Verejná správa

ÚSTAVNÝ NESÚLAD ČASTI ZÁKONA O SOCIÁLNOM ZABEZPEČENÍ POLICAJTOV A VOJAKOV

  • Vydanie: ULC PRO BONO 02/2026

1. ABSTRAKT

    Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna dňa 11. februára 2026 vo veci vedenej pod spisovou značkou PL. ÚS 21/2023 nálezom vyslovil nesúlad ustanovenia § 10 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov s viacerými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky.

    Podstatou predmetného konania bolo verejným ochrancom práv namietané nerovnaké zaobchádzanie s otcami policajtmi a vojakmi v ich prístupe ku konkrétnej dávke sociálneho zabezpečenia (materské), a to jednak v porovnaní s otcami civilmi a tiež v porovnaní s matkami policajtkami a vojačkami. Bližšie informácie nájdete v našom príspevku.

    2. PRÁVNA ÚPRAVA

    2.1  Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov

    Podľa ust. § 10 ods. 11 zákona: Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, je:

    1. otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
    2. otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
    3. manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
    4. policajt alebo profesionálny vojak, ak sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča.

    2.2  Ústava SR

    Podľa článku 12 ods. 2 Ústavy SR: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“

    Podľa článku 39 ods. 1 Ústavy SR: „Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.“

    Podľa článku 41 ods. 8 Ústavy SR: „Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu.“

    3. NÁVRH NA ZAČATIE KONANIA

    Ústavnému súdu SR verejná ochrankyňa práv (ďalej v texte môže byť spomenutá aj ako „VOP“) doručila ešte dňa 4. novembra 2020 návrh na začatie konania podľa článku 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR o súlade ust. § 10 ods. 11 a ust. § 10 ods. 18 zákona o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov s vybranými článkami Ústavy SR.

    Počas celého konania verejná ochrankyňa práv, ako aj jej nástupca, zotrvali na svojom návrhu, pričom však vzhľadom na zmenu ust. § 10 ods. 18 zákona odpadli dôvody na zotrvanie na návrhu v tejto časti. Preto predmetnom návrhu ostalo ust. § 10 ods. 11 zákona.

    Podľa návrhu na začatie konania ustanovenie § 10 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov priznáva nárok na materské hradené zo systému povinného nemocenského zabezpečenia prioritne policajtke – matke, ak v dôsledku tehotenstva alebo osobnej starostlivosti o narodené dieťa nevykonáva štátnu službu, z ktorej je nemocensky zabezpečená, a spĺňa ďalšie zákonné podmienky.

    Podľa ustanovenia § 10 ods. 10 písm. a) a b) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov môže vzniknúť nárok na materské policajtom a policajtkám s iným rodinným vzťahom k dieťaťu za predpokladu, že prevzali dieťa do osobnej starostlivosti a spĺňajú ďalšie zákonné podmienky. Prevzatie dieťaťa do osobnej starostlivosti zo strany policajta – otca sa pritom neposudzuje materiálne, ale je legislatívne definované v § 10 ods. 11 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov. Z tohto dôvodu sa za prevzatie dieťaťa do osobnej starostlivosti zo strany policajta považujú napr. situácie, keď matka dieťaťa nie je z rôznych dôvodov schopná starať sa o dieťa (z dôvodu smrti, zdravotného stavu, rozhodnutia o zverení dieťaťa).

    Policajtovi – otcovi sa však podľa ust. § 10 ods. 11 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov nepriznáva nárok na materské v prípade, ak sa dohodne s matkou dieťaťa na tom, že po pôrode prevezme dieťa do osobnej starostlivosti. Na rozdiel od policajtov – otcov ostatným zamestnancom, či už v súkromnej sfére, alebo štátnym zamestnancom – otcom (resp. všetkým ostatným povinne nemocensky zabezpečeným/poisteným otcom), zákonodarca priznáva nárok na materské aj vtedy, ak prevzali dieťa do osobnej starostlivosti po dohode s matkou dieťaťa za splnenia ďalších podmienok (§ 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení).

