Zákon o slobodnom prístupe k informáciám upravuje právo na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii orgány verejnej moci a ďalšie zákonom ustanovené osoby. Právo na informácie má každý aj bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu.
Základným pojmom zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) je informácia, ktorú však uvedený zákon nedefinuje. Z kontextu zákona však možno pojem informácia definovať ako správu, údaj alebo poučenie, ktorú fyzická alebo právnická osoba odovzdáva inej právnickej alebo fyzickej osobe. Informáciou môžu byť aj údaje, dokument alebo záznam. Ustálenie pojmu informácia vyplýva najmä z jednotlivých ustanovení zákona o slobode informácií.
Okruh osôb povinných na sprístupnenie informácií (ďalej len „povinná osoba“) upravuje ustanovenie § 2 zákona o slobode informácií. Povinnými osobami podľa uvedeného ustanovenia sú (1) štátne orgány, obce, vyššie územné celky, (2) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, napríklad neštátne stredné školy pri prijímacom konaní alebo člen lesnej stráže a (3) právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona, napríklad Sociálna poisťovňa, rozpočtové a príspevkové organizácie. Povinnými osobami sú aj právnické osoby založené uvedenými povinnými osobami, napríklad štátne podniky.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám upravuje tri režimy zaobchádzania s informáciami, a to režim povinného zverejňovania informácií (§ 5), zmlúv (§ 5a), faktúr a objednávok (§ 5b), režim sprístupňovania informácií na žiadosť (§ 14 a nasl.) a režim sprístupňovanie informácií na opakované použitie (§ 21b až 21k). O sprístupňovaní informácií sme Vás informovali aj v bulletine Čarnogurský ULC PRO BONO č. 12/2012.
V režime povinného zverejňovania musia povinné osoby zverejňovať informácie, zmluvy, faktúry a objednávky. Rozsah zverejnených informácií povinných osôb upravuje ustanovenie § 5 zákona o slobode informácií. Podľa uvedeného ustanovenia je napríklad štátny orgán povinný zverejniť informácie o tom, kde možno podať žiadosť, návrh, podnet alebo sťažnosť. Informácie podľa ustanovenia § 6 zverejňujú povinné osoby spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, v praxi ide o zverejnenie na internete. Uvedená povinnosť sa nevzťahuje na obce, ktoré nie sú mestami, ktoré sú povinné zverejňovať informácie na verejne prístupnom mieste, napríklad na úradnej tabuli. Informácie o prevode alebo prechode vlastníctva k nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 5 ods. 6 sa zverejňujú najmenej po dobu 1 roka odo dňa prevodu alebo prechodu vlastníctva. Dobu zverejnenia ostatných informácií zákon o slobode informácií výslovne neuvádza. Povinné osoby, ktoré prevádzkujú informačný systém, v ktorom sú povinne zverejňované informácie, napríklad obchodný register, sú povinné sprístupňovať informácie bez podmienenia alebo spoplatnenia prístupu. V obciach, ktoré sú vymedzené osobitným zákonom, musia povinné osoby zverejňovať informácie aj v jazyku národnostných menšín.
Právo na informácie zahŕňa v zmysle ustanovenia § 14 a nasl. zákona o slobode informácií právo na sprístupnenie informácií na žiadosť. V zásade platí, že každý má právo na poskytnutie informácií na základe žiadosti, a to bez povinnosti preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu. Pojem každý zahŕňa každú fyzickú aj právnickú osobu. Povinné osoby musia v zmysle ustanovenia § 3 zákona o slobode informácií sprístupniť informácie, ktoré majú k dispozícii v rozsahu svojej rozhodovacej právomoci. Povinné osoby založené inými povinnými osobami, napríklad štátne podniky, sú povinné sprístupniť len informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.
Podmienkou na sprístupnenie informácie je podanie žiadosti. Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. Ak žiadosť nemá uvedené náležitosti, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní, doplnil neúplnú žiadosť. Ak žiadateľ v ustanovenej lehote žiadosť nedoplní, povinná osoba žiadosť odloží. Ak osoba, ktorej bola žiadosť doručená, nemá požadované informácie k dispozícii a má vedomosť o povinnej osobe, ktorá disponuje žiadanými informáciami, v lehote do 5 dní odo dňa doručenia žiadosť odstúpi povinnej osobe a o odstúpení informuje žiadateľa.
