Iné

Účastníctvo a zastúpenie v civilnom súdnom konaní

  • Vydanie: ULC PRO BONO 2/2016

Nový Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudne účinnosť dňa 1. júla 2016, po novom upravuje problematiku účastníctva v sporovom konaní, jeho jednotlivé subjekty, inštitúty a niektoré ďalšie aspekty. Zároveň precizuje doterajšiu právnu úpravu účastníctva. V našom článku Vám prinášame pohľad na zmeny v účastníctve, ktoré nový Civilný sporový poriadok prináša.

Nová právna úprava vychádza z tzv. prvej definície účastníctva v sporovom konaní. Doterajší pojem účastník konania je po novom vyhradený iba pre mimosporové konania a správne súdnictvo. V súdnom sporovom procese pred všeobecným súdom v Slovenskej republike budú po novom v zmysle ust. § 60 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP„) vystupovať strany sporu, a to žalobca a žalovaný. Ide o pomenovanie, s ktorým nový Civilný sporový poriadok operuje a bude sa v sporovom procese používať.

Ako uvádza dôvodová správa, v prípade, ak na jednej strane vystupuje viacero subjektov, ide o druh procesného spoločenstva, avšak stále je stranou sporu žalobca či žalovaný, čo dôsledne vyjadruje princíp, že procesné strany sú v kontradiktórnom sporovom konaní iba dve bez ohľadu na počet subjektov vystupujúcich na dotknutej strane.

Doterajší pojem „spôsobilosť byť účastníkom konania“, ktorý ešte stále platí a je účinný až do dňa 1. júla 2016, nový CSP nahrádza pojmom „procesná subjektivita“. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva, definuje ust. § 61 CSP. Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

Smrť účastníka konania je v súčasnom Občianskom súdnom poriadku upravená podľa nášho názoru vágne. Nový CSP však v zmysle ust. § 63 CSP upravuje aj prípady smrti strany sporu. Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať.

V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

Uvedené ustanovenie ponecháva súdu úvahu, či v konaní môže a bude pokračovať, napríklad v prípade majetkových sporov.

Nový CSP rieši tiež situáciu, ak je stranou sporu právnická osoba a zanikne. Ak strana sporu zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa ust. § 65 CSP, v prípade, ak do konania vstúpi právny nástupca strany sporu, ktorá zomrela alebo zanikla, tak právny nástupca prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. Je dôležité uviesť, že procesné lehoty zánikom procesnej subjektivity prerušujú, čo znamená, že momentom vstupu procesného nástupcu do konania začínajú plynúť lehoty odznova, a to doručením uznesenia súdu týkajúceho sa vstupu právneho nástupcu do konania.

Nová právna úprava v CSP pamätá aj na situácie, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, v takom prípade súd postupuje súd podľa ust. § 63 a 64, čo dovoľuje súdu rozhodnúť o procesnom nástupníctve aj po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej, resp. rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, avšak vyhláseným rozhodnutím už procesný súd zostáva viazaný. Bude tak môcť napríklad doručiť a prípadne správoplatniť toto rozhodnutie, čo doteraz možné nebolo.

Pre situácie, ak strana sporu, fyzická osoba, nemá spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. Novokoncipovaný inštitút procesného opatrovníka zjednocuje doterajšiu pojmovú nejednotnosť pojmu „opatrovník“, ktorý splýval s opatrovníkom podľa hmotného práva. Procesného opatrovníka ustanovuje súd konajúci vo veci z dôvodov procesnej ekonómie (hospodárnosti konania), a to uznesením, ktoré obligatórne doručuje procesnému opatrovníkovi a fakultatívne i stranám sporu.

