Rekodifikáciou civilného práva procesného bude správne súdnictvo upravené samostatným kódexom – Správnym súdnym poriadkom. Dôvodom samostatnej úpravy je potreba odlíšenia procesnej úpravy civilného procesného práva, týkajúceho sa súkromnoprávnych žalôb od úpravy procesného práva, týkajúceho sa žalôb z verejného práva. Samostatná úprava uvedených oblastí práva – práva verejného a práva súkromného, je potrebná najmä z dôvodu odlišných požiadaviek na vedenie súdneho procesu v predmetných oblastiach práva.
Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok nadobudne účinnosť dňom 1. júla 2016. Vládny návrh uvedeného zákona bol vypracovaný na základe Legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 283 z 5. júna 2013, ktorým zároveň poverila ministra spravodlivosti Slovenskej republiky predložiť vládny návrh zákona vypracovaného na základe schváleného legislatívneho zámeru na rokovanie vlády Slovenskej republiky, a na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, a to v časti Súdnictvo – V záujme efektívneho súdnictva vláda bude prijímať systémové opatrenia na posilňovanie práva občanov na včasné súdne rozhodnutia, a to najmä v podobe podstatnej revízie Občianskeho súdneho poriadku. Predložený návrh nového zákona bol súčasťou Národného programu reforiem, ako aj opatrením pre uplatnenie ex ante kondicionalít, ktorých splnenie bolo Slovenskej republike uložené v rámci „Spôsobu uplatnenia ex ante kondicionalít pri príprave implementačného mechanizmu súdržnosti EÚ po roku 2014 v podmienkach Slovenskej republiky.
Správny súdny poriadok je jedným z troch procesných kódexov, ktoré nahrádzajú súčasný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Ostatné dva sú Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok. V súčasnej dobe je konanie v správnom súdnictve upravené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku pod názvom „Správne súdnictvo“, ktorá obsahuje osobitnú úpravu správneho súdnictva. Všeobecná právna úprava je obsiahnutá v iných častiach Občianskeho súdneho poriadku. Uvedená právna úprava vytvára stav, keď súdy v konaní o súkromnoprávnych nárokoch (v konaniach vo veciach civilných) aplikujú rovnaký procesný právny predpis ako v konaní o žalobách z verejného práva (v konaniach o preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy). Tento stav spôsobuje v praxi problémy, nakoľko uvedené oblasti práva sa odlišujú špecifikami, charakteristickými pre tú ktorú oblasť. Z uvedeného dôvodu boli prijaté tri samostatné kódexy – Správny súdny poriadok, Civilný sporový poriadok a Civilný nesporový poriadok.
Správny súdny poriadok upravuje konanie a postup správnych súdov, ako aj ďalších osôb v správnom súdnictve a právomoc a príslušnosť správnych súdov konajúcich a rozhodujúcich v správnom súdnictve. Správne súdnictvo je špecifickou oblasťou procesného práva.
Špecifickosť správneho súdnictva spočíva v tom, že správny súd prejednáva vec, ktorou sa už zaoberal respektíve mal zaoberať orgán verejnej správy. Účelom správneho súdnictva je preskúmanie rozhodnutia verejnej správy alebo preskúmanie nečinnosti orgánu verejnej správy. Výsledkom takého prieskumu je rozhodnutie o tom, či rozhodnutie verejnej správy bolo zákonné alebo nezákonné alebo či orgán verejnej správy konal, ak podľa práva konať mal alebo nekonal. Účelom samostatnej úpravy správneho súdnictva je dosiahnuť zefektívnenie výkonu správneho súdnictva sudcami, ktorí sa budú špecializovať na výkon správnej súdnej agendy.
Správny súdny poriadok sa delí na šesť častí. Prvá časť upravuje všeobecné ustanovenia, vymedzuje predmet zákona, definuje základné pojmy, zakotvuje základné princípy konania a upravuje právomoc a príslušnosť správnych súdov.
Druhá časť upravuje konanie v správnom súdnictve, definuje účastníkov konania a iné subjekty konania, oprávnenia prokurátora, zastúpenie, procesné úkony, doručovanie, poriadkové a iné opatrenia správneho súdu a vylúčenie sudcov a iných osôb. Upravuje tiež priebeh konania, dokazovanie, rozhodnutie vo veci samej a trovy konania.
