznych alebo bezdôvodných námietkach zaujatosti sudcu. Zmenia sa tiež lehoty pri námietkach zaujatosti. Súčasné znenie ustanovenia § 15 upravuje lehotu na uplatnenie námietky zaujatosti sudcu najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Po novom bude potrebné námietku uplatniť najneskôr do 7 dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Takisto lehota na rozhodnutie o vylúčení sudcu sa skráti zo súčasných 10 dní na nových 7 dní. Na vylúčenie iných osôb sa tak ako doteraz primerane budú vzťahovať ustanovenia o vylúčení sudcu.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....