    4. POHĽAD NA POJEM MATERSKÉ ZO STRANY VEREJNÉHO OCHRANCU PRÁV

    Podľa VOP v súlade s čase podania návrhu účinného ust. § 10 ods. 1 písm. a) a ods. 10 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov predstavuje materské „dávku primeraného hmotného zabezpečenia v prípade, ak osoba v dôsledku tehotenstva alebo osobnej starostlivosti o narodené dieťa nevykonáva (nemôže vykonávať) svoju prácu, resp. štátnu službu a má preto charakter dávky podľa čl. 39 ods. 1 ústavy, ak je nespôsobilosť na prácu spôsobená tehotenstvom alebo potrebou zabezpečenia osobnej starostlivosti o dieťa v období krátko po narodení, ale súčasne má charakter aj dávky pomoci štátu rodičom, ktorí sa osobne starajú o svoje dieťa v období krátko po pôrode (čl. 41 ods. 5 ústavy). Práve z tohto dôvodu sa výplata materského vylučuje s paralelným vyplácaním rodičovského príspevku a ak je rodičovský príspevok vyšší ako materské, tak jeho výplata má prednosť. Zvýhodnenie žien počas tehotenstva má charakter pozitívnej diskriminácie vychádzajúcej zo snahy vyrovnať znevýhodnenie žien v pracovných pomeroch, ktoré je dané na základe biologických dôvodov v období tehotenstva. Takýto stav je nepochybne žiaduci a akceptovaný aj ústavou (čl. 39 ods. 1 a čl. 41 ods. 2 ústavy).

    Na rozdiel od tehotenstva, ktoré je dané biologickými danosťami ženy (matky) a na ktoré sú preto viazané výhody, ktoré možno priznať v zásade len ženám, starostlivosť o dieťa po pôrode prešla postupným vývojom, pričom sa dlhodobo upúšťa od stereotypného pohľadu, že výchova detí a starostlivosť o ne je výsostnou úlohou ženy – matky. V modernej spoločnosti chápeme postavenie otca a matky pri výchove spoločných detí ako rovnocenné a konsenzuálne. Rodičia sa preto dohodnú, kto z nich dvoch sa bude po pôrode starať o dieťa, pričom starostlivosť ktoréhokoľvek z rodičov o dieťa sa chápe ako rovnocenná. Odrazom spoločenského vývoja je aj ústava, ktorá po narodení dieťaťa rešpektuje rovnaké, rovnocenné právo oboch rodičov na starostlivosť oň a jeho výchovu (čl. 41 ods. 4 ústavy), ako aj právo na pomoc štátu pre oboch rodičov (bez ohľadu na ich pohlavie) pri výchove a starostlivosti o dieťa (čl. 41 ods. 5 ústavy).“

    Podľa VOP v podstatnom rozsahu platia rovnaké podmienky pre materskú, resp. rodičovskú dovolenku všetkých zamestnancov v Slovenskej republike, ako aj pre štátnu službu profesionálnych vojakov.

    Zatiaľ čo policajtovi – otcovi, ktorý po dohode s matkou dieťaťa prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, nevzniká nárok na materské (napádané ust. § 10 ods. 11 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov), iní zamestnanci – otcovia za splnenia rovnakých podmienok majú nárok na vyplácanie materského zo systému povinného nemocenského poistenia ako dávky sociálneho zabezpečenia vyššej ako rodičovský príspevok.

    Z uvedených dôvodov VOP žiadala Ústavný súd SR o preskúmanie udržateľnosti ust. § 10 ods. 11 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

    5. ÚSTAVNÝ NESÚLAD § 10 ODS. 11 PODĽA VOP

    Ustanovenie § 10 ods. 11 zákona zo skupiny policajtov – rodičov osobne sa starajúcich o dieťa v období krátko po pôrode vyčleňuje policajtov – otcov, ktorým napriek tomu, že po dohode s matkou dieťaťa prevzali dieťa do osobnej starostlivosti a nemohli pokračovať vo výkone svojho zamestnania, nepriznáva rovnakú úroveň sociálneho zabezpečenia prostredníctvom materského vyplácaného zo systému povinného nemocenského zabezpečenia ako policajtkám – matkám v obdobnej situácii.

    Toto vyčlenenie sa podľa VOP deje v spojitosti s výkonom základných práv – práva na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu (čl. 39 ods. 1 ústavy) a práva rodičov na pomoc štátu pri starostlivosti o dieťa (čl. 41 ods. 8 ústavy).

