Verejné financie sú významnou oblasťou politiky vlády Slovenskej republiky. Keďže zmeny v tejto oblasti zasiahnu veľkú skupinu obyvateľstva, dovoľte, aby sme Vám predstavili program vlády v oblasti verejných financií a ozrejmili najdôležitejšie pripravované zmeny.
Hospodárstvo Slovenskej republiky v súčasnosti prechádza obdobím rastu. V roku 2010 by SR mala patriť ku krajinám s najvyšším hospodárskym rastom spomedzi krajín Európskej únie. Napriek tomu v tomto roku dosiahne odhadovaný deficit verejných financií vo výške 7,8% hrubého domáceho produktu (ďalej len „HDP“). Príčiny uvedenej skutočnosti sú viaceré, a to napr. vysoký výpadok príjmov samospráv, zvýšenie výdavkov z dôvodu povodní a pod.
Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) si za účelom naštartovania vysokého a udržateľného ekonomického rastu vytýčila niekoľko základných bodov. V oblasti verejných financií sa jedná o (1)zdravé a udržateľné verejné financie, (2) zastavenie prudko rastúceho zadlžovania a (3) postupné znižovanie deficitu verejných financií. Deficit verejných financií v roku 2009 dosahoval úroveň 6,8% HDP a za rok 2010, ako sme už uviedli, sa deficit odhaduje na 7,8% HDP. Vláda sa zaviazala znížiť deficit verejných financií pod úroveň 3% HDP v roku 2013.
K zníženiu deficitu chce vláda pristúpiť znižovaním výdavkov, ale aj zvyšovaním príjmov štátneho rozpočtu. K zníženiu výdavkov by malo prispieť zavedenie záväzných výdavkových stropov verejných financií. Ich zavedenie odporúčala už v roku 2009 Európska komisia. Najlepšie riešenie by mala predstavovať ich úprava formou ústavného zákona najmä z dôvodu obmedzenia častých zmien novými vládami. Zavedenie výdavkových stropov by popri schvaľovaní rozpočtu na ďalší rok prinieslo aj súčasné schvaľovanie záväzných limitov verejných výdavkov Národnou radou SR na ďalšie dva roky.
Ku konsolidácii verejných financií má prispieť aj ústavný zákon o fiškálnom pravidle pre hrubý verejný dlh a ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti (tzv. rozpočtová ústava), ktoré vláda plánuje predložiť Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“). V prípade ústavného zákona o fiškálnom pravidle pre hrubý verejný dlh vláda neuvádza, aká maximálna hranica by mala byť pre hrubý verejný dlh zavedená, možno však očakávať, že pôjde o hranicu maximálne 50% HDP. Rozpočtovou ústavou by sa malo zase dosiahnuť precíznejšie definovanie pravidiel disciplíny a transparentnosti vo verejných financiách. Dosiahnutie väčšej transparentnosti, a tým aj umožnenie lepšej kontroly verejných financií občianskou spoločnosťou so sebou prinesie aj zlepšenie boja proti korupcii a zlepšenie hospodárenia verejnej správy.
Zlepšenie kontroly verejných financií by mala zabezpečiť aj nezávislá inštitúcia, ktorú vláda plánuje vytvoriť. Na jej čele by mali byť nezávislí odborníci a jej najdôležitejšou úlohou by malo byť informovanie verejnosti o stave verejných financií. Transparentnosť vo verejných financiách by sa mala dosiahnuť aj zákonom, ktorý podrobne určí okruh informácií, ktoré budú musieť byť obsiahnuté v (1)rozpočte verejných financií, (2) štátnom záverečnom účte, (3) informáciách o plnení rozpočtu v priebehu roka a (4) dokumentoch zverejňujúcich makroekonomické a daňové prognózy.
Očakáva sa tiež zavedenie pravidiel, ktoré obmedzia schvaľovanie legislatívnych a iných návrhov s nekrytým účinkom na verejné financie tak, že vláda a NR SR by mali schvaľovať návrhy s negatívnym účinkom na verejné financie v období, na ktoré už je schválený rozpočet, len súčasne s kompenzačnými opatreniami v minimálne rovnakom rozsahu. Ustanovenie § 68 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov síce upravuje povinnosť uvádzať v dôvodovej správe k návrhu zákona hospodársky a finančný dosah najmä na štátny rozpočet, ale neustanovuje povinnosť, aby bol takýto dosah krytý. Zavedenie uvedených pravidiel by malo tento nedostatok odstrániť.
Zmenami by malo prejsť aj hospodárenie obcí, miest a vyšších územných celkov. Po fiškálnej decentralizácii v roku 2005 získava samospráva finančné prostriedky priamo z dane z príjmu fyzických osôb a z miestnych daní. Rozpočet samospráv ako aj ich zadlžovanie upravuje zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v znení neskorších predpisov. Podľa § 17 ods. 6 uvedeného zákona môže obec a vyšší územný celok prijať návratné zdroje financovania, len ak (1)celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku neprekročí 60% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a (2) suma ročných splátok dlhu neprekročí 25% bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Uvedený zákon tiež upravuje podmienky ozdravného režimu a nútenej správy obce. V tomto roku výrazne poklesol objem vybratých podielových daní samosprávami, pričom niektoré mestá a obce sa stále viac zadlžujú. Vláda nepovažuje uvedenú právnu úpravu za dostatočnú, preto plánuje precíznejšie upraviť situácie zadlžovania a bankrotu samospráv.