Informácie sa sprístupňujú spôsobom, ktorý navrhuje žiadateľ v žiadosti, najmä ústne, nahliadnutím do spisu, vyhotovením odpisu alebo výpisu, odkopírovaním informácií, sprístupnením kópií predlôh, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak nemožno informáciu sprístupniť navrhnutým spôsobom, povinná osoba sa dohodne so žiadateľom na inom spôsobe sprístupnenia. Povinná osoba musí sprístupniť informácie aj osobám nevidiacim, slabozrakým, nepočujúcim alebo nedoslýchavým. Nevidiacim alebo slabozrakým sprístupňuje informáciu slepeckým (Braillovým) písmom alebo zväčšeným typom písma. Ak povinná osoba nemá k dispozícii technické prostriedky na sprístupnenie informácie uvedeným spôsobom, nechá vyhotoviť preklad informácie do žiadanej formy. Žiadateľ je pritom povinný predložiť kópiu preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Na žiadosť občana Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine musí povinná osoba sprístupniť informáciu aj v jazyku národnostnej menšiny.
Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do 8 pracovných dní. Do 15 pracovných dní sa žiadosť vybaví, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe. Lehota na vybavenie žiadosti začína plynúť dňom (1) podania žiadosti, ak bola žiadosť podaná povinnej osobe, (2) doručenia žiadosti povinnej osobe, ak jej bola žiadosť postúpená nepovinnou osobou, alebo (3) odstránenia nedostatkov podania. Zo závažných dôvodov možno lehotu na vybavenie žiadosti predĺžiť najviac o 8 pracovných dní alebo o 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe.
Ak povinná osoba poskytne požadované informácie v plnom rozsahu, vykoná o tom zápis v spise. Proti rozhodnutiu formou zápisu v spise sa nemožno odvolať. Pri nevyhovení žiadosti čo len sčasti, musí povinná osoba vydať písomné rozhodnutie. Ak povinná osoba v zákonnej lehote neposkytla informácie, ani nevydala rozhodnutie, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v uvedenom prípade považuje 3. deň od uplynutia zákonnej lehoty na vybavenie žiadosti.
Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti. Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní odo dňa doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v uvedenej lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia sa v uvedenom prípade považuje 2. deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať súdom podľa ustanovenia § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.
Nie všetky informácie môže povinná osoba sprístupniť. Zákon o slobode informácií zakotvuje v ustanoveniach § 8 až 13 obmedzenia sprístupňovania informácií. V zmysle uvedených ustanovení povinná osoba nesprístupní informácie (1) tvoriace utajovanú skutočnosť podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností, (2) ktoré sú predmetom bankového, obchodného alebo daňového tajomstva a (3) podliehajúce ochrane osobnosti a osobných údajov. Ustanovenie § 11 upravuje ďalší okruh informácií, ktoré nemožno sprístupniť, napríklad informácie, ktorých sprístupnením možno porušiť ochranu duševného vlastníctva alebo informácie týkajúce sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci. Nesprístupnenie informácií sa týka len konkrétnych informácií, nie celého dokumentu. Ak určitý dokument obsahuje aj informácie, ktoré sa sprístupňujú, nemôže povinná osoba zamietnuť sprístupnenie celého dokumentu. Musí zabezpečiť nesprístupnenie informácií v texte, napríklad začiernením časti textu a ostatné informácie sprístupniť.
Informácie sa sprístupňujú bezplatne s výnimkou úhrady vo výške, ktorá nesmie prekročiť výšku materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, so zadovážením technických nosičov a s odoslaním informácie žiadateľovi. Náklady na sprístupnenie informácie prístupnou formou osobe so zmyslovým postihnutím znáša povinná osoba. Povinná osoba môže zaplatenie úhrady odpustiť. Podrobnosti o úhrade nákladov za sprístupnenie upravuje Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 481/2000 Z. z. o podrobnostiach úhrady nákladov za sprístupnenie informácií. Sadzobník úhrad za sprístupnenie informácií sa nachádza aj na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky www.finance.gov.sk.
Podľa ustanovenia § 21a sa dopustí priestupku ten, kto (1) vedome vydá a zverejní nepravdivé alebo neúplné informácie, (2) vydá rozhodnutie alebo vydá príkaz, alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií, alebo (3) poruší inú povinnosť upravenú zákonom o slobode informácií. Návrh na prejednanie priestupku sa musí podať na príslušnom obvodnom úrade, podať ho musí postihnutá osoba, jej zákonný zástupca alebo opatrovník. Za priestupok možno uložiť pokutu až do výšky 1.650 Eur a zákaz činnosti až na 2 roky.