    Dôvodom vyčlenenia v rámci skupiny policajtov pri prístupe k materskému je podľa názoru VOP pohlavie rodiča dieťaťa, ktorý sa o dieťa v období po pôrode stará. V súlade s čl. 12 ods. 2 ústavy ide o jeden z výslovne zakázaných dôvodov.

    6. STANOVISKO VLÁDY SR

    Vláda zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky vo svojom stanovisku z 25. marca 2024 zdôraznila, že napadnuté ustanovenie je súčasťou osobitnej zákonnej úpravy sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených a bezpečnostných zložiek a predstavuje lex specialis k všeobecnej úprave sociálneho zabezpečenia.

    V otázke namietanej diskriminácie Vláda SR v stanovisku určila tzv. komparátor, či sa dotknuté osoby nachádzajú v porovnateľnej situácii. Komparátorom k policajtom – „poistencom“ podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov nie sú podľa Vlády SR poistenci podľa všeobecného systému sociálneho poistenia (a teda podľa zákona o sociálnom poistení). V opačnom prípade by podľa názoru Vlády SR existencia dvoch samostatných systémov sociálneho zabezpečenia (poistenia) absolútne stratila svoje opodstatnenie. Všetci policajti – „poistenci“ podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov sú si navzájom komparátormi, z čoho jednoznačne vyplýva, že k žiadnej diskriminácii medzi otcami – zamestnancami a otcami – policajtmi nemôže dochádzať.

    Vláda SR okrem toho v prospech ust. § 10 ods. 11 argumentovala, že v ozbrojených a bezpečnostných zložkách Slovenskej republiky pôsobia v prevažnej väčšine muži a že vzhľadom na vek mužov – policajtov, profesionálnych vojakov je dôvodné predpokladať, že zakotvenie nároku na dávku nemocenského zabezpečenia – materské v takom rozsahu, ako to je upravené vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení by spôsobovalo výraznú, opakovanú a neplánovateľnú destabilizáciu personálnych kapacít v rámci ozbrojených a bezpečnostných zložiek, ktoré sa podieľajú na plnení úloh štátu v oblasti ochrany a bezpečnosti, pričom podľa Vlády SR bezpečnosť, ochrana života, zdravia a majetku obyvateľov Slovenskej republiky je verejným záujmom, ktorý má nepochybne prednosť pred individuálnymi záujmami jednotlivcov.

    VOP však v reakcii na stanovisko Vlády SR uvádza, že „miera voľnej úvahy štátu pri realizácii základných práv nie je absolútna a má svoje limity. Tie pritom treba hľadať v ústavných princípoch a v požiadavke ochrany ďalších hodnôt, na ktorých je ústava založená a ktoré chráni.“

    Podľa VOP „legitimita vyčlenenia policajtov do samostatného zabezpečovacieho systému, ktorý komplexne upravuje rad dávok sociálneho zabezpečenia, ešte a priori nezakladá maximálnu mieru voľnej úvahy zákonodarcu pri stanovovaní škály jednotlivých dávok, ako ani pri stanovovaní podmienok nároku na tieto dávky. Ústava totiž negarantuje právo na sociálne zabezpečenie vo všeobecnosti, ale právo na hmotné zabezpečenie pri konkrétnych sociálnych udalostiach (staroba, nespôsobilosť na prácu, strata živiteľa, podporne aj pomoc štátu pri starostlivosti o dieťa).“

    V otázke tzv. komparátora VOP uvádza, že na účely určenia porovnateľnosti dvoch subjektov (príp. dvoch skupín subjektov) je nevyhnutné určiť cieľ porovnávania a práve tento cieľ porovnania je komparátor (spoločný menovateľ), teda „dôvod, prečo by mali byť dve skupiny osôb vôbec porovnateľné. Komparátorom podľa VOP je zaistenie príjmu v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti spôsobenej starostlivosťou o dieťa.

    7. ZÁVERY ÚSTAVNÉHO SÚDU SR

    Podstatou posúdenia Ústavným súdom SR bolo namietané nerovnaké zaobchádzanie s otcami – policajtmi/vojakmi v ich prístupe ku konkrétnej dávke sociálneho zabezpečenia (materské), a to jednak (i) v porovnaní s otcami – civilmi a tiež (ii) v porovnaní s matkami – policajtkami/vojačkami.

