Iné

Reforma Európskeho súdu pre ľudské práva

  • Vydanie: ULC PRO BONO 10/2010

Rada Európy v roku 2004 prijala Protokol č. 14 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý vstúpil do platnosti dňa 1. júna 2010. Účelom prijatia uvedeného protokolu bolo zefektívnenie fungovania Európskeho súdu pre ľudské práva a upravenie nových podmienok prijatia individuálnej sťažnosti. Protokol tiež vyjadril možnosť pre pristúpenie Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Potrebou reformy Európskeho súdu pre ľudské práva sa Rada Európy zaoberala už dlhší čas. Protokol č. 14 (ďalej len „protokol“) k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) bol síce prijatý už v roku 2004, ale z dôvodu ratifikácie poslednou krajinou, Ruskou federáciou, nadobudol platnosť až dňa 1. júna 2010.

Protokol prostredníctvom nového znenia článku 23 dohovoru zmenil funkčné obdobie sudcov. Podľa pôvodného znenia boli sudcovia volení na 6 rokov, pričom mohli byť zvolení aj opätovne. Po novom sú sudcovia volení na 9 rokov bez možnosti opätovného zvolenia. Skončenie funkčného obdobia sudcov dovŕšením 70-teho roku veku ostalo zachované. Sudcom, ktorí v deň nadobudnutia platnosti protokolu vykonávali svoje prvé funkčné obdobie, bolo funkčné obdobie predĺžené tak, aby spolu trvalo 9 rokov. Ostatným sudcom bolo funkčné obdobie predĺžené o 2 roky.

Novým znením článku 26 dohovoru bolo zavedené rozhodovanie súdnych prípadov samosudcom. Samosudca môže individuálnu sťažnosť podanú podľa článku 34 dohovoru (ďalej len „sťažnosť“) vyhlásiť za neprijateľnú podľa článku 35 dohovoru, alebo ju podľa článku 37 dohovoru vyčiarknuť zo zoznamu prípadov pred súdom, ak je takéto rozhodnutie možné urobiť bez ďalšieho preskúmania. Rozhodnutie samosudcu podľa uvedených článkov je konečné. Ak samosudca nevyhlási sťažnosť za neprijateľnú alebo ju nevyčiarkne zo zoznamu prípadov pred súdom, je povinný sťažnosť postúpiť výboru alebo komore na ďalšie preskúmanie. Samosudca pri vykonávaní svojej funkcie nesmie posudzovať sťažnosť smerujúcu proti vysokej zmluvnej strane, za ktorú bol ako sudca zvolený.

Zmena sa dotkla aj kompetencií výborov. Výbor podľa pôvodnej právnej úpravy mohol sťažnosť jednomyseľne vyhlásiť za neprijateľnú alebo ju vyčiarknuť zo zoznamu prípadov. Uvedená kompetencia výboru zostala zachovaná, ale zároveň mu pribudla ďalšia kompetencia, a to vyhlásiť sťažnosť za prijateľnú, pričom zároveň vynesie rozsudok vo veci, ak sa základná otázka v danom prípade, týkajúca sa výkladu alebo uplatňovania dohovoru alebo jeho protokolov, už stala súčasťou ustálenej judikatúry súdu. Ak výbor nevyhlási sťažnosť za neprijateľnú, ani ju nevyčiarkne zo zoznamu prípadov, je povinný sťažnosť postúpiť komore.

Nárast neoprávnených sťažností by malo znížiť nové znenie ustanovenia článku 35 ods. 3 dohovoru. Podľa uvedeného ustanovenia môže Európsky súd pre ľudské práva vyhlásiť sťažnosť za neprijateľnú aj vtedy, ak sťažovateľ nebol významným spôsobom znevýhodnený, iba ak si rešpektovanie ľudských práv vymedzených v dohovore a jeho protokoloch vyžaduje preskúmanie podstaty sťažnosti a za predpokladu, že žiaden prípad nemôže byť odmietnutý z dôvodu, že nebol riadne posúdený vnútroštátnym súdom. Uvedené ustanovenie sa však nevzťahuje na sťažnosti prijaté pred 1. júnom 2010, pričom počas 2 rokov od uvedeného dátumu môže ustanovenie uplatňovať iba komora a veľká komora súdu.

Výkon rozsudkov bol precizovaný novým znením článku 46 dohovoru. Pôvodná úprava neustanovovala postup Výboru ministrov po doručení právoplatného rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa platnej právnej úpravy, ak Výbor ministrov dospeje k záveru, že dohľadu nad výkonom právoplatného rozsudku bráni problém spojený s výkladom rozsudku, môže vec postúpiť súdu so žiadosťou o rozhodnutie v otázke výkladu. Na prijatie takéhoto rozhodnutia je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov zástupcov oprávnených zasadať vo Výbore ministrov. Ak Výbor ministrov zastane názor, že sa zmluvná strana dohovoru neriadi právoplatným rozsudkom vo veci, ktorej je stranou, môže postupovať tak, že (1) doručí oznámenie zmluvnej strane a (2) rozhodnutím prijatým dvojtretinovou väčšinou zástupcov oprávnených zasadať vo Výbore ministrov postúpi súdu otázku, či došlo k nerešpektovaniu právoplatného rozsudku zmluvnou stranou. Ak súd zistí takéto nerešpektovanie, postúpi vec Výboru ministrov na zváženie, aby navrhol opatrenia, ktoré by mali byť prijaté.

Protokol rieši aj možnosť pristúpenia Európskej únie k dohovoru. Novým znením článku 59 ods. 2 dohovoru Rada Európy explicitne vyjadrila, že Európska únia môže pristúpiť k dohovoru. Otázku pristúpenia k dohovoru rieši Európska únia v článku 6 Zmluvy o Európskej únii ako aj v Protokole č. 8 k Zmluve o Európskej únii. Uvedenými ustanoveniami však Európska únia k dohovoru ešte nepristúpila. Na pristúpenie je potrebná zmluva medzi Radou Európy a Európskou úniou, ktorá zatiaľ nebola uzavretá.

Novelizovaný dohovor sa vzťahuje na sťažnosti prijaté po 1. júni 2010 ako aj na všetky súdom prejednávané sťažnosti, ktoré boli podané na Európsky súd pre ľudské práva pred uvedeným dátumom a na rozsudky, na ktorých výkon dohliada Výbor ministrov.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....