Stavebné konanie je osobitným druhom správneho konania, v ktorom stavebný úrad rozhoduje o stavebnom povolení na stavbu, na zmenu stavby a udržiavacích prác na stavbe. O podmienkach a priebehu staveného konania Vás oboznámime v našom článku.
Právna úprava stavebného konania je upravená v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) a vo vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška“). Okrem uvedených právnych predpisov sa na stavebné konanie subsidiárne vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“). V stavebnom zákone upravujú stavebné konanie najmä ust. § 60 až § 70.
V prvom rade je potrebné definovať, čo je stavba. Stavba je podľa ust. § 43 stavebného zákona stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou, alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie (1) spojenie pevným základom, (2) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, (3) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, (4) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, alebo (5) umiestnenie pod zemou. Stavby sa ďalej členia na pozemné stavby (bytové a nebytové budovy) a inžinierske stavby (napríklad diaľnice, cesty, mosty, miestne rozvody plynu a podobne). Podrobné členenie stavieb upravujú ust. § 43a, 43b a 43c stavebného zákona.
Stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Stavebné povolenie sa podľa ust. § 55 ods. 1 stavebného zákona vyžaduje pri stavbách každého druhu bez ohľadu na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania. Stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
Stavebný zákon upravuje aj prípady, keď nie je potrebné stavebné povolenie, ale postačuje len ohlásenie stavebnému úradu. Takéto ohlásenie je dostačujúce pri (1) jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí, (2) drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, (3) stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti, (4) udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, (5) stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby, (6) prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m a (7) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby.
Stavebný zákon upravuje aj prípady, keď nie je potrebné ani stavebné povolenie, ani ohlásenie. Uvedená výnimka platí pri (1) banských dielach, banských stavbách pod povrchom a stavbách v povrchových lomoch a skrývkach, pokiaľ podliehajú schvaľovaniu a dozoru orgánov štátnej banskej správy podľa banských predpisov, (2) nadzemných a podzemných vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a vytyčovacích bodov, (3) krátkodobých prenosných zariadeniach, ako sú predajné stánky, konštrukcie a zariadenia na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov, (4) scénických stavbách pre film a televíziu, (5) geodetických drevených a prenosných meračských vežiach, signáloch a pyramídach, (6) konštrukciách chmeľníc a vinohradov, (7) stavebných úpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa, (8) udržiavacích prácach, pri ktorých nie je predpísané ohlásenie a (9) rozvodoch elektronických komunikačných sietí a zvodoch antén, ktoré sú umiestňované v uzavretých priestoroch stavieb.
Ak stavebný zákon vyžaduje stavebné povolenie, stavebník je povinný požiadať stavebný úrad o stavebné povolenie. Stavebným úradom je okrem zákonom ustanovených výnimiek obec. Žiadosť o stavebné povolenie (ďalej len „žiadosť“) musí obsahovať náležitosti a prílohy upravené ust. § 8 vyhlášky. V žiadosti o vydanie stavebného povolenia musí byť uvedený účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia, pri stavbe na určitú dobu je potrebné uviesť aj dobu užívania stavby. Jedným z povinne prikladaných dokladov je aj doklad, ktorým stavebník preukazuje vlastníctvo k pozemku alebo stavby, alebo že má k pozemku či stavbe iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na pozemku stavbu. Uvedený doklad žiadateľ nemusí predložiť, ak uvedenú skutočnosť preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. Iné právo k pozemku alebo stavbe vymedzuje ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona. Ide o (1) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, (2) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, (3) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, napríklad zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a (4) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu na základe ust. § 15 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní.
Žiadosť podáva stavebník pre samostatnú stavbu alebo jej zmenu, alebo pre súbor stavieb vrátane stavieb zariadenia staveniska. Samostatnú žiadosť podáva aj pre jednotlivé stavby súboru stavieb, ak budú po dokončení schopné samostatného užívania a tiež podáva žiadosť pre podmieňujúce preložky sietí a zariadení technického vybavenia. Účastníkmi stavebného konania sú (1) stavebník, (2) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, (3) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, (4) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba a (5) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
Po podaní žiadosti stavebný úrad vyhodnotí, či je žiadosť úplná a v súlade s podmienkami územného rozhodnutia. Ak má žiadosť nedostatky, stavebný úrad stavebníka vyzve na ich odstránenie, konanie v žiadosti preruší a stavebníka upozorní, že ak nedostatky neodstráni v určenej lehote, konanie v žiadosti zastaví. Stavebný úrad do 7 dní od podania žiadosti, respektíve od doplnenia žiadosti, oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, známym účastníkom konania a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne uvedené subjekty upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne nebude prihliadať. Ak sú známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočné podklady na rozhodnutie, môže stavebný úrad upustiť od miestneho zisťovania, aj od ústneho pojednávania. Stavebný úrad oznámi účastníkom konania začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, je povinný určiť, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.
Stavebný úrad je povinný rozhodnúť o žiadosti v lehote upravenej ust. § 49 správneho poriadku, nakoľko na stavebné konanie sa subsidiárne vzťahuje správny poriadok. Podľa uvedeného ustanovenia je povinný rozhodnúť v jednoduchých veciach bezodkladne, v ostatných prípadoch do 30 dní od začatia konania. Vo zvlášť zložitých prípadoch môže rozhodnúť až do 60 dní. Ak by vzhľadom na povahu veci nebolo možné rozhodnúť ani do 60 dní, môže lehotu primerane predĺžiť odvolací orgán. Ak stavebný úrad nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.
Po posúdení žiadosti môže stavebný úrad žiadosť zamietnuť, alebo vydá stavebné povolenie. Žiadosť môže podľa ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené stavebným zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov konania vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí. Ak stavebný úrad žiadosť nezamietne, vydá stavebné povolenie. V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Náležitosti stavebného povolenia upravuje ust. § 10 vyhlášky. Po vydaní stavebného povolenia zašle stavebný úrad projektovú dokumentáciu po jednom overenom vyhotovení stavebníkovi, obci, v ktorej územnom obvode sa stavba bude uskutočňovať, a vlastníkovi stavby, ak nie je stavebníkom a jedno vyhotovenie zostáva stavebnému úradu. Stavebné povolenie stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačalo do dvoch rokov odo dňa, kedy nadobudlo právoplatnosť, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu. Stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. Na konanie o povolenie zmeny sa primerane vzťahujú ustanovenia upravujúce stavebné konanie.
Nakoľko stavebný zákon neupravuje odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutiu žiadosti, je možné sa proti nemu odvolať podľa ust. § 54 správneho poriadku, a to v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Včas podané odvolanie má odkladný účinok. Odvolací správny orgán musí o odvolaní rozhodnúť v lehote podľa ust. § 49 správneho poriadku, teda v jednoduchých veciach bezodkladne, v ostatných prípadoch do 30 dní a v obzvlášť zložitých prípadoch najneskôr do 60 dní. Rozhodnutie odvolacieho orgánu je možné preskúmať súdom.