    Ústavný súd SR posudzoval dve základné otázky, a to, či (i) predstavuje osobitná povaha systému sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov prípustný dôvod na rozlišovanie v obsahu jednotlivých poistných nárokov a v podmienkach prístupu k týmto nárokom v porovnaní s účastníkmi všeobecného systému sociálneho poistenia a či (ii) je v rámci osobitného systému sociálneho zabezpečenia daný legitímny dôvod na rozlišovanie v nároku na materské v závislosti od toho, či ide o matku alebo otca.

    Ustanovenie § 10 ods. 11 z formálneho hľadiska predstavuje legálnu definíciu pojmu „policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti“.

    Ako uvádza Ústavný súd SR, z materiálneho hľadiska jeho účinky spočívajú v ustanovení podmienok na uplatnenie nároku na materské podľa § 10 ods. 10 zákona: „Policajtka, policajt, profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, má nárok na materské odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak a) z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa nevykonáva štátnu službu, z ktorej je nemocensky zabezpečený, a b) v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do osobnej starostlivosti bol nemocensky zabezpečený podľa tohto zákona alebo nemocensky poistený podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení najmenej 270 kalendárnych dní, alebo v tejto dobe sa policajtke, policajtovi, profesionálnej vojačke alebo profesionálnemu vojakovi poskytla rodičovská dovolenka podľa osobitných predpisov.

    Ústavný súd SR uvádza, že „vyčlenenie sociálnopoistných nárokov príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov na osobitnú zákonnú úpravu s obsahom odlišným od všeobecnej úpravy takýchto nárokov nezakladá relevantný zásah do všeobecného princípu rovnosti“.

    Ústavný súd SR porovnal relevantné ustanovenia, t. j. § 48 ods. 1 s § 49 ods. 1 a 3 zákona o sociálnom poistení (úprava podmienok nároku na materské vo všeobecnom systéme) a § 10 ods. 1 s § 10 ods. 10 (v danom čase) a 11 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov (úprava podmienok nároku na materské v osobitnom systéme). Ústavnému súdu SR z porovnania vyplýva, že zákonodarca (i) rozlišuje v podmienkach nároku medzi matkami a otcami v oboch systémoch, avšak (ii) rozdiel v týchto nárokoch v osobitnom systéme pôsobí vo vzťahu k otcom – policajtom/vojakom výrazne reštriktívnejšie, ako vo vzťahu k otcom – civilom, a to najmä v tom zmysle, že zatiaľ čo podľa § 49 ods. 3 písm. d) v spojení s § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má otec – civil po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu nárok na materské, ak matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok, otec – policajt/vojak v rovnakej situácii takýto nárok nemá.

    Z uvedeného vyplýva, že popri rovnakej úprave nárokov matiek vo všeobecnom systéme a osobitnom systéme zákonodarca nároky otcov – civilov podrobuje veľkorysejšiemu prístupu ako nároky otcov – policajtov/vojakov.

    Práve pohlavie rodiča, a nie jeho účasť na plnení úloh spojených s jeho príslušnosťou k ozbrojeným zborom alebo ozbrojeným silám, je teda tým prvkom, na základe ktorého zákonodarca v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia podmieňuje prístup k nároku na materské v čase od uplynutia šiesteho týždňa po pôrode odlišným podmienkam. Takéto kritérium v článku 12 ods. 2 ústavy výslovne vymedzené ako tzv. zakázaný dôvod rozlišovania, Ústavný súd SR osobitne posudzoval z hľadiska jeho (ne)prípustnosti.

    Ústavný súd SR poukázal pri právnej analýze na európsku judikatúru, na základe ktorejzabezpečenie prevádzkovej efektivity polície predstavuje legitímny cieľ, ktorým je možné opodstatniť niektoré obmedzenia práv príslušníkov Policajného zboru, nemôže však opodstatniť rozdielne zaobchádzanie medzi mužskými a ženskými príslušníkmi, potvrdzujúc tým svoju skoršiu judikatúru, v zmysle ktorej sa muži – policajti a ženy – policajtky považujú za osoby v porovnateľnej situácii.