Tretia časť správneho súdneho poriadku upravuje správnu žalobu všeobecnú, ako aj správnu žalobu v osobitných konaniach, a to správnu žalobu vo veciach správneho trestania, správnu žalobu v sociálnych veciach a správnu žalobu vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.
Štvrtou časťou sú upravené osobitné konania. Ide o konanie (1) o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, (2) o žalobe proti inému zásahu verejnej správy, (3) vo volebných veciach, (4) vo veciach územnej samosprávy, (5) o kompetenčnej žalobe a (6) o návrhoch v iných veciach.
Piata časť upravuje mimoriadne opravné prostriedky, a to kasačnú sťažnosť a žalobu na obnovu konania.
Šiesta časť upravuje spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia.
Správny súdny poriadok zavedie nový pojem správny súd. Uvedený pojem súčasný právny poriadok nepozná. Podkladom je pre jeho zavedenie bola skutočnosť, že právny poriadok pozná podobné pojmy, ako sú registrový súd a konkurzný a vyrovnací súd. Správne súdy budú zaradené do sústavy všeobecného súdnictva. Nová právna úprava vychádza z takzvaného minimalistického variantu, pričom nebude kreovať Najvyšší správny súd, ako je to upravené v niektorých krajinách. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zostáva aj naďalej vrcholným súdnym orgánom vo veciach správneho súdnictva.
Ďalšou zmenou je vypustenie právnej úpravy opravných prostriedkov proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Uvedená právna úprava je zakotvená v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodom jej vypustenia je skutočnosť, že predmetná úprava navádza dojem, že súdne konanie je pokračovaním správneho konania. V súčasnej dobe je uvedená právna úprava považovaná za prekonanú. Preto bude Správny súdny poriadok upravovať preskúmanie predmetných rozhodnutí až po nadobudnutí právoplatnosti. Výnimky napríklad v azylových alebo sociálnych veciach budú upravené v rámci osobitných konaní.
Základnými súdmi správneho súdnictva zostanú krajské súdy ako súdy prvej inštancie. Najvyšší súd bude rozhodovať na základe kasačnej sťažnosti ako nového opravného prostriedku proti právoplatným rozhodnutiam krajských súdov. Najvyšší súd bude rozhodovať najmä ako najvyšší súdny orgán v poslednej inštancii o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Ako súd prvej inštancie bude rozhodovať iba výnimočne v osobitných konaniach, ako napríklad niektoré veci volebné alebo rozhodovanie o návrhu generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany.
Novým inštitútom bude veľký senát najvyššieho súdu, ktorý bude rozhodovať v zákonom vymedzených kasačných sťažnostiach. Veľký senát najvyššieho súdu sa bude skladať z predsedu a šiestich sudcov.
Ďalšou zmenou bude zmena určenia miestnej príslušnosti súdov. Zavedená bude aj osobitná úprava niektorých typov konaní v správnom súdnictve. Pôjde o konania v správnom trestaní, vo veciach sociálnych, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, vo veciach zániku mandátu poslanca zastupiteľstva, vo veciach zániku funkcie starostu, primátora a predsedu samosprávneho kraja a hlavného kontrolóra, konania o žalobe generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany, osobitné konania vo veciach iných politických práv, ako aj konania o kompetenčnej žalobe.
Zmení sa tiež systém opravných prostriedkov v správnom súdnictve. Podľa novej právnej úpravy rozsudok súdu a uznesenie vo veci samej nadobudne právoplatnosť jeho doručením poslednému z účastníkov. Riadny opravný prostriedok, ktorým je v súčasnosti odvolanie proti rozhodnutiu Okresného súdu alebo Krajského súdu, nová právna úprava nepozná. Bude však zavedený nový opravný prostriedok – kasačná sťažnosť, ktorá bude mať povahu mimoriadneho opravného prostriedku, pričom bude prípustná len z taxatívne určených dôvodov. Novou právnou úpravou bude tiež zavedený nový inštitút žaloba na obnovu konania.