Podľa programového vyhlásenia vláda zruší Fond národného majetku. O poslednej zmene v štruktúre Fondu národného majetku sme Vás informovali vo vydaní bulletinu ULC Čarnogurský PRO BONO 07/2010. Zmeny smerovali k úprave personálneho a organizačného aparátu vzhľadom na zúžený okruh činností, ktoré Fond národného majetku reálne vykonáva v porovnaní s vymedzením podľa zákona o podmienkach prevodu majetku štátu. Vláda v programovom vyhlásení uviedla, že zruší Fond národného majetku, ale ďalej neupravila, na aký subjekt by mali prejsť jeho právomoci po jeho zrušení. V prípade zrušenia Fondu národného majetku teda možno očakávať aj úpravu prechodu jeho kompetencií na iný subjekt.
V oblasti daní a odvodov sa vláda zaviazala, že v nasledujúcom období by nemalo dôjsť k zrušeniu rovnej dane z príjmov a ani k zvýšeniu jej sadzby. Na druhej strane pripustila možnosť zvýšenia sadzby dane z príjmov za predpokladu zrušenia či zníženia niektorých odvodov. Na základe uvedeného možno predpokladať, že dôjde k zvýšeniu sadzby dane z príjmov za súčasného zníženia niektorých odvodov. V súvislosti s uvedenými zmenami v daňovej oblasti už Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) pripravilo návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorý je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Uvedený návrh právnej úpravy je zameraný najmä na (1) zrušenie určitých výnimiek zo zdanenia (napr. paušálnych náhrad ústavných činiteľov, príplatku k materskému príspevku, príplatku k ošetrovnému príspevku, príjmu dosiahnutého pri predaji bytu alebo obytného domu alebo inej nehnuteľnosti), (2) odstránenie diskriminačne pôsobiacich prvkov (napr. zjednotenie spôsobu odpisovania hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu s inými formami obstarania), (3) úpravu nezdaniteľnej časti základu dane (obmedzenie uplatňovania nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na manželku/manžela len na tzv. aktívne príjmy, pričom nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka a na manželku/manžela sa bude uplatňovať len v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti, z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti; zrušenie nezdaniteľných častí základu dane na účelové sporenie, životné poistenie a doplnkové dôchodkové sporenie), (4) zmenu uplatňovania dane vyberanej zrážkou, (5) spresnenie daňových výdavkov týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty zaplatenej v zahraničí a (6) zrušenie povinnosti novovzniknutých právnických osôb – daňovníkov osobitne nahlasovať správcovi dane predpokladanú daň na účely výpočtu preddavkov na daň z príjmov. V súvislosti so zmenou zákona o dani z príjmov sa má novelizovať aj zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Novela má priniesť zdanenie paušálnych náhrad ústavných činiteľov s výnimkou poslancov NR SR a novelizovať zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov vypustením minimálnej hranice nároku na vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste.
V daňovej oblasti možno očakávať aj ďalšie zmeny. Jedná sa predovšetkým o dočasné zvýšenie dane z pridanej hodnoty zo súčasných 19% na 20% až do doby, kým deficit verejných financií neklesne pod 3% HDP. Zvýšiť by sa mala aj spotrebná daň na cigarety a alkohol s výnimkou vína. Paušálne výdavky pre živnostníkov, ktoré mali doteraz tri úrovne, by sa mali zjednotiť na 40%. Predpokladá sa presun odvodovej povinnosti na zamestnanca a zavedenie superhrubej mzdy s navýšením hrubej mzdy. Výber daní, ciel a odvodov by sa mal zjednotiť na miesta, ktorými budú zreformované súčasné daňové úrady a malo by sa tiež zaviesť spoločné ročné zúčtovanie dane z príjmu a odvodov. Daňové priznania a iné výkazy by sa mali zjednodušiť a mal by sa obmedziť ich počet.
Zmeny v oblasti správnych poplatkov by sa mali týkať predovšetkým zrušenia kolkov a zavedenia povinnosti úradov prijímať menšie platby aj v hotovosti a vyššie sumy platobnými kartami alebo formou bankového prevodu.
V oblasti hazardných hier by mal byť obnovený stav spred roka 2009. V súčasnosti je účinný zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetný zákon bol v rokoch 2009 a 2010 novelizovaný, pričom novely zaviedli najmä tzv. všeobecnú licenciu na kartové hry pokrového typu, tzv. charitatívnu lotériu a spresnili niektoré podmienky prevádzkovania hazardných hier.
Ministerstvo financií spracovalo plán legislatívnych úloh na rok 2010, v ktorom sa zaviazalo predložiť vláde návrhy novelizovania niektorých zákonov. Jedná sa o návrh novely zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, zákona č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov, zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách, zákona č. 429/2009 Z. z. o platobných službách a zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní. Návrhy novelizácie dvoch posledne menovaných zákonov, t.j. o platobných službách a kolektívnom investovaní, by mali byť vláde predložené v decembri 2010, ostatné návrhy už v septembri 2010.