    Podľa Ústavného súdu SR pohlavie rodiča nie je pre zákonodarcu dôvodom dokonca ani len na rozlišovanie v prístupe k právu na osobnú starostlivosť o dieťa, ale je takýmto dôvodom len na rozlišovanie v prístupe k materskému, ak otec – policajt/vojak toto svoje právo na osobnú starostlivosť o dieťa uplatní.

    Ústavný súd SR sa nestotožňuje s dôvodmi Vlády SR takéto rozlišovanie, ktoré podľa Ústavného súdu SR len všeobecne a hypoteticky vymedzujú verejný záujem a hrozbu, ktorej incidenciu navyše nijako Vláda SR nepreukazuje. Keď teda podľa Ústavného súdu SR Vláda SR operuje rizikom vzniku personálneho „podstavu“ a ohrozenia verejného záujmu v Policajnom zbore, tak na strane druhej podrobne a presvedčivo nevysvetlila, prečo možnosť otcov – policajtov/vojakov prerušiť výkon služby s nárokom na rodičovský príspevok, hrozbu „destabilizácie“ nečiní naliehavou, ale možnosť prerušiť výkon služby s nárokom na materské už ju takou činí.

    Ústavný súd SR preto prijal záver, že je opodstatnené uzavrieť, že otcovia – policajti/vojaci sú prostredníctvom ust. § 10 ods. 11 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakom predmetom nerovnakého zaobchádzania na základe svojho pohlavia, čiže podľa kritéria, ktoré v zmysle čl. 12 ods. 2 ústavy nesmie byť základom na rozlišovanie v prístupe k základným právam.

    Ústavný súd SR ďalej prijal záver, že v danom prípade sa má nerovnaké zaobchádzanie týkať prístupu k právu na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu (čl. 39 ods. 1 ústavy) a k právu rodičov, ktorí sa starajú o deti, na pomoc od štátu (čl. 41 ods. 8 ústavy).

    Ústavný súd SR zastáva názor, že súčasťou práv, ktoré sa článkom 39 ods. 1 Ústavy SR chránia, je aj právo na primerané hmotné zabezpečenie v prípade, ak dôvodom, pre ktorý rodič nepracuje, je prevzatie dieťaťa do osobnej starostlivosti. Vo vzťahu k čl. 39 ods. 1 ústavy musí zároveň ústavný súd zohľadniť aj tézu, že materské nemusí byť jediným spôsobom, ako rodičovi v danej sociálnej situácii poskytnúť primerané hmotné zabezpečenie; takýmto zabezpečením môže byť teoreticky aj nárok na rodičovský príspevok. V danom prípade však podstatou namietaného nesúladu je rozlišovanie v prístupe k nej na základe diskriminačného kritéria. Preto je ust,. § 10 ods. 11 zákona v rozpore aj s článkom 39 ods. 1 Ústavy SR.

    Uvedené analogicky platí podľa Ústavného súdu SR aj vo vzťahu k právu na pomoc štátu pri starostlivosti o dieťa podľa čl. 41 ods. 8 ústavy.

    8. ÚČINKY NÁLEZU ÚSTAVNÉHO SÚDU SR

    Podľa čl. 125 ods. 3 ústavy ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

    Podľa čl. 125 ods. 6 ústavy rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odseku 1 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.

    Nález Ústavného súdu SR o nesúlade právnych predpisov je záväzný dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov.

    Je vecou zákonodarcu, aby vyhovel nálezu Ústavného súdu SR a zákon o sociálnom poistení policajtov a vojakov v časti ustanovenia § 10 ods. 11 dal do súladu s právne záväznými závermi a názormi Ústavného súdu SR uvedenými vyššie.

    Právny názor, ktorým je zákonodarca v dôsledku vyhlásenia tohto nálezu viazaný pri plnení svojej povinnosti uviesť zákon do súladu s ústavou spočíva v potrebe odstrániť nerovnaké zaobchádzanie na základe pohlavia v prístupe osôb, na ktoré sa vzťahuje zákon o sociálnom zabezpečení policajtov, k nároku na materské v prípade osobnej starostlivosti o dieťa po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

    Publikované dňa 09.04.2026.

    Kontaktný formulár

    Sme pripravení naplniť Vaše práva.
    Kontaktujte nás!

    Zadajte vašu e-mailovú adresu.
    Zadajte vaše telefónne čislo.
    Napíšte nám správu.
    Súhlaste so spracovaním osobných údajov.

    Správa sa odosiela ....