CSP rieši v nadväznosti k procesnému opatrovníkovi aj jeho určovanie. Záväzným spôsobom sa v ust. § 71 stanovuje poradie osôb, ktoré môže súd za procesného opatrovníka ustanoviť. V prvom rade za procesného opatrovníka súd ustanoví blízku osobu alebo inú osobu z rodinného prostredia strany, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, u ktorej je predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami strany a s ustanovením súhlasí. Ak takejto osoby niet, súd za procesného opatrovníka ustanoví obec, v ktorej mala strana poslednú adresu trvalého pobytu. V prípade bezprostredného nebezpečenstva z omeškania alebo ak osôb podľa predchádzajúcich odsekov niet, súd môže ustanoviť za procesného opatrovníka súdneho úradníka. Ustanovenie súdneho úradníka za procesného opatrovníka preto prichádza do úvahy ako riešenie ultima ratio.

Ak je stranou sporu štát, stanovuje sa v ust. § 73 CSP ako obligatórna náležitosť žaloby označenie štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.

Na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov. Ak na jednej strane vystupuje viac ako desať subjektov, súd môže rozhodnúť, že za spoločenstvo bude konať len jeden subjekt. Ostatných poučí, že im nebude doručovať ďalšie rozhodnutia a predvolania na pojednávanie okrem návrhu na začatie konania a zmenu žaloby, ak do 15 dní od doručenia uznesenia neoznámia, že s takýmto postupom nesúhlasia. Procesné spoločenstvo môže byť (1) samostatné spoločenstvo (v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba), (2) nerozlučné spoločenstvo (v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných) a (3) nútené spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. V prípade núteného spoločenstva je potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je nevyhnutné pre úspech v spore žalovať viacero subjektov.

Pokiaľ ide o inštitúty pristúpenia a zmeny subjektov, nový CSP v tomto smere v zásade neprináša zmeny a súd musí reflektovať na zmeny v potenciálnej vecnej legitimácii. Vypustil sa však inštitút zámeny účastníctva, pretože v dôsledne kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne novým sporom, nie „pokračovaním“ pôvodného sporu, ako uvádza dôvodová správa.

Podľa ust. § 81 je intervenient ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania. Nová právna úprava koncepčnejšie, systematickejšie a hlbšie rieši problematiku intervencie v sporovom konaní. Ide o doterajší inštitút vedľajšieho účastníctva.

Ten, kto vstupuje do konania v rámci intervencie, je intervenient. Intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu, alebo na základe oznámenia o spore podľa ust. § 86 CSP, s to písomným podaním. Oznámenie o spore sa nazýva litisdenunciácia. Vstup intervenienta je prípustný počas celého konania. V podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania. Vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám.

Súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný. Rozhodnutie o prípustnosti intervencie je viazané na procesnú aktivitu sporových strán, ktoré v návrhu musia uviesť skutočnosti a prípadne označiť dôkazy, ktoré intervenciu vylučujú (napr. tvrdenia a dôkazy, o neexistencii hmotnoprávneho vzťahu medzi intervenientom a stranou sporu a pod.). O prípustnosti intervencie rozhoduje súd uznesením, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

Ak z osobitného predpisu (napr. o ustanovenie § 54 odsek 2 Obchodného zákonníka, § 131 odsek 5 Obchodného zákonníka, a podobne) vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo.

Z povahy intervencie v spore vyplýva nevyhnutnosť súhlasu procesnej strany, na ktorej intervenient vystupuje so všetkými relevantnými procesnými úkonmi intervenienta. Za relevantné procesné úkony možno označil všetky prostriedky procesného útoku a obrany, kde je súhlas procesnej strany nevyhnutný z dôvodu ochrany jej procesného postavenia. Bez súhlasu procesnej strany sú prostriedky procesného útoku alebo obrany intervenienta neúčinné.

Strana môže osobe, ktorá má právny záujem na výsledku sporu, oznámiť, že sa vedie spor, a vyzvať ju, aby ako intervenient vstúpila do konania, ustanovuje § 86 CSP. Prílohou oznámenia o spore je žaloba a jej zmeny. V oznámení sa uvedie, aké nároky čo do dôvodu strana voči tejto osobe uplatní, ak bude v spore neúspešná.

Predmetné ustanovenie § 86 CSP pokrýva tradičný procesný inštitút tzv. litisdenunciácie, teda oznámenia o spore. Procesná strana oznamuje potenciálnemu intervenientovi, že sa vedie spor, ktorý môže mať dopad na ich vzájomný hmotnoprávny vzťah (typicky napr. regresné nároky z poistných vzťahov a pod.).

Účinky oznámenia o spore sa vzťahujú na spor medzi stranou, ktorá oznámila spor, a osobou, ktorej bol spor oznámený. Ak ten, komu bol spor oznámený, do konania ako intervenient nevstúpi, nemôže strane namietať, že právoplatne skončený spor bol nesprávne rozhodnutý.

Po právoplatnom skončení sporu môže osoba, ktorej bol spor oznámený, namietať strane, na ktorej by vystupovala, nesprávne vedenie sporu iba vtedy, ak (1) spor bol osobe oznámený v čase, keď už nebolo možné účinne uplatniť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, alebo opravné prostriedky, (2) strana úmyselne alebo z dôvodu hrubej nedbanlivosti neuplatnila prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré osobe neboli známe.

Intervenient nemôže strane, na ktorej vystupoval, namietať, že právoplatne skončený spor bol nesprávne rozhodnutý. Po právoplatnom skončení sporu môže intervenient strane, na ktorej vystupoval (čiže na základe litisdenunciácie do konania vstúpil), namietať nesprávne vedenie sporu iba vtedy, ak (1) intervenient nemohol prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, alebo opravné prostriedky účinne uplatniť z dôvodu, že súhlas strany bol odopretý, (2) intervenient nemohol prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, alebo opravné prostriedky účinne uplatniť v čase, keď do konania vstúpil, a do konania nemohol bez vlastnej viny vstúpiť skôr a (3) strana úmyselne alebo z dôvodu hrubej nedbanlivosti neuplatnila prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré intervenientovi neboli známe.

Nový CSP upravuje samozrejme v súvislosti s účastníctvom tiež zastúpenie strany v spore na základe splnomocnenia. Strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Ak zvoleným zástupcom nie je advokát, súd uznesením, ktoré doručí zastúpenej strane, rozhodne, že zastúpenie nepripúšťa, ak zástupca zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach. Ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené.

Z uvedeného vyplýva, že zástupcom môžu byť v zásade tri subjekty – advokát, fyzická osoba ako všeobecný zástupca a právnická osoba s osobitnými úlohami vo vzťahu k ochrane práv tzv. slabšej strany.

Ustanovenie § 90 CSP upravuje zastúpenie strany advokátom. Upravuje sa tiež obligatórne zastúpenie advokátom vo vybraných sporoch. Strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je (1) stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, (2) stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jej úkony sa neprihliada; o tom súd stranu poučí.

V rámci problematiky účastníctva je potrebné v krátkosti uviesť tiež ďalšie subjekty konania, ktoré v sporovom konaní majú svoju úlohu.

Podľa ust. § 93 prokurátor môže podať žalobu, ak (1) ide o uplatnenie nároku štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia, (2) ide o určenie vlastníctva, ak boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu alebo (3) to ustanovuje osobitný predpis.

Prokurátor môže vstúpiť do začatého konania (1) v sporoch, v ktorých ako jedna zo strán vystupuje štát, právnická osoba zriadená štátom, štátny podnik, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu, obec alebo vyšší územný celok alebo (2) v sporoch o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Prokurátor je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať strana, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu.

Inými subjektmi v konaní môže byť tiež Európska komisia a Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, čo vyžadujú právne akty európskeho únijného práva (napríklad čl. 15 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 8/zv. 2) v platnom znení, čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012) v platnom znení) i vnútroštátne predpisy (Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov).

Osobitné subjekty sú najmä združenia na ochranu spotrebiteľa, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, odborová organizácia a pod. Tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť na základe osobitných právnych predpisov.

Kontaktný formulár

Sme pripravení naplniť Vaše práva.
Kontaktujte nás!

Zadajte vašu e-mailovú adresu.
Zadajte vaše telefónne čislo.
Napíšte nám správu.
Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

Správa sa odosiela ....